Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-11-2023.pdf
PDF · 145.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: G. O., D.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, Z. zast.: Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE AS, Karadžičova 2, Bratislava, zast.: Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 3.491,41 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.491,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.891,41 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600,- eur od 14.09.2022 do zaplatenia; to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 19.371,91 eur s prísl.. Svoj nárok odôvodnil tým že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel celkovo 5 samostatných spotrebiteľských zmlúv a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2003, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.3.2010, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2013 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.7.2013. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 6.9.2022 navrhol súdu zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení, ktorú súd uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.12.2022, č. k. 10Csp/76/2020-445 pripustil. Na podklade toho súd nároky žalobcu z jednotlivých spotrebiteľských zmlúv uzneseniami zo dňa 2.2.2023, č. k. 10Csp/76/2020-457 - č. k. 10Csp/76/2020-460 vylúčil na samostatné konania a predmetom tohto konania ostal nárok žalobcu zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.12.2003.
2. S účinnosťou ku dňu 01. 07. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. a právnym nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
3. Svoju žalobu k nároku uplatnenému v tomto konaní odôvodnil takto:
4. Dňa 11.12.2003 žalobca uzatvoril so žalovaným Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX za účelom úhrady tovaru (vysávač, fén, práčka, odsávač, presovač) (ďalej len „ Zmluva“). Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi za účelom financovania kúpy tovaru úver vo výške 41.450 Sk, označený v Zmluve ako - (B) Klasický úver). Uvedený zmluvný vzťah, však nie je predmetom tohto konania. Žalobca svoj nárok (v tejto žalobnej časti) odvíja od ustanovení Zmluvy v časti C/ kde je predtlačeným písmom uvedená žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie v určenej výške úverového rámca, a vydanie kreditnej karty. V ďalšom texte ustanovenia Zmluvy mal žalobca zobrať na vedomie postup pri posudzovaní jeho žiadosti žalovaným vrátane (výhrady zmeny) neschválenia v Zmluve uvedenej výške úverového rámca a záväzkom splácania v uvedenom rozsahu a spôsobom a určených termínoch. Žalovaný na základe označeného preformulovaného znenia Zmluvy (časť C) zaslal žalobcovi kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur k dispozícii žalobcu ku dňu 14.10.2004. Inak povedané, v ďalšom texte Zmluvy žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v tom danom okamihu vo sfére žalobcovho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na Zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny (Zmluvy), ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Z konštrukcie Zmluvy vyplýva, že pokiaľ žalobca chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá sama v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Dá sa preto usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť aj do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bol primárny vo sfére jej záujmu. Uvedené sa týka nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný čl. IV. Všeobecných podmienok žalovaného týkajúcich sa poskytnutia revolvingového úveru, a to predovšetkým preto, že podpisom listiny spotrebiteľ prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Uvedená zmluvná úprava, ktorou automaticky podpisom Zmluvy na obstaranie veci, žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov) spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie Zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bude alebo nebude revolvingový úver aj skutočne poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa - žalovaného. Uvedeným zmluvným ustanovením žalobcovi, bolo teda vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal (a ktorý poistenie v časti D) Zmluvy vylúčil
- Odmietol poistenie, pritom ako vyplýva z výpisov revolvingového úveru, žalobcovi je úhrada poistného pravidelne účtovaná až do dnes. Takto naformulovaná podmienka v Zmluve je neprijateľnou a uvedené konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. V tomto smere poukázal na Rozsudok Krajského súdu Žilina 6Co/278/2012 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/282/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 19.12.2012, sp.zn. 14Co/41/2012.
5. Okrem toho aj poukázal na dôvody, pre ktoré je táto úverová zmluva v časti revolvingovej zmluvy (resp. zmluvy o poskytnutí úverovej karty) bezúročná a bezpoplatková. Poukazuje na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase vstupu spotrebiteľa do úverového vzťahu), podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 písm. a) je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
6. V ďalšom žalobca uvádza, že podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok (Zmluva neobsahuje žiadny údaj o výške úrokovej sadzby) alebo poplatky(Zmluva neobsahuje žiadny údaj o výške poplatkov pritom žalobcovi sú dodnes účtované s poukazom na výpis z revolvingového úveru). Žalovanému preto nepatria plnenia poukazované žalobcom na úroky a poplatky z dôvodu, že tieto dojednané neboli. Je zrejmé, že listina v časti C „Úverová karta“, z ktorej revolvingový úver vyplýva nespĺňa ani len základné požiadavky vyplývajúce zo zákona č.258/2001 Z. z. na V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu, v ktorom žiadal žalobca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov. Poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov
a vznik právneho vzťahu môže byť daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov. Zmluva neobsahuje základné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme.
