Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/149/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobkyne W. T., bytom K. L. E., Q. II XXX/XX- XX, právne zastúpenej I.. I. T., advokátom so sídlom v P., B. X proti žalovanému I. T., bytom D. L. E., K. XX/XX, právne zastúpenému I.. X. T., advokátkou so sídlom v D. L. E., X. XX, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. mája 2013, č.k. -98, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I zamietol žalobu v časti o zaplatenie 5.349,80 Eur, vo výroku II v zostávajúcej časti konanie zastavil a výrokom III žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju zamietol. Žalobkyňa opierala svoj nárok o ochorenia, diagnostikovanú astmu bronchiale a pretrvávajúcu posttramatickú stresovú poruchu. Podľa znaleckého posudku astma bronchiale nemá pôvod v zranení, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný. Z toho dôvodu absentuje jeden z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, konkrétne príčinná súvislosť medzi udalosťou zo dňa 21.01.1991 a vznikom škody, teda uvedeným ochorením. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré žalobkyňa utrpela 21.01.1991, je iba posttraumatická stresová porucha, ktorá perzistuje v redukovanej podobe u žalobkyne doposiaľ. K výraznému zhoršeniu zdravotného stavu od januára 2008 doposiaľ však podľa znalca u žalobkyne nedošlo. V tejto súvislosti súd prvého stupňa akceptoval námietku premlčania, vznesenú žalovaným v zmysle § 100 a nasledujúcich Obč. zákonníka, nakoľko toto ochorenie, o ktoré opierala žalobkyňa svoj nárok, preukázateľne vzniklo v období rokov 1991-1992, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Poukázal i na to, že žalovaný už bol súdnym rozhodnutím zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu škody na zdraví, pričom v tomto konaní sa posudzovali všetky ochorenia, ktoré vznikli u žalobkyne, teda aj uvádzaná posttraumatická porucha. V priebehu konania žalobkyňa upravila žalobu tak, že žiadala zaplatiť 5.349,80 Eur a v zostávajúcej časti vzala žalobu späť. Súd prvého stupňa preto v tejto časti konanie s použitím -3 zastavil. Žalovaný bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu preto náhrad trov konania podľa Súd prvého stupňa mu s použitím osobitného ustanovenia túto náhradu nepriznal. Bral pri tom do úvahy, že žalobkyňa sa mohla dôvodne domnievať, že jej terajší zdravotný stav má pôvod v zranení, ktoré jej žalobca spôsobil, pričom dôvodnosť žaloby závisela od odborného posúdenia jej stavu znalcom ustanoveným súdom.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5.349,80 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.189,65 Eur k rukám jej právneho zástupcu. V odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko uplatnený nárok po jeho úprave v súlade so znaleckým dokazovaním znalcom MUDr. B. T. na výšku 400 bodov, čo predstavuje sumu 5.349,80 Eur, nepovažuje za premlčaný tak, ako k takémuto záveru dospel prvostupňový súd, z ktorého dôvodu aj jej návrh zamietol. Po fyzickom útoku žalovaného na ňu v roku 1991 sa následky ťažkého ublíženia na zdraví u nej prejavovali v rôznych formách. Na invalidnom dôchodku je od roku 2008 a dôvodom invalidity je aj psychická posttraumatická reakcia. Predložila posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.12.2008, vypracovaný MUDr. C. N., z ktorého vyplýva, že v lekárskom ošetrení bola odo dňa 21.01.1991 do 30.04.2008. Okrem iných diagnóz uviedla táto lekárka v posudku, že jej zdravotný stav je zhoršený, okrem iného, aj posttraumatickou stresovou reakciou. Z uvedeného vyplýva, že k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo v roku 2008, kedy prvý raz mohla zistiť z posudku lekára, že sa jedná o posttramatickú stresovú reakciu, ktoré poškodenie zdravia je možné odškodniť podľa prílohy ako bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 11/255 v sadzbe od 260 do 1300 bodov. Znalec posttraumatickú stresovú reakciu upresnil na posttraumatickú stresovú poruchu, čo je totožné poškodenie zdravia a priznal jej ohodnotenie pri spodnej hranici príslušnej sadzby vo výške 400 bodov. Keďže k poškodeniu zdravia došlo v roku 2008, výšku bodu je potrebné určiť podľa sadzby platnej v r. 2008, t.j. sumou 402,92 Sk za 1 bod. Ona podala žalobu dňa 18.12.2009 a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dozvedela sa prvý raz o jej škode na zdraví, spôsobenej posttraumatickou stresovou poruchou 17.12.2008. To znamená, že premlčacia lehota jej mohla začať plynúť od tohto termínu, a preto nárok na súde uplatnila včas. Náhradu trov konania vyčíslila z hodnoty 5.349,80 Eur, kde jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 190,89 Eur. Celkovo bolo vykonaných 5 úkonov právnej služby v plnej hodnote, a to prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh, účasť na 2 pojednávaniach a predmetné odvolanie + 2x r. p. á 6,95 Eur, lx r. p. á 7,41 Eur, 2x r. p. á 7,81 Eur + 20% DPH.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom žiadal, aby odvolací súd potvrdil výrok I napadnutého rozsudku, a aby zmenil výrok III napadnutého rozsudku tak, že zaviaže žalobkyňu k náhrade trov celého konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa neuvádza, akým odvolacím dôvodom odôvodňuje podané odvolanie, z jeho obsahu dôvodil, že napáda nesprávne právne posúdenie veci. S rozsudkom vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu, ako aj s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil a bol názoru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodnil. Samotný právny zástupca žalobkyne na pojednávaní nechal vec na zvážení súdu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo v roku 2008. Zo znaleckého posudku a tam citovanej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že posttraumatická stresová porucha vznikla po ohrozujúcom útoku odporcu v roku 1991, a iba v zredukovanej podobe perzistuje doposiaľ. Po vznesenej námietke premlčania sa teda nárok žalobkyne premlčal. Navyše žalobkyňa sama vo svojej výpovedi uviedla, ako sa jej v poslednom období darí. Nestotožnil sa s výrokom III napadnutého rozsudku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania. Napriek tomu proti nemu odvolanie nepodal, ako prejav dobrej vôle voči žalobkyni, i keď tá už v čase podania žalobného návrhu musela vedieť, že na astmu bronchiale sa lieči od roku 1992 a v starostlivosti psychiatra pre poruchy nálady a stavy úzkosti je od roku 1994. Žalobkyňa nevyužila všetky procesné možnosti, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa mala, bez ospravedlnenia sa nezúčastnila vytýčeného pojednávania (to však zmarené nebolo, keďže sa ho zúčastnil právny zástupca žalobkyne).

