Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade J. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, P., t. č. B. XX/XX m6, G., H. republika, v 2. rade P. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, P., t. č. J. della, trappolocia 1, H. fiametta, G., Q., v 3. rade D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, P., t. č. B. XX/XX m6, G., H. republika, všetci v konaní zastúpení advokátkou E.. Q. Vorčákovou, ul. Národná 814/4, Žilina, proti odporcovi: EUROPARTNER, spol. s r.o., Roľníckej školy 3, Komárno, IČO: 31 105 947, zast. Advokátkou JUDr. Natáliou Borsosovou, ul. bisk. Királya 6, Komárno, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní navrhovateliek v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -274 zo dňa 11.02.2013, v časti zamietnutia žaloby (I. výrok) a v časti výroku o náhrade trov konania (III. výrok), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -274 zo dňa 11.02.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľky v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 259,75 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu navrhovateliek v 1. a 2. rade zamietol a konanie v časti žaloby navrhovateľa v 3. rade zastavil. Navrhovateľkám v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 100 % náhrady trov konania. Zároveň v súvislosti so žalobou podanou navrhovateľom v 3. rade náhradu trov konania tomuto odporcovi nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovanej obchodnej spoločnosti zo dňa 03.12.2008, ktorým menovalo za nového konateľa Malgorzatu Helenu Budziak, nar. 02.03.1970, a ktorým valné zhromaždenie schválilo prevod obchodného podielu Zuzany Csíkovej na spoločníčku Malgorzatu Helenu Budziak a zároveň schválilo zmeny rozsahu splatenia vkladov spoločníkov takto: Malgorzata Helena Budziak s peňažným vkladom vo výške 140.000,- Sk, rozsah splatenia vkladu 140.000,- Sk, t.j. 70 % obchodný podiel, je neplatné. Na základe vykonaného dokazovania, po citovaní ust. , , , , a konštatoval, že v posudzovanom spore účastníkov konania, bolo počas dokazovania preukázané, zo zápisnice z valného zhromaždenia, ako aj z výpovede účastníkov konania a svedkov, že valné zhromaždenie spoločnosti EUROPARNTER, spol. s r.o., Komárno so sídlom Roľníckej školy 3, IČO: 31 105 947 sa uskutočnilo dňa 03.12.2008. Žaloba o určenie neplatnosti uznesení predmetného valného zhromaždenia bola podaná na súd dňa 16.03.2010. Konateľ odporcu zomrel dňa 21.11.2008, preto už v prvom momente posudzovania predmetu sporu, by bolo evidentné