7. K predmetu sporu k tejto časti (t.j. Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 11.12.2003) sa vyjadril žalovaný. K časti C1) ÚVEROVÁ KARTA Úverovej zmluvy: Žiadosť žalobcu ako klienta, aby ho žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- SKK a vydal kreditnú kartu na jeho meno. Súčasťou tejto žiadosti žalobcu ako klienta bolo aj to, že vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Ďalej sú v tejto časti C) Úverová karta jednoznačne a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, a to: „Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s.“ V časti C1) ÚVEROVÁ KARTA je uvedené, že mesačná úroková sadzba je 2,39 %, platná ku dňu podpisu Žiadosti/Zmluvy. Ďalej je uvedený príklad výpočtu RMPN: ročná miera nákladov pri prvom čerpaní vo výške 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní je 17,05 %.“
8. Ďalej uviedol, že v úverovej zmluve žalobca ako klient prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami žalovaného pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej aj „VÚP“) a súhlasí s nimi bez výhrady. Z bodu V.11. týchto VÚP vyplýva, že VÚP a SP (sadzobník poplatkov) platný v prvý deň čerpania úveru sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých úverových zmlúv uzavretých medzi klientom a veriteľom. K forme kontraktácie poukázal na § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. IV. VÚP bolo v danom prípade prijatím návrhu zo strany žalovaného odoslanie oznámenia o poskytnutí úverového rámca žalobcovi ako klientovi, a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania klasického úveru. Uvedené oznámenie žalovaný zaslal žalobcovi spolu s úverovou kartou, s ktorou žalobca následne čerpal revolvingový úver. Doručenie tohto oznámenia potvrdzuje skutočnosť, že žalobca z úverovej karty aj čerpal.
9. K forme uzavretia úverovej zmluvy poukázal na § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy), podľa ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10. V zmysle ust. § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Súdna prax uvádza, že „K tomu, aby mezi účastníky došlo k uzavření písemné kupní smlouvy, je zapotřebí nejen písemného prohlášení prodávajícího, jemuž byl návrh určen, nebo jiného jeho včasného jednání (písemného), z něhož bylo možno dovodit jeho přijetí návrhu, ale ještě je třeba, aby toto přijetí návrhu jako vyjádření souhlasu s jeho obsahem došlo kupujícímu a aby akceptace návrhu, nebyla-li v něm lhůta pri jeho přijetí určená, byla učiněna včas.“ Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade bola podmienka písomnej formy zmluvy o úvere dodržaná v súlade s právnymi predpismi, platnými ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora - tretia komora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor ES konštatoval, že „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“
11. Neobstoja tvrdenia žalobcu o vnútení akéhokoľvek úkonu. Žalobca z úverovej (kreditnej) karty opakovane čerpal peňažné prostriedky, teda svojím aktívnym konaním potvrdzoval svoju vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, správal sa ako zmluvná strana zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čerpaním z kreditnej karty, ako aj splácaním úveru). K čerpaniu z úverovej (kreditnej) karty žalobcu nikto nenútil, bolo na slobodnej a vážnej vôli žalobcu, či bude z kreditnej karty čerpať alebo nie. Vôľa ako vnútorný psychický vzťah osoby k svojmu konaniu nespôsobuje sama osebe právne následky. Právne relevantnou sa stáva prostredníctvom jej vonkajšej manifestácie, objektivizáciou v prejave. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť, či bude alebo nebude konať a akým spôsobom. Vzhľadom na uvedené konanie žalobcu nemôže obstáť jej tvrdenie o vnútení revolvingového spotrebiteľského úveru Okolnosť, že žalobca po čerpaní z úverovej (kreditnej) karty tvrdí, že nemal vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné
vyhodnotiť v súlade s existujúcimi listinnými dôkazmi a konaním žalobcu, ktorý opakovane čerpal z kreditnej karty, bez toho, aby namietal akýkoľvek nedostatok vo svojej vôli alebo v prejave vôle uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere.
12. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že odmietol poistenie vo vzťahu k revolvingovému spotrebiteľskému úveru. Z časti D) Úverovej zmluvy vyplýva, že odmietnutie poistenia sa vzťahuje na klasický spotrebiteľský úver na základe tejto Žiadosti/Zmluvy.
13. Poukázal, že plnenie žalovaného prijaté od žalobcu nie je bezdôvodným obohatením v kontexte § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 10.06.2020 vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na nedôvodnosť námietky žalobcu o potrebe aplikácie desaťročnej premlčacej doby titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia.
15. K skutkovému stavu čerpania z predmetnej úverovej zmluvy uviedol, že bola odfinancovaná suma 5.655,97 eur titulom revolvingového spotrebiteľského úveru a potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 14.08.2020, z ktorého vyplýva úhrada peňažných prostriedkov vo výške celkom 8.547,38 eur. Treba uviesť, že žalobca napriek svojmu tvrdeniu v žalobe, že mu bola kreditná karta „vnútená“, a že nemal záujem o kreditnú kartu, z nej opakovane čerpal aj po podaní žaloby. K tomu ako dôkazy predložil potvrdenie odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 14.08.2020, potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 14.08.2020 a rozpis úveru.
16. K tomuto úverovému prípadu, resp. nároku z neho vyplývajúceho žalobca podaním 25.08.2020 navrhol zmenu petitu spočívajúcu v jej rozšírení. Z dôvodu čerpania žalobcu z uvedenej úverovej karty aj po podaní žaloby, ale aj splácania na túto úverovú revolvingovú kartu z dôvodu po podaní žaloby, tak bola suma požadovaného nároku žalobcom ustanovená na 3.491,41 eur, ktorú zmenu žaloby spočívajúcu v tomto rozšírení súd pripustil.
17. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili ako právny zástupca žalobcu tak i žalovaného, bol vypočutý osobne žalobca ako sporová strana a boli vykonané listinné dôkazy.
18. Právni zástupcovia sporových strán zotrvali na podanej žalobe, resp. námietkach žalovaného voči nej.
19. Právni zástupcovia žalobcu i žalovaného zotrvali na svojich vyjadreniach a právnych argumentoch.
20. Na pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý k veci uviedol: Keď si dobre spomínam, bral som nejaké spotrebiče od obchodného domu Datart, kde som využil splátkový predaj spoločnosti Datart po schválení prostriedkov a na čerpanie tohto tovaru. Tú zmluvu som podpisoval priamo v Datart predajni. Mali tam taký na to vyhradený osobitný priestor, nejakú kanceláriu na poschodí. Prostredníctvom Datartu bola nakontraktovaná spoločnosť Cetelem. Ja som žiadal o splátkový predaj. Oni spolupracovali s tou spoločnosťou Cetelem, tak na základe toho oni kontraktovali mňa so spoločnosťou Cetelem. K mechanizmu schválenia zmluvy uviedol, že majú tam zrejme nejaký prepojený softvérový systém. Oni má požiadali, aby som počkal, kým mi to Cetelem schváli. Čakal som tam zhruba nejakú polhodinku, kedy mi oni oznámili, že Cetelem mi tento úver schválil. Potom sa mi zdá, že mi dali podpísať tú zmluvu a ja som prevzal ten tovar. Asi 14 alebo 21 dní po uzavretí tohto obchodu mi prišla kreditná karta zo strany Celetem. Po cca 14 dňoch od uzavretia tohto obchodu na kúpu spotrebného tovaru v Datarte mu prišla obálka, v ktorej bola kreditná karta. Asi týždeň na to mu prišiel v osobitnej obálke k tej karte aj pin kód s tým, že je tam určený nejaký objem prostriedkov, ktorý môže čerpať. K tomu bol nejaký sprievodný list, ale presne si nepamätá, či tam bola aj zmluva, resp. si myslí, že zmluva tam nebola. Časom z tej karty začal aj čerpať. Pri podpisovaní zmluvy v Datarte na