Krajský súd zmysle ust. preskúmal vec v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu a o náhrade trov konania, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým v časti konanie zastavil, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu v časti o zaplatenie 5.349,80 Eur zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania. V danom prípade odvolací súd námietky žalobkyne, uvádzané v odvolaní, a to, že až z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.12.2008 sa mohla prvý krát dozvedieť o jej škode na zdraví, spôsobenej posttraumatickou stresovou poruchou, teda premlčacia lehota jej mohla začať plynúť od tohto termínu, a preto nárok na súde uplatnila včas, keďže podala žalobu dňa 18.12.2009, považoval za neopodstatnené. Odvolací súd konštatuje, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, a týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie dotknutých nárokov dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle , a to bez ohľadu na to, kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Odvolací súd mal v danom prípade zo znaleckého posudku za preukázané, že žalobkyňa je od roku 1994 v starostlivosti psychiatra a v júni 2005 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Trenčíne, pričom jej bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Teda zdravotný stav žalobkyne bol preukázateľne ustálený najneskôr v júni 2005, preto žalobkyňa si žalobou, doručenou súdu dňa 18.12.2009, uplatnila svoje nároky na náhradu škody na zdraví až po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

Pokiaľ žalobkyňa trpí ďalšími psychickými ochoreniami, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, ako sú recidivujúca depresívna porucha, ktorej začiatok nie je možné presne stanoviť, ale podľa zdravotných záznamov pravdepodobne od roku 2000 a poruchou osobnosti v popredí s hysterickými a sebaneistými rysmi, ktorá sa u nej rozvíja v.s. od detstva, ale v zdravotnej dokumentácii je dokladovaná od roku 2002, odvolací súd konštatuje že tieto podľa záverov znaleckého posudku nie sú v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela dňa 21.01.1991.

Čo sa týka ochorenia, a to diagnostikovanú astmu bronchiale, o ktoré ochorenie žalobkyňa tiež opierala svoj nárok na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že ani toto ochorenie nemá podľa znaleckého posudku pôvod v zranení, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný. Z toho dôvodu absentuje jeden z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, konkrétne príčinná súvislosť medzi udalosťou zo dňa 21.1.1991 a vznikom škody, teda uvedenými ochoreniami.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania podľa s použitím osobitného ustanovenia , a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Správne vzal do úvahy, že žalobkyňa sa mohla dôvodne domnievať, že jej terajší zdravotný stav má pôvod v zranení, ktoré jej žalobca spôsobil, pričom dôvodnosť žaloby závisela od odborného posúdenia jej stavu znalcom, ustanoveným súdom.

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a prvá veta

Podľa prvá veta nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide tak o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Použitie tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecných ustanovení mala

postihovať povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá. Zároveň je súd povinný všímať si okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu k nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyňa je od 01.05.2008 na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 87,40 Eur a zároveň je jej vyplácaná sociálna výpomoc vo výške 74 Eur na bývanie. Z dôvodu zdravotných problémov dopláca 50 Eur mesačne za lieky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že tieto dávajú podklad pre záver o tom, že na strane žalobkyne sú dôvody, hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému, a preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .