Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-95-2013.pdf
PDF · 79.99 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-4C/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi L. X., L..Č.. XXXXXXXXXX, Z. G. - Č. M., U.. L. XX, o zaplatenie 391,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,72 € od 19.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 19,72 € od 19.01.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 19,71 € od 20.09.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 391,02 € s príslušenstvom, spočívajúcim v úroku z omeškania a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel ako postupník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky uvedenej v prílohe tejto zmluvy. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku uviedol, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej telekomunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky.
Navrhovateľ uplatnený nárok vyvodzoval zo zmluvy o pripojení, pričom návrh špecifikoval tak, že suma 391,02 € pozostáva zo sumy, ktorá predstavuje nezaplatené služby v sume celkom 59,15 € a zo sumy 331,87 €, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 17.09.2013, kde vykonal dokazovanie listinami nachádzajúci sa v spise, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 25.02.2008 Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách.
Odporca riadne a včas nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytovanie služieb za obdobie október a december 2008 a január - február 2009, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle uvedenej zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytované služby v sume celkom 59,15 € a tiež mu vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v sume 331,87 €.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne, a to tak, že zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 59,15 € pozostávajúcu z ceny nezaplatených služieb.
Pretože sa odporca dostal do omeškania so splatnosťou jednotlivých faktúr, ktorými boli účtované služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, súd priznal navrhovateľovi k čiastke 59,15 € predstavujúcej poplatky za poskytnuté služby aj úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
Súd návrh navrhovateľa zamietol v prevyšujúcej časti, a to v časti o zaplatenie ním požadovanej sumy 331,87 €, uplatňovanej navrhovateľom ako zmluvnú pokutu.
Podľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z dôkazného materiálu (zmluvy o pripojení a dodatku zmluvy o pripojení), ktorý do konania predložil na posúdenie súdu navrhovateľ, súd nevedel bez akýchkoľvek pochybností určiť, ktorými konkrétnymi zmluvnými ustanoveniami bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dohoda o zaplatení zmluvnej pokuty zo strany odporcu, ktorá mala tvoriť podklad na jej vyúčtovanie v predloženej faktúre. Súd vyzval navrhovateľa, aby preukázal listinnými dôkazmi, v akých zmluvných dojednaniach bola zmluvná pokuta dojednaná, ktorá sa na daný zmluvný vzťah vzťahovala. Na výzvu súdu navrhovateľ doložil faktúry, ktoré už boli pripojené k návrhu, zároveň predložil zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení (do spisu navrhovateľ doložil zmluvu o pripojení, ktorá obsahovala značné množstvo zmluvných dojednaní, napísaných naviac veľmi drobným písmom). K otázke uplatňovanej zmluvnej pokuty sa nijakým spôsobom nevyjadril.
Súd preto konštatuje, že z predloženej zmluvy o pripojení, resp. jej zmluvných dojednaní nebolo možné určiť, či bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, na ktorú sa navrhovateľ v návrhu dovoláva. Navrhovateľ (ktorý má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť), ktorý tvrdil, že odporca je povinný mu zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia zmluvných povinností, súdu nepreukázal svoje tvrdenia o uzavretí dohody, resp. dohôd o zmluvných pokutách, preto súd jeho návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol ako nedôvodný.
V občianskom súdnom konaní, ktorý ovláda tzv. prejednávacia zásada, spočívajúca v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania, je navrhovateľ povinný presne označiť na preukázanie svojich tvrdení právne relevantný dôkaz. Súdu neprináleží a bolo by to aj v rozpore so zásadou rovnakého postavenia účastníkov konania, aby súd v takomto konaní vyhľadával - pátral z „dôkazného materiálu“ v prospech niektorého z účastníkov konania dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka, keď tieto neboli riadne účastníkom konania označené. Súd teda skutkovo nemohol konštatovať, že bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, tak ako to tvrdil navrhovateľ.
Súd s poukazom na vyššie uvedené musí konštatovať, že neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu, a preto nárok navrhovateľa vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Úspech navrhovateľa predstavuje 15 %. Neúspech odporcu predstavuje 85 %. Za tohto zistenia možno konštatovať, že odporca by mal nárok na náhradu trov konania vo výške 70 % (85-15=70 %). Pretože odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.