Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-364-2003.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/364/2003
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinným: S. D., R.. XX.XX.XXXX a 2/ S. D., R.. XX.XX.XXXX, V. T. D. H. XX, N. D. C. XXX, R., Č. W., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8 283,99 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 1627/03, o podaných námietkach povinných proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 10.09.2003 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1627/03 na vymoženie pohľadávky 249 563,60 Sk s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.03.2003, č. k. 4Cb294/00-87. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č 5505 012604* zo dňa 27.10.2003, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 249 563,60 Sk s príslušenstvom, trovy konania 9 980,- Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním, doručeným dňa 18.07.2013, odstúpil tunajšiemu súdu námietky povinných v 1. a 2. rade voči exekúcii zo dňa 04.07.2013. Povinní vzniesli námietku proti výške vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že nie je jasne preukázateľné, akým kurzom bola dlžná suma prepočítaná na eurá. Ďalej namietali premlčaciu dobu exekučného titulu, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.05.2003 a upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené dňa 21.06.2013. Povinní taktiež uviedli, že nevlastnia žiaden majetok s tým, že povinný v 1. rade poberá invalidný dôchodok a povinná v 2. rade z dôvodu podielového spoluvlastníctva nemá s manželovým dlhom nič spoločné.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z predložených listín a vyjadrení povinných v 1. a 2. rade vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené dňa 21.06.2013. V zákonom stanovenej lehote vzniesli námietky proti exekúcii,
ktorými namietajú prepočet dlžnej sumy, premlčanie priznaného práva a uvádzajú, že sú obidvaja nemajetní. Navyše povinná v 2. rade uviedla, že nemá s manželovým dlhom nič spoločné, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27.02.1997, sp. zn. 10C 31/97.
Námietky proti exekúcii možno odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku, alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky, resp. preukazujú neprípustnosť exekúcie. Námietky proti exekúcii možno odôvodniť tiež tým, že účastníci exekúcie nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule. K zániku vymáhaného nároku dochádza predovšetkým riadnym a včasným splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka, započítaním, neuplatnením práva, splynutím a urovnaním. Povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť aj skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti a ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o tvrdenia povinných o nejasnom prepočte dlžnej sumy, v predloženej fotokópii upovedomenia o začatí exekúcie je uvedená vymáhaná pohľadávka vo výške 249 563,60 Sk, čo pri prepočte konverzným kurzom (1 euro = 30,126 Sk) predstavuje 8 283,99 eura. Rovnako boli v upovedomení správne prepočítané trovy konania vo výške 9 980,- Sk (331,28 eura).
Povinní v 1. a 2. rade taktiež namietali premlčaciu dobu exekučného titulu, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.05.2003 a upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené až dňa 21.06.2013.
Podľa § 100 ods. 1 prvej a druhej vety Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2003 a vykonateľnosť dňa 06.05.2003, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.09.2003. Uvedeným dňom sa začalo predmetné exekučné konanie. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 112 druhej vety Občianskeho zákonníka sa právo oprávneného priznané právoplatným rozhodnutím súdu nepremlčalo, nakoľko premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania neplynie.
Pokiaľ ide o nepriaznivé majetkové pomery povinných, je potrebné uviesť, že tieto sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, že súdny exekútor, respektíve oprávnený, dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t.j. k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet, resp. návrh na zastavenie exekúcie. Pokiaľ by na základe zisťovaní súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinných v 1. a 2. rade, bol by to dôvod na zastavenie exekúcie, samotné tvrdenie povinných o ich nemajetnosti nemôže mať za následok rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie. Nie je totiž vylúčené, že povinní nadobudnú majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
K tvrdeniu povinnej v 2. rade o podielovom spoluvlastníctve súd uvádza, že exekučným titulom, právoplatným súdnym rozhodnutím, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaný zaplatiť oprávnenému vymáhanú sumu a trovy konania spoločne a nerozdielne.
V zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak majú povinní v 1. a 2. rade postavenie solidárnych dlžníkov, tzn. dlh môže plniť jeden z dlžníkov (povinných) a veriteľ (oprávnený) môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie, neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku (po dni vydania rozhodnutia). V predmetnej exekúcii je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, konkrétne rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.03.2003, č. k. 4Cb294/00-87, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2003.
V danom prípade povinní v 1. a 2. rade nepreukázali také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
S poukazom na vyššie uvedené exekučný súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. exekučný titul, ako aj skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, k čomu boli zaviazaní exekučným titulom. Preto námietky povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.