Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-363-2012.pdf
PDF · 100.02 KB
No categories available
14C/363/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia, a.s., Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpeného JUDr. Vierou Hudákovou, advokátkou so sídlom Alejová 5, Košice, proti žalovanému: S. Š., X.. X.XX.XXXX, L. L. XXX, právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Feketem, advokátom, so sídlom Záhradnícka 1, Prešov, v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
u r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 19.12.2011 uzavretá medzi predávajúcim E. Š., X.. X.X.XXXX, trvale bytom X. S. XXX/XX, O. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra J. zo dňa 11.1.2012, č. vkladu Y. XXXX/XX, na základe ktorej predávajúci odpredal kupujúcemu
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-iny k bytu č. XX, 3. poschodie, vchod č. XX bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele Č.. XXXXX/XXX, zapísaný pod B 86 na LV č. XXXXX, S. J., S. J., katastrálne územie J., nachádzajúci sa na ul. Ď.N. Č.. XX, Y. J., pozostávajúci z dvoch obytných miestností s príslušenstvom, ktorým je kuchyňa, WC, kúpeľňa, predsieň, balkón v celkovej výmere 56 m2 a pivnica nachádzajúca sa v suteréne domu v celkovej výmere 6 m2,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXXX/XXX v podiele 56/4389, zapísaný na LV č. XXXXX, S. J., S. J., katastrálne územie J.,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 56/26334, parcela č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 772 m2, zapísaný pod B 88 na LV č. XXXXX, okres J., S. J., katastrálne územie J. na ktorom je postavený bytový dom súp. Č.. XXXX,
je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 599,02 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 4.10.2012 navrhol žalobca určiť, že kúpna zmluva zo dňa 19.12.2011, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím správy katastra, č. vkladu Y. XXXX/XX, uzavretá medzi E. Š., X.. X.X.XXXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol podiel 1/6-iny k bytu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 56/2634 je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že v rámci šetrenia pomerov svojho dlžníka E. Š., X.. X.X.XXXX zistil, že tento previedol na žalovaného spoluvlastnícky podiel k bytu na základe kúpnej zmluvy, pričom týmto právnym úkonom zmaril uspokojenie jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmenkového platobného rozkazu, keďže si bol vedomý skutočnosti, že voči nemu existuje vymáhateľná pohľadávka a odpredané nehnuteľnosti sú finančným zdrojom, z ktorého mohla byť uvedená pohľadávka uspokojená. Týmto svojím konaním vlastne zmaril vymoženie dlhu a úplne sa zbavil akéhokoľvek majetku, pričom účelovo previedol svoj majetok na žalovaného, ktorý je jeho bratom, teda osobou blízkou, z týchto dôvodov preto navrhol žalobe vyhovieť.
Zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Zm/7/2012 zo dňa 30.5.2012, právoplatného dňa 19.6.2012 vyplýva, že E. Š., X.. X.X.XXXX bolo uložené zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 174.540,69 EUR spolu so 6%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.10.2011 do zaplatenia.
Zo správy exekučného konania súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára zo dňa 3.10.2012 vyplýva, že exekúcia nebola doposiaľ na základe žiadneho zo spôsobov vykonania exekúcie úspešná.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že E. Š., X.. X.X.XXXX ako predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu spoluvlastnícky podiel 1/6-iny k bytu č. XX nachádzajúceho sa na ul. Ď. Č.. XX Y. J., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza uvedený byt. Z tejto zmluvy zároveň vyplýva, že účastníci si dohodli kúpnu cenu 3.000 EUR, pričom kupujúci zaplatí celú dohodnutú kúpnu cenu pri podpísaní tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami, a to v hotovosti do rúk predávajúceho a podpis predávajúceho na tejto kúpnej zmluve je zároveň potvrdením o zaplatení kúpnej ceny.
Rozhodnutím Správy katastra J. č. vkladu Y. XXXX/XX zo dňa 11.1.2012 bol na základe predmetnej kúpnej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že ostal prekvapený, keď mu bola doručená žaloba zo súdu, pričom potvrdil, že brat na neho previedol svoj podiel k bytu a asi 2 - 3 dni pred tým ako to chcel urobiť mu zavolal, pričom on s tým súhlasil a preto bola podpísaná zmluva. Uviedol, že on sa brata nepýtal, prečo chce naňho previesť svoj podiel k bytu, osobne sa o tom nerozprávali a jeho domnienka bola taká, že mu chcel pomôcť napr. v súvislosti s tým, že jeho najmladší syn ešte nemal zabezpečené bývanie, resp. to mohlo súvisieť napr. aj s tým, že brat má Parkinsonovu chorobu. Zároveň uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho brat previedol na švagra, teda manžela ich sestry G. rodinný dom. K spôsobu uzavretia kúpnej zmluvy uviedol, že brat prišiel za ním už s napísanou zmluvou, neprejednávali ani cenu, ani prečo prevádza tento podiel, pričom v zmluve bola uvedená kúpna cena 3.000 EUR a on mu povedal, že teraz peniaze nemá, preto mu peniaze nevyplatil, a to ani doposiaľ a až keď si prečítal zmluvu, tak z nej by malo vyplývať, že peniaze mu už vlastne vyplatil. Žalovaný sa na otázku súdu vyjadril, že po doručení žaloby v tejto veci svojho brata nekontaktoval a stretli sa iba náhodou u svojej mamy, avšak po otázke právnej zástupkyne žalobcu už uviedol, že je pravdou, že najprv volal právnej zástupkyni jeho syn a neskôr aj on osobne s tým, že sa jej pýtal čo má robiť a že sa chce toho zbaviť, pričom s bratom sa nestretol náhodne, ale brat bol osobne u neho doma a bavili sa o tejto veci, pričom sa brat vyjadroval v tom zmysle, že so žalobcom všetko vysporiada a jeho žiadal, aby mu vyplatil 3.000 EUR, ktoré keďže nemal, tak mu ich doposiaľ nevyplatil. Žalovaný zároveň uviedol, že po uzavretí zmluvy si nečítal celú zmluvu a nevedel o tom, že jeho brat mal nejaké dlhy, teda ani nečítal článok 11 zmluvy, kde je uvedená ťarcha, resp. že prebieha exekúcia JUDr. Ďurkovej z Košíc. Žalovaný sa vyjadril aj ku skutočnosti, že sa nevie presne vyjadriť, či jeho brat aj v súčasnosti podniká a keď v minulosti boli na nejakých rodinných akciách, tak brat sa vždy vyjadroval, že má prácu, že má zákazky, preto predpokladal, že sa mu darí. Zároveň uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy u brata nezisťovať ako sa mu darí, resp. aká je jeho finančná situácia, či nemá nejaké dlhy, pričom to bolo vlastne iba tak, že brat ho oslovil, že na neho prevedie podiel k bytu a on s tým súhlasil.
Svedok E. Š. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že potreboval súrne peniaze, preto bratovi ponúkol odkúpenie svojho podielu k bytu, s čím on súhlasil a taktiež súhlasil s kúpnou cenou 3.000 EUR, ktorú mu aj vyplatil. Svedok potvrdil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy sa ho žalovaný nepýtal v
akej je finančnej situácii, resp. či má nejaké dlhy. Svedok ďalej uviedol, že podľa realitnej kancelárie bola hodnota bytu asi 35.000 EUR, pričom z toho by vyplývalo, že hodnota 1/6-iny je asi 6.000 EUR, avšak keď sa robí rýchly obchod, tak ako to bolo v tomto prípade, tak je cena samozrejme nižšia. K jednoznačnému vyjadreniu žalovaného, teda svojho brata ohľadom skutočnosti, že tento mu žiadnu kúpnu cenu nevyplatil, uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak dňa 24.12.2011 mu prišla na účet suma 3.000 EUR, čo nejako nepreveroval a predpokladal, že je to platba od jeho brata.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobu jemu blízkou (§ 116 a 117).
