Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/271/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Z. K., J..: X.X.XXXX, G.: E. X, XXX XX H., občan SR, proti žalovaný: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.8.2011 domáhal, aby súd vyslovil, že žalovaný v 1/ rade: Slovenská republika, zastúpená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Rampová 7, 040 81 Košice nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov policajného zboru podľa článku I. - IV. tejto žaloby v konaní pred začatím trestného stíhania porušil , čím porušil základné právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Zároveň, aby súd vyslovil, že žalovaný v 2/ rade: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava nesprávnym úradným postupom generálnej riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR Z.. S. I., pri prerokovaní žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa , porušil základné právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Zároveň žiadal, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu finančnou čiastkou vo výške 4.000 €, trovy konania a trovy právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že:

I. Dňa 20.1.2011 bolo na súčasť Odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach odstúpené jeho trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mala dopustiť prokuratúra svojou nečinnosťou tým, že neriešila trestné oznámenie podané na vyšetrovateľa PZ K.. F.. Š. pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dňa 16.3.2011 mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa v predmetnej veci, pričom na uznesení je uvedený dátum 18.2.2011, dátum podania uznesenia na poštu je 15.3.2011. Týmto postupom vyšetrovateľa v konaní pred začatím trestného stíhania tento porušil , čím porušil základné právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Z uvedených dôvodov dňa 17.3.2011 podal žalobca na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci podľa . Listom zo dňa 1.8.2011, č.k. SL-V-PS-351/2011 MV SR jeho žiadosť zamietlo.

II. Dňa 23.3.2011 bolo na Odbor kriminálnej polície OR PZ doručené jeho trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, Z.. S. N.. Dňa 4.5. mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa v predmetnej veci, kde bol uvedený dátum 28.4.2011. Dátum podania uznesenia na poštu je 3.5.2011. Týmto postupom vyšetrovateľa, ktorý porušil a tým porušil základné právo žalobcu domáhať sa zákonom stanoveným postupom jeho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Z uvedených dôvodov podal dňa 17.3.2011 na MV SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci podľa . Listom zo dňa 3.8.2011 č.k. SL V-PS-441/2011 MV SR jeho žiadosť zamietlo, pričom generálna riaditeľka sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR Z.. S. I. vo svojej odpovedi uviedla rôzne nesprávne údaje, ktoré predmetnú odpoveď učinili právne zmätočnou. Z toho dôvodu žalobca sa snažil telefonicky a elektronickou poštou ju kontaktovať, aby predmetné nezrovnalosti uviedla na zákonnú mieru, avšak ani na jednu jeho apeláciu ona nereagovala, čím ho vystavila právnej neistote a porušila jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu obsiahnuté v článku 46 ods. 1 SR.

III. Dňa 23.3.2011 bolo na Odbor justičnej polície v Košiciach doručené trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I - Z.. Š. X.. Dňa 4.5.2011 mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa vo veci s dátumom 28.4.2011, dátum podania uznesenia na pošte je 3.5.2011. Týmto postupom vyšetrovateľa, ktorý porušil a tým porušil základné právo žalobcu domáhať sa zákonom stanoveným postupom jeho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Z uvedených dôvodov podal žalobca dňa 17.3.2011 na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci podľa zákona číslo . Listom zo dňa 4.8.2011 č.k. SL V-PS-439/2011 MV SR jeho žiadosť zamietlo, pričom generálna riaditeľka sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR Z.. S. I. vo svojej odpovedi uviedla rôzne nesprávne údaje, ktoré predmetnú odpoveď učinili právne zmätočnou. Z toho dôvodu žalobca sa snažil telefonicky a elektronickou poštou ju kontaktovať, aby predmetné nezrovnalosti uviedla na zákonnú mieru, avšak ani na jednu jeho apeláciu ona nereagovala, čím ho vystavila právnej neistote a porušila jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu obsiahnuté v článku 46 ods. 1 SR.

IV. Dňa 23.3.2011 bolo na Odbor justičnej polície v Košiciach doručené jeho trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť prokurátor Generálnej prokuratúry Z.. Z. J.. Dňa 4.5.2011 mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa k predmetnej veci s dátumom 28.4.2011, s dátumom podania uznesenia na pošte 3.3.2011. Tak ako vo vyššie citovaných prípadoch bol porušený podľa názoru žalobcu - a jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom jeho práva na nezávislom nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 SR, preto dňa 17.3.2011 podal na MV SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom MV SR jeho žiadosť zamietlo listom zo dňa 12.8.2011, č.k. SL V - PS-440/2011, pričom generálna riaditeľka sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR Z.. S. I. vo svojej odpovedi uviedla rôzne nesprávne údaje, ktoré predmetnú odpoveď učinili právne zmätočnou. Z toho dôvodu žalobca sa snažil telefonicky a elektronickou poštou ju kontaktovať, aby predmetné nezrovnalosti uviedla na zákonnú mieru, avšak ani na jednu jeho apeláciu ona nereagovala, čím ho vystavila právnej neistote a porušila jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu obsiahnuté v článku 46 ods. 1 SR.

