Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1010-2008.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Subarea
17Er/1010/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika -Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zastúpení Obvodný úrad Martin so sídlom Nám. S.H. Vajanského 1, 036 01 Martin, IČO: 42 059 917, proti povinnému: J., U..G..C.., U. U. XXX XX J. Č.. XXX, N.: XX XXX XXX, o vymoženie uloženej povinnosti 33,19 Eur (1.000,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 243/2008 z a n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 243/2008 z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Liščákovi trovy exekúcie vo výške 46,80 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka sa pod spis. zn. EX 243/2008 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 28.02.2008, doručený súdnemu exekútorovi dňa 06.03.2008. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozhodnutie Obvodného úradu Martin- odbor odvetvových činností a vnútornej prevádzky o uložení pokuty, spis. č. 2005/02049 - 06 zo dňa 19.04.2005.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 051276* zo dňa 26.03.2008.
Dňa 28.06.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko z vykonaného šetrenia jednoznačne vyplynulo, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne dňom 13.01.2012 vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 70,70 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného, nakoľko povinný je nemajetný.
Podľa ust. § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Súd šetrením zistil, že povinný- obchodná spoločnosť DUEX, s.r.o. so sídlom 038 23 Dubové č. 261, IČO: 36 391 468, bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5 CbR 42/2011-33 zo dňa 30.08.2011 zrušený bez likvidácie. Následne bol dňom 13.01.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Žilina. Dňom výmazu obchodnej spoločnosti z Obchodného registra obchodná spoločnosť zaniká. V prípade povinného sa tak stalo bez právneho nástupníctva. Zánikom právnickej osoby táto stráca právo byť účastníkom konania (§ 19 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Ak k zániku právnickej osoby dôjde bez právneho nástupníctva, ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť (§ 107 ods. 4 OSP). V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva zároveň dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.
Výmazom z Obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho nástupcu. Z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná, inak by bola vedená voči v súčasnosti neexistujúcemu subjektu, preto súd rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalej tunajší súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil v návrhu na zastavenie vo výške 70,70 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1, 2 Exekučného trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,56 Eur za 4 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu, a to prijatie návrhu, preštudovanie- 45 min., žiadosť o poverenie- 25 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie- 45 min., návrh na rozhodnutie o trovách a vyúčtovanie trov- 50 min., vrátenie poverenia- 25 min., spolu 190 minút, t.j. 3 hodiny 10 minút. Súd krátil odmenu súdnemu exekútorovi o 45 minút za „prijatie návrhu, preštudovanie“ a 25 minút za „vrátenie poverenia“, nakoľko to súd považuje za administratívnu činnosť, za ktorú súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. osobitná odmena nepatrí. Náhrada za administratívne práce je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. V dôsledku vyššie uvedených skutočností priznal súd odmenu za 120 minút, t.j. 2 hodiny, to znamená že súd priznal odmenu za 2 hodiny účelne vynaložené na exekučnú činnosť vo výške 13,28 Eur (2 x 6,64 Eur).
Odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. č. 288/1995 Z. z. za jednotlivé úkony exekučnej činnosti si súdny exekútor uplatnil vo výške 16,60 Eur, t.j. za 5 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé zisťovanie majetku povinného, výpis z obchodného registra. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, naopak súdny exekútor si výdavky za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie uplatnil v rámci hotových výdavkov. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako „výpis z obchodného registra“ , nakoľko nejde o úkon, ktorý by sa odmeňoval paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur / 1 úkon, t.j. spolu vo výške 9,96 Eur.
Súd ďalej rozhodoval o náhrade hotových výdavkov, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške 15,76 Eur ako náklady na poštovné (5,26 Eur), náklady na kopírovanie (0,75 Eur) a ostatné režijné náklady (9,75 Eur). Súd mal vynaloženie týchto hotových výdavkov preukázané z exekútorského spisu, a tak súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 15,76 Eur.
Súdny exekútor si k odmene, náhrade hotových výdavkov uplatnil aj položku 20 % DPH, ktorú mu súd vzhľadom na krátenie trov exekúcie priznal vo výške 7,80 Eur (20 % zo sumy 39,00 Eur, t.j. 13,28 Eur + 9,96 Eur + 15,76 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,80 Eur (39,00 Eur + 7,80 Eur).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný.
Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tieto osobité prípady určuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Na úhradu trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, môže súd oprávneného zaviazať iba v prípade, že exekúciu zastavuje, a to buď zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa vyššie cit. ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich uhrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môž uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
K situácii v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, v danom prípade nedošlo. Napriek tomu súd konštatuje, že z ust. § 196 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Nakoľko súd nemohol na zaviazanie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Urobil tak aj s poukazom na skutočnosť, že niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď v začatej exekúcii musí súdny exekútor konať, nemá právo výberu účastníkov konania, nemá právo odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a podobne.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Nakoľko však ide o rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou, je proti nemu odvolanie prípustné (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.