Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-403-2012.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/403/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v zastúpení Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: M. B., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, H. - H. Q., o zaplatenie sumy 98,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 9C/64/2012-38 zo dňa 26. júla 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa s odôvodnením ustanovení §§ 544 ods. 1, ods. 2, 545 ods. 1, ods. 2, ods. 3, 545a OZ a §§ 54 ods. 1, 2 a 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zmluvná podmienka dojednaná v dodatku v zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v podstate za akéhokoľvek porušenia povinnosti odporcom, či už podľa Zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne všeobecných podmienok navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti ani hodnotu porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie je neprimerané a vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý je podľa dojednaných zmluvných podmienok 24 mesiacov zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur, pričom nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde buď bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením, čo možno považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľom. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh o plnenie zmluvnej pokuty zamietol. Súd v tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C/112/2010.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na ust. § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p., keď podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ďalej s poukazom na ust. § 554 ods. 1, ods. 2 OZ a § 120 ods. 1 O.s.p. a 132 O.s.p. poukázal, že žalovaný (odporca) bol zmluvnou pokutou sankcionovaný hlavne za to, že riadne a včas nerealizoval zmluvné dobíjanie minimálne 500 Sk mesačne a neplatil teda riadne a včas za poskytnuté služby, čoho dôsledku bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu (navrhovateľa) počas doby viazanosti by prostredníctvom pravidelného zmluvného dobíjania žalovaný postupne splnil svoj záväzok. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovo bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca so žalovaným ako účastníkom uzavreli zmluvu o pripojení a žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu cenu riadne a včas nezaplatil. Z toho bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Túto skutočnosť žalobca riadne preukázal zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve o pripojení, ktoré boli spolu so žalobou predložené. Žalovaný so žalobou v plnom rozsahu súhlasil. Pri posudzovaní dôkazného bremena teda treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, tzn. pravidlo, že neexistencia neplnenia si povinnosti majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Nie je možné zo strany súdu následne sankcionovať žalobcu za
nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi konania nepriznaním uplatneného nároku. Zo strany súdu tak došlo k procesnému znevýhodneniu žalobcu a tým zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov konania garantovaného ust. § 18 ako aj čl. 47 ods. 3 Ústavy. Ďalej sa zaoberal vo svojom odvolaní preukázaním ceny telekomunikačných zariadení a benefitov, primeranosťou dojednanej zmluvnej pokuty, posúdením zmluvnej pokuty ako funkciou satisfakčnou a ako aj preventívnou a výpočtu zmluvnej pokuty, ako aj judikatúre k otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty. K primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty uviedol, že je presvedčený, že výška zmluvnej pokuty v čase, keď vznikal zmluvný vzťah, je primeraná a je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, že žalovaný nečerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dĺžke doby, ktorou sú zmluvné strany viazané podľa zmluvy, resp. dodatku o pripojení. Motivácia zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy s pripojenou viazanosťou 24 mesiacov bolo práve poskytnutie plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu vo forme mobilného telefónu so zvýhodnením v cene ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu právny predchodca žalobcu musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Podľa § 3 a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. sa považuje za primeranú sankciu vo výške poskytnutia hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Odvolateľ je presvedčený, že uvedenú právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytované za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa vráti žalobcovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od žalovaného. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a bude len v prípade teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, uhrádza cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho mu musela byť jeho SIM karta, koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Nesplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a sankciovou cenou mobilného telefónu a zároveň aj v sume poskytnutých iných výhod a benefitov. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila. Pokiaľ sa jedná o výpočet dojednanej zmluvnej pokuty, tak v dodatku Zmluvy o pripojení z 23.05.2007 prevzal u žalobcu mobilný telefón Samsung E250 za cenu 1 Sk s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 4.890 Sk, čo je 162,32 eur. Zmluvná pokuta zohľadňuje aj výšku poskytnutej hodnoty vo forme uvedeného mobilného telefónu, ktorý bol žalovanému ponechaný aj po odstúpení od zmluvy žalobcom. Rozdiel štandardnej a výhodnej ceny telefónu je 4.889 Sk, čo predstavuje 162,29 eur. Pokiaľ sa jedná o judikatúru k otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 32Odo 1047/2003, keď nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, keď záväzok je zaistený dôraznejšími sankciami pre prípad nesplnenia, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.05.2008 28Cdo 575/2005, potom poukázal na judikatúru slovenských súdov, Krajského súdu v Žiline, Co 148/2011 z 31.05.2011, keď navrhovateľ preto nesplnením povinnosti zo strany odporcu neprišiel len o tú sumu, o ktorú poskytol lacnejší mobilný telefón odporcovi, ale aj o bližšie nešpecifikované plnenie, ktoré by mu odporca poskytoval za predpokladu, že by zotrval po stanovenú dobu v zmluvnom vzťahu, ako aj to, že navrhovateľ ako podnikateľ v oblasti telekomunikačných služieb prišiel o bližšie nešpecifikovaný zisk. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 12Co 39/2011, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre 8Co 125/2011 a navrhol zrušiť uvedenú vec a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že je žalovaný povinný zaplatiť sumu 98,95 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 98,95 eur za obdobie od 28.06.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov odvolacieho konania.
Trovy odvolacieho konania potom dodatočne vyčíslil vo výške 45,57 eur. 16,50 eur za súdny poplatok, za jeden úkon 16,60 eur + 20% DPH, celkom 19,92 eur, písomné podanie vo veci samej - odvolanie a režijný paušál 1x po 7,63 eur + 20% DPH, spolu 9,15 eur.
K odvolaniu sa odporca (žalovaný) nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne :
- v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Prvostupňový súd, keďže zamietal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to
priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi, v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu bolo teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. Bolo povinnosťou súdu uviesť vo výroku rozsudku zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach, ktorú považoval za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, pretože na nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. (§ 153 ods. 4 O.s.p.)
Neuvedením tejto podmienky sa stalo rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, čo bolo dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) aj h) O.s.p. a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. (aj s výrokom o trovách konania, ktorý závisí od tohto rozhodnutia a zároveň bol tiež napadnutý odvolaním).
Úlohou súdu prvého stupňa bude vydať rozsudok, kde, ak určí, že určitá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (v danom prípade zmluvná pokuta), tak výslovne musí uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku, nestačí len zamietnuť túto časť nároku navrhovateľa. Preto musí prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a zrozumiteľné. Odvolací súd musel na túto vadu prihliadať, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výslovné uvedenie zmluvnej podmienky, ktorú určil súd za neprijateľnú vo výroku rozsudku, vyplýva priamo zo zákona z ust. § 153 ods. 4 O.s.p. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), je na navrhovateľovi ako dodávateľovi.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.