Nesprávnym postupom, resp. nečinnosťou a nedbanlivým alebo zámerným naťahovaním vyšetrovania zo strany vyšetrovateľov a taktiež aj postupom generálnej riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR Z.. S. I., pri prerokovaní jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa sa žalobca cíti ukrátený a dotknutý na jeho právach, pričom takýto postup vyšetrovateľov PZ, ako aj postup MV SR jemu ako poškodenému spôsobuje okrem majetkovej ujmy aj hlavne psychické strádanie v podobe nepríjemných pocitov a nevoľností, pričom tieto pocity z dôvodu porušenia jeho práv dlhodobo pretrvávajú.

Podaním zo dňa 13.12.2011 žalovaný v 1/ rade - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach uviedlo, že orgánom konajúcim v mene štátu v tomto prípade je Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru, a podľa žalobcu nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu sa nemôžu vyjadriť v uvedenej právnej veci.

Žalovaný v 2/ rade - Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 22.3.2012, kedy uviedla, že dňa 20.1.2011 bolo Odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach doručené trestné oznámenie žalobcu na K.. F.. S. Š., ktoré bolo zaevidované do denníka vyšetrovacích spisov (ďalej len „DVS“) pod ČVS: ORP-126/4-OVK-KE-2011 a pridelené vyšetrovateľovi S.. F.. K. K. na vybavenie, ktorý bol od tejto chvíle viazaný postupom a lehotami uvedenými v , pričom tento v 30-dňovej lehote dňa 18.2.2011 pred začatím trestného stíhania uznesením rozhodol podľa a to tak, že vec odmietol. Originál vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľ zaslal na kontrolu zákonnosti a správnosti postupu Generálnej prokuratúre SR, ktorá po odobrení postupu vyšetrovateľa zaslala vyšetrovací spis späť a tento bol po doručení zaevidovaný do DVS dňa 9.3.2011. Dňa 23.3.2011 bola vyšetrovateľovi doručená žalobcova sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Generálnej prokuratúry SR dňa 6.5.2011 podľa tak, že zamietol sťažnosť žalobcu, ako nedôvodnú, uznesenie vyšetrovateľa PZ sa stalo právoplatným dňa 6.5.2011. Po naštudovaní uvedenej sťažnosti doručenej dňa 23.3.2011 vyšetrovateľ S.. F.. K. K. v tejto veci okrem iného zistil, že žalobca poukazuje na okolnosti týkajúce sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť prokurátor Krajskej prokuratúry Z.. S. N., prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I. Z.. Š.Y. X. a prokurátor Generálnej prokuratúry Z. Z. J.. Vyšetrovateľ predmetnú sťažnosť doručil riaditeľovi Odboru kriminálnej polície a OR PZ Košice na rozhodnutie o jej zaevidovaní do DVS ako samostatné oznámenie. Následne riaditeľ pridelil sťažnosť na jednotlivých prokurátorov konkrétnym vyšetrovateľom PZ na vybavenie a títo boli od tejto chvíle viazaní postupom a lehotami uvedenými v . Vyšetrovatelia po zabezpečení potrebných listinných materiálov v zákonom stanovenej lehote dňa 28.4.2011 pred začatím trestného stíhania uznesením rozhodli a to tak, že vec odmietli, pričom originál vyšetrovacieho spisu zaslali na kontrolu zákonnosti a správnosti postupu Okresnej prokuratúre Košice I. a uznesenie zaslali do vlastných rúk aj žalobcovi, ktorému bolo doručené 4.5.2011, čo potvrdil podpisom na návratke doručeniek. Uznesenia sa stali právoplatnými dňa 9.5.2011. Je nutné podotknúť, že všetky úkony, ktoré vykonávali vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, boli vykonávané v súlade s a a taktiež vydané uznesenia neboli nikdy zrušené alebo zmenené pre ich nezákonnosť v zmysle . Žalovaný namietol v konaní nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (). Žalovaný mal za to, že žalobca nie je v tejto právnej veci aktívne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu, nakoľko bol len v pozícii oznamovateľa trestného činu. Nemôže si teda uplatňovať žiadnu náhradu škody súvisiacu s rozhodnutiami a postupom vyšetrovateľov vo vzťahu k predmetného trestnému konaniu, ktoré ani len nezačalo, nakoľko nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Žalovaný ďalej vzniesol námietku nedostatku právomoci civilného súdu konať v tejto veci a poukázal na zákona číslo , ako aj na a s tým, že uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné, je jedine prokurátor a to s poukazom na druhú vetu , podľa ktorej je súd rozhodnutím príslušného orgánu viazaný, zastával názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné, čo vyplýva nielen z druhá veta , ale aj z ustanovení týkajúcich sa právomoci civilných súdov. výslovne vylučuje, aby súdy rozhodovali o tom, či je rozhodnutie zákonné alebo nie, nie je podľa názoru žalovaného daná ani právomoc civilného súdu určovať, či rozhodnutie, ktoré nebolo na to príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť, je alebo nie je zákonné a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy. ukladá civilnému súdu, ktorý rozhoduje o náhrade škody, že je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorý svojim rozhodnutím zmenil alebo zrušil právoplatné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. V tomto prípade bola orgánom príslušným určovať, či bolo uznesenie vyšetrovateľa zákonné alebo nie, dozorujúca prokuratúra, prípadne jej nadriadená súčasť, nie však civilný súd. Na to príslušný orgán zamietol opravný prostriedok žalobcu (sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia), ako nie dôvodný a týmto rozhodnutím dozorujúceho prokurátora je v predmetnom civilnom konaní súd viazaný. Na rozhodovanie o tom, či uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je zákonné alebo nie, je daná právomoc civilného súdu. Súd v občiansko-súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti. Oprávnený sledovať, hodnotiť a kontrolovať postup orgánov činných v trestnom konaní patrí do pôsobnosti prokuratúry. Každý štátny orgán, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry, súdov, má vymedzenú právomoc, ktorú smie uplatňovať len v tomto rámci. Právomoc súdu v občiansko-súdnom konaní je upravená v , kde nie je zmienka o tom, že by mohli civilné súdy posudzovať čokoľvek vyplývajúce z trestnej zodpovednosti. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd, aby v občiansko-súdnom konaní zasahoval do trestného konania tým, že by preskúmaval a následne hodnotil postup orgánov činných v trestnom konaní a prokuratúry z hľadiska jeho rýchlosti a účelnosti. Žalovaný bol toho názoru, že nie je daná právomoc civilného súdu určovať, či niektoré z rozhodnutí alebo postupu orgánov činných v trestnom konaní bolo zákonné, z dôvodov vyššie uvedených. Ďalej žalovaný citoval ust. , a , ako aj , , kedy vzhľadom k týmto ustanoveniam uviedol, že vyšetrovatelia iba plnili záväzné pokyny prokurátora udelené v súlade s a namietol nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky, nakoľko vyšetrovateľ konal na základe záväzného pokynu prokurátora a pod jeho dozorom. Žalovaný v neposlednom rade namietal neopodstatnenosť podaného žalobného návrhu, poukázal na , , , kde je uvedené, že podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie, zmena takéhoto rozhodnutia na to príslušným orgánom. Táto podmienka v tomto prípade splnená nebola, nakoľko uznesenie o odmietnutí veci nadobudlo právoplatnosť. S poukazom na a žalovaný uviedol, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákon, za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní. dáva v ust. prokurátorovi viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa a okrem iného je oprávnený aj zrušiť ktorékoľvek nezákonné a neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Teda prokuratúra sa podieľa pri uplatňovaní právnej zodpovednosti na ochrane zákonnom chránených záujmov štátu, ako aj práv a zákonnom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a pri zabezpečení nápravy nezákonnosti, kedy v oblasti trestného konania prokuratúra pôsobí: a) v prípravnom konaní, v ktorom dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktoré realizujú vyšetrovanie trestných činov (najmä príslušné orgány policajného zboru atď.). Ďalej navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu nekonkretizoval, do ktorého z práv malo byť zasiahnuté, v akom rozsahu a s akým následkom. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz vo vzťahu k žalovanému, ktorý by preukazoval opodstatnenosť jeho žalobného návrhu čo do základu a k údajnej nemajetkovej ujme. Žalovaný poukázal na , kedy poukázal, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje prihliadnutím najmä na osoby poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Ďalej poukázal na hmotno-právne predpoklady zodpovednosti pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom prostredí zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný, priamy, nestačí sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny útok škodcu vôbec nesmeroval. Predpokladom úspešnosti v konaní o náhradu škody je preukázanie vzniku škody, porušenie právnej (zákonnej alebo zmluvnej) povinnosti a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. S poukazom na príslušné ustanovenia , prípadne návrhu na začatie konania je potrebné trvať na tom, že z požiadavky náležitého opísania skutkového deja vyplýva nevyhnutnosť, aby z takéhoto návrhu bolo zrejmé, akým skutkom došlo k zásahu do práv navrhovateľa a súčasne tiež to, ktoré z dielčích zložiek týchto práv navrhovateľa sa tento zásah týkal a aké následky vyvolal. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním naplnenia ustanovení zaťažuje žalobcu. Nakoľko vo vzťahu k tomuto ustanoveniu žalobca nepredložil žiaden dôkaz, žalovaný bol toho názoru, že neuniesol dôkazné bremeno pri priznaní finančného zadosťučinenia voči žalovanému, v ním požadovanej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby Okresný súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície ČVS: ORP-126/4-OVK-KE-2011 súd zistil, že dňa 10.1.2011 urobil žalovaný na Prezídiu policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ trestné oznámenie na prokuratúru, keďže jeho predchádzajúce podanie na vyšetrovateľov pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa prokuratúra neriešila, v predmetnom oznámení nekonala, čím podľa jeho názoru sa snaží vec odpinkať tak, ako to bolo v minulosti. Uvedené trestné oznámenie bolo na súčasť Odboru kriminálnej polície, Rampová 7, 040 01 Košice odstúpené dňa 20.1.2011 a zaevidované pod ČVS: ORP-126/4-OVK-KE-2011, o ktorom predmetný orgán rozhodol uznesením zo dňa 18.2.2011, kedy vec podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mala dopustiť prokuratúra svojou nečinnosťou, tým, že neriešila trestné oznámenie podané na vyšetrovateľa PZ K.. F.. Š. pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, odmietli, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa . Uvedené rozhodnutie prevzal žalobca 16.3.2011 a Generálna prokuratúra SR, organizačný a kontrolný odbor, Štúrova 2, 812 85 Bratislava dňa 28.2.2011. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dňa 23.3.2011 sťažnosť, v rámci ktorej podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I Z.. Š. X., sp.zn. -6, na prokurátora Krajskej prokuratúry Košice - Z.. S. N., sp.zn. -3 a na prokurátora Generálnej prokuratúry - Z.. Z. J., sp.zn. IV/6Gpt40/07-7. Generálna prokuratúra SR, organizačný a kontrolný odbor rozhodla o sťažnosti oznamovateľa uznesením zo dňa 6.5.2011 číslo: XV/2Gn75/11-6 tak, že podľa vo veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa zamietli sťažnosť žalobcu, pretože nebola dôvodná.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície č.: ČVS: ORP-775/4-OVK-KE-2011 súd zistil, že trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na prokurátora OP Košice I Z.. Š. X., podané v rámci sťažnosti žalobcu proti uzneseniu OR PZ, odboru kriminálnej polície