prefinancovanie kúpy spotrebných elektronických vecí ho nikto neupozornil ani neoznámil mu, že súčasťou tejto zmluvy bude aj uzavretá revolvingová zmluva, na základe ktorej mu bude poskytnutá karta na čerpanie peňažných prostriedkov. On o poskytnutie takejto kreditnej karty nežiadal. Na otázku, či po doručení tejto kreditnej karty, ktorá mu bola v obálke doručená neskôr po podpise zmluvy v Datarte bolo zaslané aspoň nejaké upovedomenie, v ktorom by boli uvedené nejaké podmienky čerpania, napr. úverový limit, úroková sadzba atď. uviedol, že si myslí, že v sprievodnom liste boli uvedený nejaký úverový rámec a nejaké percentá. On si celý čas myslel, že
toto je súčasťou celého jeho úverového vzťahu s Cetelemom, že to tak chodí, že tá karta k tomu patrí. O samotnú kartu nikoho nežiadal. Na otázku súdu, či uvažoval, že z karty čerpať nebude, resp. že ju vráti Cetelemu a či z toho dôvodu nejak Cetelem kontaktoval uviedol, že nie, pretože predpokladal, že tá karta jednoducho patrí k uzavretiu celého obchodu s Datartom na prefinancovanie spotrebného tovaru Cetelemom. Z karty začal čerpať asi dva-tri týždne, možno mesiac po tom, čo mu bola doručená. Občas ju používal, nakoľko veľký limit na nej nebol. Je tam malý limit, takže ju používa doteraz (pozn. súdu: tzn. ku dňu výsluchu na pojednávaní dňa 27.04.2023). Úverový rámec je 1.000,- eur, čo je celkový limit na čerpanie z tejto karty. Na otázku súdu, prečo čerpal z tejto karty aj po podaní žaloby, t.j. po 10.06.2020, keď si znej uplatnil nárok z titulu vnúteného revolvingu uviedol, že sa to bohužiaľ stalo a je to jeho chyba.
21. Nakoľko z ďalších tvrdení prednesených právnymi zástupcami sporových strán na pojednávaní, predovšetkým z tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že žalobca mal v priebehu používania platobnej karty požiadať o jej deaktiváciu, ale neskôr si to rozmyslieť a požiadať o jej opätovnú aktiváciu, na základe čoho mu žalovaný nedeaktivoval pôvodnú kartu, ale poskytol mu novú platobnú kartu, súd dopočul žalobcu k týmto novým skutočnostiam. K týmto skutkovým okolnostiam žalobca pri výsluchu uviedol, že si nie je istý zrušenia pôvodnej karty, pretože by muselo prebehnúť vyplatenie celej sumy na túto kartu. Sám žalovaný pritom uvádza, že tento vzťah trval od roku 2004 a vedú ho pod jedným úverovým prípadom, tzn. k pôvodnej úverovej zmluve z roku 2003. Ak by bola zmluva ukončená, muselo by dôjsť k vyplateniu tej kreditnej karty. A bez toho by nemohla byť karta zablokovaná. Zrejme sa jedná o účtovné procesy alebo nejakú zmenu vydávania kariet, pretože ja nemám vedomosť o tom, ani listinné dôkazy, žeby som žiadal o vyplatenie. Možno som sa zaujímal o spôsob ukončenia zmluvného vzťahu, ale zrejme k nemu nedošlo a zo strany Cetelemu možno bola deaktivovaná alebo neviem alebo reaktivovaná naspäť už pod iným číslom. Na otázku súdu, či žiadal o deaktiváciu kreditnej karty, ktorá mu bola vystavená ako súčasť úverovej zmluvy na refinancovanie spotrebného tovaru v Datarte zo dňa 11.12.2003 a o jej deaktiváciu mal žiadať v roku 2008 a následne ale žiadať o znovuaktivovanie tej kreditnej karty uviedol, že si tieto skutočnosti nepamätá. Možno som sa informoval o tom, akým spôsobom tento vzťah ukončiť, ale nepamätám si, že som ju bol vyplácal alebo iným spôsobom si neviem predstaviť ukončenie vzťahu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v roku 2008 dostal nejakú novú kartu od spoločnosti Cetelem uviedol, že presne nevie, ale za obdobie asi štyri roky sa karty periodicky menili a to aj bez jeho žiadosti. Automaticky mu ich Cetelem obmieňa každých zhruba štyri roky alebo obnovuje.