a matematicky nemožné, že by bola zákonom stanovená minimálna „15 dňová“, t. j. kogentná lehota určená na zvolanie valného zhromaždenia citovaným ustanovením dodržaná, pretože valné zhromaždenie sa uskutočnilo, ako lehota vypršala a to už dňa 03.12.2008. Matematickým prepočtom vyplýva, že 12 dní po smrti spoločníka neb. Juraja Csíka sa konalo valné zhromaždenie a preto skutočne u navrhovateliek by 15 dňová lehota na oznámenie termínu a programu valného zhromaždenia naplnená nebola, v prípade, že v tom čase by skutočne boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Táto 15 dňová lehota je lehotou na ochranu všetkých spoločníkov. Bolo by preto v rozpore so záujmami všetkých spoločníkov a ich ochranou, pokiaľ v prípade, že spoločníkovi z dôvodu nezapríčineného tým, kto valné zhromaždenie zvoláva, by nebolo možné pozvánku na valné zhromaždenie doručiť, v dôsledku tohto by neboli splnené formálne podmienky pre riadne zvolanie valného zhromaždenia. Je však nesporné, že nedodržanie 15 dňovej zákonnej lehoty na doručenie pozvánky, by podľa názoru súdu spôsobilo formálnu vadu pri zvolávaní valného zhromaždenia. Súd dospel k záveru, že obe navrhovateľky boli už v čase podania tejto žaloby na súd aktívne legitimované, pretože už právoplatne zdedili v spoločnosti tzv. spoločný obchodný podiel, ktorý im vznikol na základe dedičského rozhodnutia Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou ako súdnou komisárkou dňa 22.10.2009. Obe navrhovateľky ako „spolumajiteľky“ alebo „spolupodielničky“ majú však jeden spoločný obchodný podiel a preto v tomto prípade malo ísť o ich spoločnú žalobu. Súd sa ďalej zaoberal tým, či žaloba bola podaná v zákonnej lehote. V tejto súvislosti bolo potrebné vykonať dokazovanie na ustálenie toho, kedy možno stanoviť začiatok jej plynutia, teda „od ktorého dňa sa oprávnená osoba mohla o uznesení valného zhromaždenia dozvedieť“. Podľa výkladu ustálených zákonných dikcií nie je rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň, kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. Nakoľko zákonodarca zvolil pre začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o jeho konaní, pretože začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľky v 1. a 2. rade po smrti ich otca, ako to počas dokazovania pri svojich výpovediach prezentovali, nevenovali dôslednú a dôkladnú pozornosť otázkam súvisiacim s riadením a bežným chodom spoločnosti, ktorej obchodný podiel podľa zákonných predpokladov a možností aj zdedili. Jednoznačne však ne je možné súhlasiť s ich názorom, že až dňa 18.12.2009 po preštudovaní listín na Okresnom súde Nitra nastal ten objektívne možný a rozhodujúci moment, kedy sa objektívne mohli dozvedieť o existencii uznesení, ktorých vyhlásenia neplatnosti sa domáhajú. Určite môže byť pravdou, že pri nenáležitej starostlivosti o svoje majetkové záležitosti sa v skutočnosti mohli dozvedieť o konaní valného zhromaždenia skutočne až vtedy, ako to uvádzali, ale z predchádzajúcich faktov a dôkazov, najmä však nezvratných listinných dôkazov, ktoré obsahuje spis Okresného súdu Komárno sp. zn. vyplýva, že najneskôr dňa 22.10.2009 pri pojednávaní na Notárskom úrade notárky JUDr. Leily Baštrnákovej, v rámci dedičského konania mohli sa objektívne dozvedieť, aký podiel poručiteľa je predmetom dedenia, kto a od kedy je konateľom spoločnosti EUROPARNTER spol. s r.o., Komárno, pretože tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu tohto spisu. Súd je teda toho názoru, že navrhovateľkám v 1. a 2. rade začala plynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby, ktorá je predmetom tohto sporu odo dňa 22.10.2009 práve preto, že dňa 22.10.2009 sa všetky tieto skutočnosti mohli dozvedieť, veď v dedičskom konaní sa rozhodlo na základe ich dedičskej dohody o tom, v akom rozsahu nadobúdajú obchodné podiely v spoločnosti EUROPARTNER, spol. s r.o., Komárno. To, že navrhovateľky v 1. a 2. rade neprejavili dostatočný záujem o obchodnú spoločnosť a až neskôr pochopili význam niektorých právnych krokov, nič nemení na situácii, že po dedičskom konaní a na základe dedičského rozhodnutia sa stali zákonnými spoločníčkami obchodnej spoločnosti EUROPARTNER, spol. s r.o., Komárno a ak boli toho názoru, že neboli dostatočne informované, mali sa obrátiť na konateľku spoločnosti ihneď a v prípade ak by im neposkytla potrebné údaje, alebo odmietla ich, mali vec ihneď právne riešiť, v prípade potreby aj podaním žaloby na súd. Ich vyčkávanie spôsobilo, že im uplynula aj zákonná trojmesačná prekluzívna lehota. Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní dňa 04.04.2011 potvrdila, že sa zúčastnila osobne pojednávania v rámci dedičského konania, kde sa jej notárka pýtala, či rozumie slovensky, na čo jej ona povedala, že áno, preto v tomto konaní namietať, že nerozumela tomu, čo sa stalo na pojednávaní v dedičskej veci, možno hodnotiť iba ako účelové tvrdenie s cieľom podporiť možnosť dosiahnutia úspechu v ňom. Obdobne to bolo aj v prípade navrhovateľky v 2. rade, ktorá pri výsluchu na pojednávaní dňa 04.04.2011 vyhlásila, že „v spoločnosti ani nechce byť“, pričom potvrdila aj to, že v rámci dedičského konania ju notárka informovala aj o tom, aký mal v spoločnosti podiel poručiteľ. Tvrdenie navrhovateliek v záverečnom vyjadrení ich právnej zástupkyne o tom, že v priebehu dedičského konania nepadla zmienka o osobe konateľa obchodnej spoločnosti je jednoznačne vyvrátená písomným listinným dôkazom, t.j. výpisom z obchodného registra, z ktorého