- ČVS: ORP-126/4-OVK-KE-2011 bolo dňa 31.3.2011 vylúčené z uvedenej sťažnosti a pridelené vyšetrovateľovi PZ S.. Z.. E. s tým, že zo záznamu o pridelení a o vykonaných kontrolách vyšetrovacieho (preverovacieho) spisu bolo zistené, že lehota na rozhodnutie je do 30.4.2011. Predmetná vec trestného oznámenia žalobcu pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa na prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I Z.. Š. X. bola týmto orgánom odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Uvedené rozhodnutie prevzal žalobca dňa 4.5.2011.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície ČVS: ORP-776/4-OVK-KE-2011 súd zistil, že žalobca v rámci sťažnosti proti uzneseniu OR PZ, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-126/4/OVK-KE-2011 podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na prokurátora Krajskej prokuratúry Košice - S. N. sp.zn. -3 a to v rámci sťažnosti doručenej OR PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 23.3.2011, ktorá bola pridelená vyšetrovateľovi PZ S.. F.. S. H. dňa 31.3.2011 a ktorý o tejto rozhodol uznesením zo dňa 28.4.2011, kedy vec podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa podaného na prokurátora Krajskej prokuratúry Z.. S. N. odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Uvedené rozhodnutie prevzal žalobca dňa 4.5.2011.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície ČVS: ORP-777/4-OVK-KE-2011 súd zistil, že žalobca v rámci sťažnosti proti uzneseniu OR PZ, Odboru kriminálnej polície podanej na Okresné riaditeľstvo PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 23.3.2011 podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na prokurátora Generálnej prokuratúry Z.. Z. J. sp.zn. -7, ktorá vec bola pridelená konkrétnemu vyšetrovateľovi K.. Z.. K. dňa 31.3.2011, pričom lehota na rozhodnutie mala byť do 30.4.2011. Vo veci tento orgán rozhodol uznesením zo dňa 28.4.2011, kedy danú vec podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa podané na prokurátora Generálnej prokuratúry Z.. Z. J. odmietli, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Uvedené rozhodnutie prevzal žalobca dňa 4.5.2011.

Z vyššie uvedených pripojených vyšetrovacích spisov, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že tento listom zo dňa 17.3.2011 žiadal MV SR o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Košiciach S.. F.. K. K. vo výške 1.000 €, ako úhradu nemajetkovej ujmy. Listami zo dňa 5.5.2011 žiadal žalobca Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície v Košiciach K.. Z.. S. K. vo výške 1.000 € ako úhradu nemajetkovej ujmy, ďalej o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ Odboru kriminálnej polície v Košiciach S.. F.. S. H. vo výške 1.000 € ako úhradu nemajetkovej ujmy a o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície v Košiciach S.. Z.. Z. E. vo výške 1.000 € ako úhradu nemajetkovej ujmy. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 1.8.2011 č. SLV-PS-351/2011 na žiadosť žalobcu zo dňa 17.3.2011 tak, že ním uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tomto štádiu konania považujú za predčasne podanú a nedôvodnú a z uvedeného dôvodu nie je jej možné vyhovieť. Na jeho list zo dňa 5.5.2011 týkajúceho sa ČVS: ORP-775/4-OVK-KE-2011 odpovedalo Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 12.8.2011 č. SLV-PS-440/2011. Taktiež na jeho list zo dňa 5.5.2011 odpovedalo MV SR listom zo dňa 4.8.2011 č. SLV-PS-439/2011 vo veci ČVS: ORP-776/7-OVK-KE-2011 a na list žalobcu zo dňa 5.5.2011 vo veci ČVS: ORP-777/4-OVK-KE-2011 listom zo dňa 3.8.2011, kedy tieto žiadosti považovalo Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody v tomto štádiu konania za predčasné a nedôvodné a z uvedeného dôvodu im nebolo možné vyhovieť. Predmetné odpovede boli podpísané Z.. S. I., K.., generálnou riaditeľkou.