22. Súd k nároku uplatnenému v tomto konaní a predmetnému úverovému prípadu vykonal listinné dôkazy ako aj oboznámil vyjadrenia sporových strán a to: Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2003, prehľad obratov k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, výpis z bankového systému Cetelem k úverovému prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX, potvrdenie žalovaného prijatia splátok registrovaný na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, výpis z úverového účtu Cetelem vedený pre O. G., screenshoty internej komunikácie Cetelem pri procese deaktivácie pôvodnej úverovej karty a aktivácie novej úverovej karty žalobcu (čl.542-544).
23. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
24. Dňa 11.12.2003 žalobca uzatvoril so žalovaným Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX za účelom úhrady tovaru (vysávač, fén, práčka, odsávač, presovač) (ďalej len „ Zmluva“). Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi za účelom financovania kúpy tovaru úver vo výške 41.450 Sk, označený v Zmluve ako - (B) Klasický úver). V časti C1 tejto zmluvy je uvedený odsek „ÚVEROVÁ KARTA“, v ktorom odseku je ďalej uvedené: Mesačná úroková sadzba: 2,39 % platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy, príklad: RPMN pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní je 17,05. Ďalej na rovnakej strane tejto úverovej zmluvy (súd poznamenáva, že celá táto úverová zmluva je na jednom liste papiera formátu A4) je v pravej časti rámček, v ktorom je uvedené v bode C) „Úverová karta“: Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého
aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10.deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B), Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s.
25. Na základe tejto úverovej zmluvy bola žalobcovi zo strany žalovaného cca po 14 dňoch doručená obálka, v ktorej bola kreditná karta. Cca týždeň po doručení tejto obálky mu bola doručená ďalšia obálka, v ktorej bol pin kód k tejto kreditnej karte a bol tam určený objem prostriedkov, ktoré môže čerpať. Cca dva až tri týždne po doručení tejto obálky začal žalobca z karty sporadicky čerpať formou platieb za rôzne bežné nákupy a podobne. Prvé čerpanie z tejto kreditnej karty žalobca učinil dňa 14.10.2004. Dňa 20.02.2008 požiadal o deaktiváciu tejto karty. Na základe toho žalovaný mu túto kartu deaktivoval. Vzápätí na to si to ale žalobca rozmyslel a žiadal o opätovnú aktiváciu tejto karty. Nakoľko úverový systém žalovaného mu znemožnil opätovne deaktivovať pôvodnú platobnú kartu, žalovaný mu vystavil a doručil novú platobnú kartu. Žalovaný z tejto platobnej karty čerpal cca 18 rokov, t.j. od prvého čerpania 14.10.2004 až do 20.02.2023, to znamená aj po podaní žaloby. Celkovo bolo žalobcom zrealizovaných viac ako 190 výberov z kreditnej karty. Toto čerpanie aj žalobca splácal žalovanému, pričom mu vrátil viac ako vyčerpal.
26. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov (ďalej len „SZÚ), účinného v čase uzavretia Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
28. Podľa § 4 ods. 2 SZÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
29. Podľa § 4 ods. 3 SZÚ, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
30. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) SZÚ, Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
31. Podľa § 4 ods. 5 SZÚ, Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
34. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).