jednoznačne vyplýva, že od „03.12.2008“ je „konateľ: Malgorzata Helena Budziak“ a z neho vyplýva aj „výška vkladu a rozsah splatenia“. Tieto dôkazy boli k dispozícii všetkým účastníkom dedičského konania, ktorými boli aj navrhovateľka v 1. rade, aj navrhovateľka v 2. rade. Navrhovateľkám v 1. a 2. rade teda nič nebránilo v tom, aby sa už na tomto mieste dozvedeli, o pre nich tak závažných a dôležitých skutočnostiach. Súd však poukazuje aj na to, že neznalosť zákona neospravedlňuje ich nekonanie, ako aj na to, že prekluzívnu a zároveň zákonnú lehotu, ktorá im vypršala, nie je možné prinavrátiť. Nakoľko súd po vykonaní možno až rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žaloba podaná navrhovateľkami v 1. a 2. rade proti odporcovi nebola podaná v zákonom určenej lehote, pretože po márnom uplynutí trojmesačnej lehoty toto právo zaniklo, žalobu zamietol v celom rozsahu. Na základe uvedeného záveru súdu a jeho rozhodnutia by bolo potom pre predmetné súdne konanie nadbytočným zaoberať sa návrhom právnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade a pripustiť skúmanie duševného stavu svedkyne W. B.. Preto súd takýto procesný návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. a . Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovateľky v 1. a 2. rade, podľa ktorých súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľky nesúhlasia najmä s tou časťou rozsudku, v ktorej súd 1. stupňa dospel k názoru, že žalobkyne sa mohli o existencii uznesení, ktorých vyhlásenia neplatnosti sa domáhajú, objektívne dozvedieť pri pojednávaní na notárskom úrade dňa 22.10.2009. Posúdenie možnosti nadobudnutia vedomosti o uzneseniach valného zhromaždenia musí byť podľa žalobkýň predmetom dokazovania a individuálneho posúdenia konkrétnej veci. Zo zápisnice z pojednávania na notárskom úrade 22.10.2009 nevyplýva, že v rámci tohto konania vyplynula alebo mohla vyplynúť otázka konania valného zhromaždenia, resp. že sa o tejto skutočnosti žalobkyne mohli dozvedieť.

S prihliadnutím na správanie manželky poručiteľa M. Budziak, konateľky žalovaného, ktoré predchádzalo pojednávaniu (zatajovanie adries detí poručiteľa) v súvislosti so svedeckou výpoveďou žalobcu v 3. rade prítomnom na predmetnom pojednávaní a ktoré sprevádzal chaos a hystéria M. Budziak, je možné konštatovsť, že žalobkyne sa dňa 22.10.2009 nemohli objektívne o konaní valného zhromaždenia dozvedieť. Ak sa aj v dedičskom spise nachádza výpis z obchodného registra žalovaného, z ktorého vyplýva, že od 03.12.2008 je konateľom Malgorzata Helena Budziak, tak táto informácia nie je jednoznačná s informáciou o konaní valného zhromaždenia a obsahom prijatých uznesení. Sporné uznesenia boli predmetom zápisnice z valného zhromaždenia nenachádzajúcej sa v dedičskom spise a s obsahom uznesení neboli ani ústne navrhovateľky oboznámené. Navrhovateľky trvajú na tom, že jediným možným momentom bolo nahliadnutie do Zbierky listín na OS Nitra dňa 18.12.2009.

Podľa odvolateliek, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne skúmanie duševného stavu svedkyne W. B. v čase konania valného zhromaždenia, keďže ide o kľúčového svedka.

Vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa a priebeh konania, navrhovateľky žiadali, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

Odvolateľky žiadali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že návrhu vyhovie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhol rozsudok ako zákonný a spravodlivý potvrdiť. Poukázal na dokazovanie, ktorým bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľky boli v osobnom, resp. v pravidelnom telefonickom kontakte s M. H. Budziak. Táto im telefonicky oznámila konanie aj program valného zhromaždenia. Navrhovateľky sa museli minimálne s výpisom z obchodného registra žalovanej obchodnej spoločnosti pred uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva oboznámiť. Vo výpise z obchodného registra boli vyznačené zmeny schválené na valnom zhromaždení. Preto tvrdenia navrhovateliek o tom, že o predmetných uzneseniach sa dozvedeli zo Zbierky listín až dňa 18.12.2009, sú zavádzajúce a účelové.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa a na nariadenom odvolacom pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého doterajšieho konania odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok v odvolaním napadnutej časti je vydaný v súlade so zákonom a teda odvolanie navrhovateliek v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku a k obsahu súdneho spisu použijúc ust. konštatuje, že nezistil dôvod na odchýlenie sa od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd 1. stupňa predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil a svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil.

Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil stotožňujúc sa s ním v celom rozsahu. Aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutkové a právne argumenty súdu prvého stupňa, obmedzuje sa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a zvýrazňuje podstatný záver týkajúci sa uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.

Vykonaným dokazovaním, najmä listinami z dedičského spisu sp. zn. bolo jednoznačne preukázané prejednanie dedičstva, teda aj obchodného podielu poručiteľa D. B., dňa 22.10.2009. V rámci dedičského pojednávania boli navrhovateľky, ako dedičky oboznámené notárkou JUDr. Leilou Baštrnákovou s vykonanými šetreniami týkajúcimi sa majetku poručiteľa. Ohľadne vyporiadania dedičstva, dedičia, teda aj navrhovateľky, uzavreli slobodne a vážne dohodu týkajúcu sa aj obchodného podielu poručiteľa v žalovanej obchodnej spoločnosti. Po poučení o možnosti podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, dedičia v slovenskom jazyku vyhlásili, že sa vzdávajú práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve. Preto v deň prejednania dedičstva sa osvedčenie o dedičstve stalo právoplatným. V uvádzaný deň (22.10.2009) navrhovateľky nadobudli obchodné podiely v žalovanej spoločnosti, stali sa jej spoločníčkami. Bolo v ich záujme (právom aj povinnosťou) zistiť všetky potrebné informácie týkajúce sa žalovaného, keďže zdedený obchodný podiel predstavuje nielen práva, ale i povinnosti spoločníka a tomu zodpovedajúcu účasť na riadení spoločnosti. Aj z výpisu z obchodného registra, ktorý je súčasťou dedičského spisu sú zrejmé zmeny schválené na valnom zhromaždení žalovaného dňa 03.12.2008.

Keďže obchodný register je verejne prístupný zoznam údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa zoznam údajov o zapísaných osobách tvorí ( ), je prístupný aj na internete, nemožno tvrdeniu navrhovateliek o jedinom možnom momente získania informácií o žalovanej obchodnej spoločnosti dňa 18.12.2009, kedy nahliadli do Zbierky listín žalovaného, pripísať vážnosť.

Z dôvodu uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty právo navrhovateliek ešte pred podaním žaloby najneskôr dňa 22.01.2010 zaniklo.

Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne aj o náhrade trov prvostupňového konania, keďže navrhovateľky mali v konaní plný úspech a ani odvolací súd nezistil existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa, ktoré by podľa mali význam pre nepriznanie trov navrhovateľkám.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , keď úspešnému odporcovi priznal titulom trov právneho zastúpenia náhradu trov v sume 259,75 eura.

Odporcovi priznal súd náhradu trov odvolacieho konania, konkrétne trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, t. j. vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateliek zo dňa 14.03.2013 a účasť na pojednávaní dňa 18.09.2013. V zmysle , , MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) za tieto dva úkony právnej služby prislúcha odmena á 60,07 eura, t.j. za dva úkony vo výške 120,14 eura.

Vyššie uvedenú odmenu za dva úkony právnej služby súd zvýšil o paušálnu náhradu podľa vo výške 15, eura, t.j. 2 x 7, eura, pretože režijný paušál v roku 2013 sumu 7, eura ako 1/100 výpočtového základu za rok 2013 podľa .

V zmysle , v spojení s priznal odvolací súd náhradu za stratu času za cestu motorovým vozidlom na pojednávanie konajúce sa dňa 18.09.2013 z miesta sídla advokáta do sídla Krajského súdu v Nitre a späť vo výške 60,05 eura, t.j. cesta z Bratislavy do Nitry a späť spolu 5 polhodín x 13,01 eura ako 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu.

Podľa priznal odvolací súd aj náhradu cestovných výdavkov - cesta autom - za účasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.09.2013, ktorého sa právny zástupca Mgr. Peter Šumšala (na základe substitúcie) zúčastnil, vo výške 58,94 eura - t.j. za 196 km zo sídla právneho zástupcu do Nitry a späť - kilometrovné v sume 196 km x 0,183 eura/km, t.j. 35,86 eura a spotreba pohonných hmôt v sume 7,7 l/100 km x 1,529 eur/liter x 196 km, t.j. 23,08 eura.

Spolu teda trovy právneho zastúpenia spolu s cestovným a náhradou za stratu času predstavujú sumu 259,75 eura.

V súlade s ust. je povinnosťou navrhovateliek zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.