Podľa § 116 OZ, blízkou osobu je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že brat žalovaného E. Š., X.. X.X.XXXX previedol na žalovaného na základe kúpnej zmluvy spoluvlastnícky podiel 1/6-iny k bytu č. XX, 3. poschodie, vchod č. XX, bytového domu súp. č. XXXX, na ul. Ď. Č.. XX Y. J., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k tomu bytu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 56/26334 na ktorom stojí obytný dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 30.5.2012 sp. zn. 18Zm/7/2012 zároveň nesporne vyplýva, že v čase rozhodovania súdu žalobca mal, resp. ešte aj má vo vzťahu k dlžníkovi, t.j bratovi žalovaného vymáhateľnú pohľadávku, pričom aj keď platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 19.6.2012 a kúpna zmluva bola uzavretá už dňa 19.12.2011, podstatnou okolnosťou je, že táto pohľadávka existovala v čase rozhodnutia súdu v danej veci. S poukazom na citované ustanovenie § 42 OZ je teda nesporné, že brat žalovaného ako dlžník urobil v posledných troch rokoch právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a je nesporné, že žalobca ako veriteľ má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi (bratovi žalovaného) vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je splatná, teda má podklad pre výkon rozhodnutie (tzv. exekučný titul), pričom odporovateľným úkonom (kúpnou zmluvou) došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukrátilo uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Vzhľadom na skutočnosť, že k právnemu úkonu t.j. k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladajú, pričom osoba dlžníkovi blízka, má však možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale aj to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Z výsluchu samotného žalovaného vyplynulo, že tento sa pred uzavretím kúpnej zmluvy u dlžníka t.j. svojho brata neinformoval, či tento nemá finančné problémy, či nemá nejaké dlhy, resp. vo všeobecnosti ako sa mu darí v podnikaní a pod.. Z kúpnej zmluvy zároveň vyplýva informácia, že v časti „C“ listu vlastníctva je evidovaná ťarcha,
a to exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetný byt, pričom z kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že z dôvodu zaplatenia exekvovanej pohľadávky v celej výške došlo k skončeniu exekučného konania a zo strany exekútora bol podaný návrh na výmaz tejto poznámky a záložného práva. Skutočnosť, že žalovaný u svojho brata nezisťoval žiadne okolnosti týkajúce sa jeho finančnej situácie, teda skutočnosti, či nemá nejaké dlhy, resp. z akého dôvodu vlastne odpredáva svoj podiel k bytu potvrdil aj samotný dlžník, t.j. brat žalovaného, ktorý uviedol, že brat sa ho pred uzavretím zmluvy na žiadne také skutočnosti nepýtal, pričom neriešili otázku z akého dôvodu odpredáva svoj podiel k bytu, iba mu ponúkol na odpredaj svoj podiel a brat s tým súhlasil, pričom aj keď hodnota jeho podielu predstavovala asi 6.000 EUR, podiel odpredal za polovičnú sumu z dôvodu, že pokiaľ sa rýchlo realizuje nejaký obchod, tak je samozrejme aj nižšia cena.
Z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že žalovaný nepreukázal, že úmysel dlžníka t.j. svojho brata ukrátiť žalobcu nepoznal resp. minimálne, že mu nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, keďže sa aj sám vyjadril, že žiadnym spôsobom nezisťoval aká je finančná situácia jeho brata, resp. z akého dôvodu odpredáva svoj podiel k bytu, čím nesplnil ani podmienku, že úmysel dlžníka nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 599,02 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 466,52 € podľa č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej služby a to: 1/. príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 58,69 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, 2/. podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 29,34 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky, 3/. podanie žaloby vo výške 58,69 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, 4/. účasť na pojednávaní dňa 26.4.2013 vo výške 60,07 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, 5/. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2013 vo výške 15,01 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky, 6/. účasť na pojednávaní dňa 18.9.2013 vo výške 60,07 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Ďalej súd podľa § 16 ods. 3 vyhlášky priznal náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál a to 3x 7,63 € za úkony právnej služby v roku 2012 a 3x 7,81 € za úkony právnej služby v roku 2013.
Súd taktiež priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času v celkovej výške 78,06 Eur a to postupom podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto:
- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 13,01 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 26.4.2013 (2 x 13,01 Eur)............................................................................................26,02 Eur,
- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 13,01 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 31.5.2013 (2 x 13,01 Eur)............................................................................................26,02 Eur,
- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 13,01 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 18.9.2013 (2 x 13,01 Eur)............................................................................................26,02 Eur.
Zároveň súd priznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v preukázaných cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom na pojednávania konané na tunajšom súde postupom podľa § 15 a 16 vyhlášky v celkovej výške 20,76 EUR takto:
- Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vykonané vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, spotreba 6,4l na 100 km pri cene benzínu 1,49Eur/l dňa 26.4.2013..............................6,86 Eur,
- Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vykonané vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, spotreba 6,4l na 100 km pri cene benzínu 1,49Eur/l dňa 31.5.2013..............................6,86 Eur,
- Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vykonané vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, spotreba 6,4l na 100 km pri cene benzínu 1,53Eur/l dňa 18.9.2013..............................7,04 Eur.
Ďalej súd priznal základnú náhradu za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo v celkovej výške 39,51 Eur a to postupom podľa § 15 a 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky takto
- za cestu Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, dňa 26.4.2013 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...................................................13,17 Eur,
- za cestu Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, dňa 31.5.2013 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...................................................13,17 Eur,
- za cestu Košice - Prešov a späť (36 km x 2) vozidlom zn. Honda Civic, U.: F.-XXXDI, dňa 18.9.2013 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...................................................13,17 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.