35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
36. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
41. Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. 42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
45. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
46. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
47. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
48. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
50. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
51. V tomto prípade ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
52. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
53. Nepochybne zmluva (zmluvy) uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
54. Po aplikovaní uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
55. Na vyhovenie žaloby neobstojí právny dôvod uvedený žalobcom spočívajúci v tzv. „vnútenom revolvingu“. A to z nasledujúcich dôvodov:
56. Z chronológie krokov žalobcu vyplýva, že mal záujem o poskytnutie revolvingového úveru a čerpanie z úverovej karty. Prvé čerpanie z kreditnej karty bolo žalobcom zrealizované dňa 14.10.2004, t.j. cca
do pol roka od momentu, kedy bola žalobcovi vydaná kreditná karta v súvislosti s revolvingovým spotrebiteľským úverom vedeným pod č. XXXXXXXXXXXXXX (dňa 21.04.2004). Žalobca podal žalobu dňa 10.06.2020, pričom z kreditnej karty od žalovaného čerpal ešte aj dňa 20.02.2023, a to výberom sumy vo výške 140,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca čerpal z kreditnej karty finančné prostriedky opakovane a kontinuálne aj v období takmer dvoch rokov po podaní žaloby, v ktorej namietal platnosť zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere tým, že mu bol nanútená kreditná karta, o ktorú vôbec nemal záujem. Celkový priebeh čerpania peňažných prostriedkov trval takmer 18 rokov (od prvého čerpania zo dňa 14.10.2004 až po deň 20.02.2023 - uvedená informácia vyplýva z posledného potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.03.2023). V prípade, ak by žalobca nemal záujem o čerpanie peňažných prostriedkov z kreditnej karty, aktívne by ju nevyužíval takýto dlhý časový úsek. Celkovo bolo žalobcom zrealizovaných viac ako 190 výberov z kreditnej karty, pričom len napríklad v roku 2012 a 2013 ich bolo celkovo zrealizovaných 35. Tvrdenia o tom, že žalobca nemal záujem o čerpanie z kreditnej karty ako takej, sú v priamom rozpore s intenzitou aktívneho čerpania peňažných prostriedkov.
57. Vedomosť a vôľa uzavrieť revolvingovú zmluvu na strane žalobcu so žalovaným a využívať úverový produkt spočívajúci v používaní platobnej karty vyplýva predovšetkým z nasledujúcich skutkových okolnosti a krokov žalobcu. Aktívne kroky žalobcu je možno chronologicky usporiadať nasledovne: Dňa 21.04.2004 bola žalobcovi vydaná kreditná karta v súvislosti s revolvingovým spotrebiteľským úverom vedeným pod č. XXXXXXXXXXXXXX. Žalobca dňa 20.02.2008 požiadal žalovaného o zrušenie kreditnej karty, pričom bol upovedomený žalovaným, že v prípade jeho opätovného záujmu o kreditnú kartu, ho môže opätovne za týmto účelom skontaktovať. Žalobca kontaktoval žalovaného s tým, že si celú situáciu rozmyslel a požiadal žalovaného o obnovenie kreditnej karty. Žalobca dňa 22.08.2008 kontaktoval žalovaného so žiadosťou o odblokovanie kreditnej karty už v súvislosti s revolvingovým spotrebiteľským úverom vedeným pod č. XXXXXXXXXXXXXX; kreditná karta bola odblokovaná jej prvým použitím. Okrem uvedených skutkových krokov žalobcu súd poukazuje i na to, že žalobca mal viacero úverových vzťahov so žalovaným ako sám potvrdil a využíval rôzne jeho finančné produkty.
58. I keď je súdu známa široká rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ktoré identickú formu uzatvárania revolvingových zmlúv u žalovaného (Cetelem) vyhlásili za spotrebiteľovi vnútenú a z toho dôvodu neplatnú, v tomto konkrétnom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že to tak nebolo a využívanie revolvingového zmluvného produktu u žalobcu bolo v súlade s jeho vôľou.
59. Súd tak uzavretú revolvingovú zmluvu s poskytnutím platobnej karty hodnotí ako platnú v kontexte § 52a Občianskeho zákonníka, t.j. ako samostatnú viazanú spotrebiteľskú zmluvu popri prioritne uzavretej bežnej spotrebiteľskej zmluve, ktorou bol poskytnutý úver na prefinancovanie spotrebného elektronického tovaru žalobcovi v Datarte.