Žalobca na pojednávaní dňa 6.2.2013 upravil označenie žalovaného a žiadal, aby bol označený ako jeden subjekt - Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a taktiež aby bol označený a zaviazaný na povinnosti uvedené v 1. a 2. odseku jeho návrhu na začatie konania už len žalovaný, t.j. Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, pričom ostatné výroky zostávajú zachované, teda záväzok žalovaného zaplatiť mu sumu 4.000 €.

Žalobca v konaní vypovedal, že žalobu podal z dôvodu, že svet kritizuje Slovenskú republiku, neumožňuje občanom vydobyť si svoje práva, je tu korupcia, nevymožiteľnosť práva, kedy Slovenská republika je na 142. mieste zo 144 krajín. Poukázal na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, ktoré na desiatich stranách dalo svoje záporné stanovisko k jeho návrhu na začatie konania, pričom zločineckým spôsobom otočili jeho argumentácie, namietali oprávnenosť jeho nároku uvádzaním , aktívnou legitimáciou a podobne, avšak on poukazuje na uvedeného zákona a a zároveň , ktorý hovorí, ako ma vyšetrovateľ postupovať. Svoj nárok opiera o , teda nesprávny úradný postup, ktorý vidí v tom smere, že vyšetrovateľ nesplnil ust. , ktoré je kogentné, t.j., že nevydal rozhodnutie v lehote 30 dní. V prípade I., kedy bolo vydané uznesenie 18.2.2011 je toho názoru, že vyšetrovateľ andidatoval uznesenie, čo dedukuje z toho, že samotné uznesenie bolo podané na poštu až 15.3.2011. Vyšetrovateľ je pritom povinný riadiť sa zákonom a preto má za to, že podstatným je dátum podania na pošte, nie samotný dátum na uznesení a preto má za to, že vyšetrovateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. V prípadoch II. - IV. jeho žaloby nesprávny úradný postup vidí v tom, že vyšetrovateľ dokonca aj uviedol dátum na predmetných uzneseniach, ktorý je neskorší ako 30 dní. Na Slovensku sú takéto praktiky bežne zaužívané, preto sa zločinu veľmi dobre darí, lebo orgány činné v trestnom konaní a to aj súdy, zákony trestuhodne nedodržujú, držia navzájom spolu, nikdy nikoho nepotrestajú a dôsledok je pre Slovensko neúmerná zadlženosť, rozkradnuté verejné financie, rozkrádaný štátny majetok. Na vlastnej koži to pocítil v prípade, keď štátne orgány očividne držali s človekom, ktorý ho okradol, predložil spústu dokumentov, ktoré posudzovali niekoľkí advokáti, krútil hlavou, že to ani nie je možné, napriek tomu sa v trestnom konaní nedobyl práva a trvá to už dlhé roky. Táto vec, ktorú rieši teraz v konaní žalobou o náhradu škody za nesprávny úradný postup, to je už vlastne stará vec, má už niekoľko rokov, skoro deväť a nevie sa v nej dobyť práva, čiže orgány chránia zločinnosť. Vlastne človek, ktorý sa chválil navonok, že má blízko k orgánom činným v trestnom konaní a že nič nedosiahne, ho podvodne pripravil a spreneveril jeho tovar, ktorý mu dodal a osem rokov nevedel tento dostať späť, až keď podal žalobu o náhradu škody voči štátu, podal trestné oznámenia na vyšetrovateľov a prokurátorov, aj v občiansko-súdnom konaní podal žalobu na súd a súd nekonal tri roky, až potom sudca Okresného súdu Košice II osobne išiel s ním po tento tovar. Tieto štyri konania, ktoré avizoval a ktoré začal, boli vlastne kvôli tomu, že dal trestné oznámenia na vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí vec hodili do autu a neriešili, t.j. vec s prenevereným tovarom. Žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy, pretože z uvedenej veci má následné následky: zdravotné problémy, rozbitú imunitu, psychické strádanie a to práve tým konaním, kedy sa nevie dobyť práva v konaní o náhradu jeho sprenevereného tovaru už niekoľko rokov a nevedel sa v rámci platných zákonov dostať k svojmu tovaru, lebo polícia, vyšetrovatelia, prokurátori, ani súdy, nekonajú. Ako podstatnú vec žalobca uviedol, že keď chcel prísť po tovar na základe vypovedania komisionárskej zmluvy, jeho odberateľ zavolal naňho komando štyroch policajných áut so samopalom, ktorý mu priložili k hlave, zložili ho do mláky, odviedli na policajnú stanicu, dali do cely predbežného zadržania a prokurátor mal rozhodnúť, či zostane vo väzbe alebo nie, ale pustili ho von. Manželka mu našla advokáta, ktorý však chcel len úplatky. Prokurátor, ktorý dozoroval prípad, jeho kamarát z detstva taktiež chcel úplatky, žalobca potom podal podnet na tých, čo ho zbalili a vyšetrovateľ pochopil, že ide o podvod, preto dal návrh prokuratúre, nech zruší jeho začatie trestného stíhania, ktoré však nebolo zrušené po dobu jedného roka. Dal na to trestné oznámenie na Úrad boja proti korupcii a prokurátor následne zrušil jeho trestné stíhanie. Vyšetrovatelia na úrade nič nevyriešili, mimo kamier povedali, že sa to nedá, že systém je skorumpovaný, že nemôžu nič urobiť. Na ozrejmenie závažnosti vzniknutej ujmy, konkrétne k týmto štyrom uzneseniam, ktoré sú predmetom žaloby, žalobca poukázal na to, že v prípade, ak ide o prieťahy, tak Ústavný súd dáva bežne 1.000 € ako odškodnenie. V jeho prípade musí hovoriť o obrovskom utrpení počas mnohých, mnohých rokov, kedy sa nevedel domôcť práva a tu ide o symbolických 4.000 €. Vo vzťahu k týmto štyrom uzneseniam žalobca pociťoval konkrétnu ujmu v tom, že bol plný očakávania, že v stanovenom termíne mu bude doručené uznesenie vyšetrovateľa, stále sa na to sústredil, veril v spravodlivosť, nemohol spať celé dni. Vyšetrovateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť a preto on celé obdobie nemohol spať. Vyúsťovalo to do stálej bolesti chrbtice, neustále nachladnutia alebo choroby, ktoré vyústilo do rozpadu jeho imunitného systému v lete a ak si spomenie na to obdobie, celý sa trasie, je mu do plaču, má z toho psychickú traumu. Čo sa týka jeho súkromného života, takéto veci zoberú celý život, človek nemá na nič iné čas, pričom týchto úkonov je veľa, musíte ísť za vyšetrovateľom, vypovedáte, napísať odvolanie, vyšetrovateľ si opäť nesplní svoju povinnosť, musíte napísať na ministerstvo podľa , aby ste sa domohli pravdy, musíte podávať žalobu o náhradu škody na súd, rôzne doplnenia, prísť na konanie, zadovážiť dôkazy a toto vám zoberie život a toto raz musí skončiť. Žalobca to robí preto, aby mali aj občania v budúcnosti šancu sa domôcť princípu právnej istoty. Túto škodu mu podľa jeho názoru spôsobil konkrétny vyšetrovateľ, ktorý vydával predmetné uznesenie, pričom on, aby sa dobyl svojho práva, musel študovať hodiny a hodiny a ísť aj do medzinárodného práva, študovať v cudzích jazykoch, čo sú mesiace driny. Podľa jeho názoru, vyšetrovatelia mali postupovať tak, aby dodržali lehotu 30 dní. Podľa názoru žalobcu, vyšetrovatelia zákonné termíny podľa nedodržali a keby sa to stalo jemu, ako občanovi, stratil by všetky práva. Čiže akékoľvek ďalšie výhovorky a taľafatky zo strany žalovaného sú iba za účelom vykrútenia sa z porušenia zákona.

Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že je zarážajúce, ako sa Ministerstvo vnútra stavia k žalobám občanov, na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa MV, ktorá povedala za celý čas tri slová, vzdala sa akéhokoľvek práva na záverečnú reč, čiže tu vôbec nemusela byť, pričom štát minul nejaký objem peňazí na cestovné a mzdu a preto z jeho strany asi bude nasledovať ďalšia žaloba, ako štát míňa prostriedky ľahostajne a potom ich ešte bude chcieť vymáhať od žalovanej strany. Toto žalobca žiadal zohľadniť pri vynesení rozsudku.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „“),tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa , na účely tohto

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zveril výkon verejnej moci.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho , pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. 3)

Podľa , ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa , , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa , v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa , trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

Podľa , ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa alebo v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v . Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa Článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Článku 46 ods. 2 , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa Článku 46 ods. 3 , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa Článku 46 ods. 4 , Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví .

Podľa Článku 124 , Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa Článku 127 ods. 1 , Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným , ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len ""), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca svoj nárok dôvodil tým, že v prípravných konaniach vedených vyššie uvedenými orgánmi Policajného zboru došlo k porušeniu ustanovenia , kedy po podaní trestných oznámení žalobcom, vyšetrovatelia nerozhodli v lehote 30 dní, čím malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu týchto orgánov a teda sa domáhal, aby súd vyslovil, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, čím bolo porušené jeho základné právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených na inom orgáne Slovenskej republiky podľa . Zároveň sa domáhal vyslovenia výroku, že pri prerokovaní jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa došlo zo strany generálnej riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky JUDr. Miroslavy Vozáryovej k nesprávnemu úradnému postupu, čím bolo porušené jeho základné právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených na inom orgáne slovenskej republiky podľa . Na základe uvedených porušení žiadal priznať mu i nemajetkovú ujmu vo výške 4.000,- €. Žalobca svoj nárok teda odvodzoval od nesprávneho úradného postupu orgánov štátu a nie od nesprávneho rozhodnutia a preto argumentácia žalovaného, že dané rozhodnutia - uznesenia neboli zrušené s poukazom na ustanovenie , bola irelevantná.