60. I napriek neexistencii uvedeného dôvodu tu však súd vidí iný dôvod obsiahnutý v samotnom žalobnom tvrdení žalobcu pre vyhovenie nároku. A totiž bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej revolvingovej úverovej zmluvy. Z nasledujúcich dôvodov:
61. Hlavne a predovšetkým súd konštatuje neplatnosť dojednania úroku z poskytnutého revolvingového úveru pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). V časti C1 úverovej zmluvy označenej ako „ÚVEROVÁ KARTA“ je dohodnutá mesačná úroková sadzba 2,39 %, čo predstavuje výšku 28,68 % ročne. Priemerná úroková sadzba bánk u dlhodobých úverov nad 5 rokov v mesiaci december 2003 bola vo výške 6,84 % ročne. Dohodnutá úverová sadzba z čerpania úverovou kartou 28,68 % ročne tak predstavuje viac než štvornásobok tejto priemernej úrokovej miery. Nič na tom nemení fakt, že v danom prípade išlo o revolvingový (tzn. pravidelne sa obnovujúci a opakujúci) úver. Takéto prekročenie priemernej úrokovej sadzba tak jednoznačne predstavuje rozpor s dobrými mravmi a spôsobuje samotnú úverovú zmluvu bezúročnou. Rovnako tak s poukazom na § 4 ods. 5 ZSÚ účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy nebol žalovaný oprávnený inkasovať žiadne poplatky, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli žiadne dohodnuté. Odkaz na Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (na margo súd uvádza, že tieto podmienky boli spísané mikroskopickou a nečitateľnou veľkosťou písma na rubovej strane samotnej úverovej zmluvy) pre priznanie týchto poplatkov žalovanému neobstoja.
62. Je tak možné konštatovať, že v priebehu celého používania úverovej karty žalobcom, a to aj po podaní žaloby, mal žalobca nárok iba na púhe vracanie istiny poskytnutého a žalobcom čerpaného revolvingového úveru platobnou kartou. Všetko čo inkasoval nad rámec poskytnutej istiny vo forme úroku, poplatkov, prípadne iných nárokov bolo a aj je nad rámec jeho legálneho nároku voči žalobcovi a predstavuje na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vrátiť z titulu získaného majetkového prospechu bez právneho dôvodu, eventuálne z neplatného právneho úkonu.
63. Súd tak konštatuje, že žalobca má a mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške plnení prijatých nad rámec poskytnutej istiny úveru spočívajúcej v pravidelnom čerpaní žalobcom úverovou kartou a to vrátane čerpania po podaní žaloby, t.j. tak ako po podaní žaloby žalobca navrhol rozšírenie žaloby a súd tomu návrhu vyhovel.
64. Námietka žalovaného premlčania uplatneného nároku žalobcom je nedôvodná z nasledujúcich dôvodov:
65. Nárok premlčaný nie je. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu v zmysle rozhodovacej praxe súdov (porovnaj napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/40/2020, atď.) sa táto subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia počíta od momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má. Žalobca ako spotrebiteľ a právny laik sa o tomto dozvedel alebo mohol dozvedieť najskôr pri porade s právnikom, prípadne so spotrebiteľským združením.
66. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, je treba konštatovať, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovaným získané úmyselne, pričom v zmysle rozhodovacej praxe súdov nemá spotrebiteľ povinnosť preukazovať úmysel veriteľa ako dodávateľa finančnej služby sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Súd v tomto kontexte poukazuje na Rozhodnutie NS SR 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022, Rozhodnutie č. 13 Občianskoprávneho kolégia NS SR, prijaté 22.06.2022 a napokon napr. aj Rozsudok KS PO 5CoCsp/44/2022 z 19.01.2023, od ktorých nevidí dôvod sa odkloniť.
67. Žalobca si nárok uplatnil za obdobie 10-tich rokov predchádzajúcich podaniu žaloby ako aj ako bolo uvedené vyššie za prečerpanie po podaní žaloby. Súd tak konštatuje, že celý žalobcom uplatnený nárok (aj po jeho rozšírení) premlčaný nebol a súd mu ho priznal.
68. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal mu aj zákonný nárok na úroky z omeškania.
69. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
71. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
72. Žalobca bol v konaní plne úspešný, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa prečo mu by mu ako plne úspešnej sporovej strany nemal priznať náhradu trov konania. Nakoľko bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal trovy konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Po vyhlásení rozsudku sa právny zástupca žalobcu ako aj žalobca vzdali práva na odvolanie sa voči nemu, preto im toto právo zaniklo.