Z ustanovení vyššie citovaného o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom nesie zodpovednosť štát - Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra, nakoľko v tomto prípade mal žalobcom tvrdenú škodu mu spôsobiť v trestnom konaní príslušný vyšetrovateľ resp. poverený orgán Policajného zboru. Súd neprisvedčil argumentácii žalovaného ohľadom nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Súd mal za to, že ak sa žalobca domáhal vyslovenia nesprávneho postupu vyšetrovateľa a z toho plynúcej náhrady škody, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je spôsobilé a kompetentné zastupovať štát v konaní o náhradu škody v zmysle . Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že vo veci konal vyšetrovateľ i keď na základe záväzného pokynu prokurátora a pod jeho dozorom. Žalobca teda neodvodzuje svoj nárok od postupu a konania prokurátora, ale vyšetrovateľa Policajného zboru a teda na mieste je aplikácia citovaného ustanovenia .

Taktiež námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci civilného súdu konať v tejto veci čo sa týka vyslovenia, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov Policajného zboru resp. riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Z.. S. I. a z toho vyplývajúcej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval za neakceptovateľnú práve s poukazom na celé znenie a ustanovenie , kedy v ustanovení predpokladá, že poškodený sa môže domáhať aj len vyslovenia t.j. konštatovania porušenia práva a ak toto konštatovanie nie je dostatočným zadosťučinením, aj práva domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z toho jednoznačne vyplýva, že tunajší súd je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť. Avšak žalovanému je čiastočne nutné prisvedčiť, že konajúci civilný súd nemá kompetenciu vyslovovať výroky, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených na inom orgáne Slovenskej republiky podľa , nakoľko k tomuto je v zmysle a o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov oprávnený jedine Ústavný súd Slovenskej republiky.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť, avšak len za súčasného splnenia troch podmienok: 1) existencia škody, 2) nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. Uvedený je vo vzťahu k predpisom špeciálnym a ustanovenia sa uplatnia subsidiárne tam, kde citovaný nemá vlastnú úpravu.

Z vykonaného dokazovania pripojením dotknutých vyšetrovacích spisov mal súd preukázané, že postup vyšetrovateľov nevykazuje vadu namietanú žalobcom o antidatovaní rozhodnutí resp. nedodržaní 30- dňovej lehoty uvedenej v ustanovení .

Postup orgánov činných v trestnom konaní v štádiu konania predchádzajúcom konaniu pred súdom je upravené v druhej časti . Predsúdne konanie je úsek trestného konania, ktorý zahŕňa postup pred začatím trestného stíhania a prípravné konanie. Postup pred začatím trestného stíhania spočíva v prijatí trestného oznámenia obsahujúceho skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin (prečin alebo zločin), a v získaní podkladov pre začatie trestného stíhania alebo na iné rozhodnutie. Prokurátor alebo policajt, ktorému bolo pridelené trestné oznámenie, toto trestné oznámenie preskúma, či z jeho obsahu vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. V prípade, ak trestné oznámenie neobsahuje takéto skutočnosti, ale je tu predpoklad, že ich možno zadovážiť doplnením, môže tieto skutočnosti doplniť policajt alebo prokurátor sám, a to buď ich vyžiadaním v primeranej lehote od oznamovateľa, jeho osobným výsluchom alebo výsluchom poškodeného, alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu. Doplnenie je potrebné urobiť spravidla tak, aby bolo možné rozhodnúť v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Lehota 30 dní na rozhodnutia o prijatom trestnom oznámení je fakultatívna a plynie: a) odo dňa, kedy prijaté trestné oznámenie bolo doručené vecne a miestne príslušnému policajtovi, ak trestné oznámenie prijal vecne alebo miestne nepríslušný policajt, b) odo dňa, kedy prijaté trestné oznámenie doručil vecne a miestne príslušnému prokurátorovi, pokiaľ tento vo veci začne konať sám, v opačnom prípade od doručenia prijatého trestného oznámenia vecne a miestne príslušným policajtom, ak trestné oznámenie prijal vecne alebo miestne nepríslušný prokurátor.

Z pripojených vyšetrovacích spisov súd zistil, že žalobca vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktoré ho sa mala dopustiť prokuratúra svojou nečinnosťou tým, že neriešila trestné oznámenie podané na vyšetrovateľa PZ K.. F.. Š. pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa podal trestné oznámenie na miestne a vecne nepríslušnom orgáne Policajného zboru - Prezídiu Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, ktoré bolo dňa 20.1.2011 odstúpené na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, Rampová 7, 040 01 Košice a zaevidované pod ČVS: ORP-126/4- OVK-KE-2011. Uvedený orgán vo veci rozhodol uznesením zo dňa 18.2.2011, ktoré bolo doručené Generálnej prokuratúre SR, Organizačnému a kontrolnému odboru dňa 28.2.2011 a žalobcovi dňa 16.3.2011. Už len z uvedených dátumov je zrejmé, že v tomto prípade bola dodržaná lehota 30 dní v zmysle a toto rozhodnutie už muselo existovať a byť odoslané niekoľko dní pred dátumom 28.2.2011, nakoľko v uvedený deň dané rozhodnutie obdržala Generálna prokuratúra. Z predložených listinných dôkazov - trestné oznámenie, uznesenie a doručeniek zároveň nemožno zistiť a konštatovať, že by dané rozhodnutie bolo antidatované.

Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 23.3.2011 sťažnosť, v rámci ktorej podal ďalšie tri trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I Z.. Š. X., sp.zn. -6, na prokurátora Krajskej prokuratúry Košice - Z.. S. N., sp.zn. -3 a na prokurátora Generálnej prokuratúry - Z.. Z. J., sp.zn. IV/6Gpt40/07-7. Uvedené trestné oznámenia boli dňa 31.3.2011 vylúčené z daného podania žalobcu - sťažnosti a pridelené konkrétnym t.j. miestne a vecne príslušným vyšetrovateľom a zaevidované pod ČVS: ORP-775/4-OVK-KE-2011, ČVS: ORP-776/4-OVK-KE-2011, ČVS: ORP-777/4- OVK-KE-2011. V daných veciach miestne a vecne príslušní vyšetrovatelia rozhodli uzneseniami dňa 28.4.2011 a teda i tu lehota podľa dodržaná bola.

Čo sa týka druhého výroku žalobcu, kedy sa domáhal vyslovenia výroku, že pri prerokovaní jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa došlo zo strany generálnej riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Z.. S. I. k nesprávnemu úradnému postupu, súd z predložených listinných dôkazov - žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nárokov na náhradu škody a odpovedí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na ne zistil určité nezrovnalosti v tam uvedených údajoch, ktoré však nerobia stanovisko žalovaného nesprávnym resp. nemožno ho považovať za nesprávny úradný postup. Okrem iného si súd dovoľuje podotknúť, že samotná odpoveď príslušného orgánu podľa a 11 nie je nevyhnutnou skutočnosťou pre priznanie nároku na náhradu škody súdom, nakoľko nehovorí o povinnosti daného orgánu odpovedať na žiadosti poškodených, ale ako predpoklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde uvádza uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody, t.j. fyzické vyplatenie žiadateľom požadovanej výšky nároku alebo jeho časti.

Na základe uvedeného súd právne uzavrel, že vo veci nebolo možné konštatovať porušenie právnej povinnosti orgánov žalovaného spočívajúce v jeho nesprávnom úradnom postupe a teda nie je tu naplnená základná podmienka pre vyhovenie nároku žalobcu a to či už vyslovenia výroku o porušení práva nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov Policajného zboru ako aj nesprávnym úradným postupom riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Z.. S. I. a teda ani výroku o priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ).

I napriek tomuto konštatovaniu si súd dovoľuje ešte poznamenať, že nemajetková ujma v peniazoch podľa § 17 ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať.

Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal závažnosť vzniknutej ujmy, následkov v jeho spoločenskom uplatnení, následkov v jeho súkromnom živote a podobne, teda nepredložil súdu o tom žiaden dôkaz. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že z daného konania má nasledovné následky: zdravotné problémy, rozbitú imunitu, psychické strádanie, pretože sa nevie dobyť práva v konaní o náhradu jeho sprenevereného tovaru už niekoľko rokov a nevedel sa v rámci platných zákonov dostať k svojmu tovaru, lebo polícia, vyšetrovatelia, prokurátori, ani súdy, nekonajú. Z uvedeného súdu vyplýva, že citované problémy a následky nevznikli žalobcovi až resp. len tvrdeným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov Policajného zboru a riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Z.. S. I. v týchto konkrétnych 4 prípadoch trestných oznámení žalobcu, ale jeho zdravotné problémy či následky mali vzniknúť z niekoľkoročnej jeho snahy o vydobytie si svojich práv ohľadom sprenevereného tovaru a teda už i z tohto dôvodu by súd nemohol žalobcovi priznať náhradu škody, pretože tu neexistuje ani príčinná súvislosť medzi postupom vyššie spomenutých orgánov štátu v týchto 4 konkrétnych prípadoch trestných oznámení žalobcu a tzv. škodou žalobcu.

Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle a aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že jeho trovy vzniknuté účasťou zamestnankyne žalovaného na pojednávaní dňa 17.9.2013, nie sú trovami účelnými, nakoľko daná zamestnankyňa na uskutočnenom pojednávaní len poukázala na písomné stanovisko žalovaného, vzdala sa aj záverečnej reči a teda jej účasť na pojednávaní bola len formálna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .