Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/89/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, pr. zast. JUD. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti odporcovi D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, J. Q., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Petrovská 10, 909 01 Skalica, práv. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o zaplatenie 521,59 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 521,59 eur, úroku z úveru vo výške 23,40 % zo sumy 520,07 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 566,19 eur od 17.6.2011 do zaplatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty zo dňa 14.5.2004 poskytol odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca ku dňu 23.3.2009 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1 559,71 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca splatných k 10. dňu v mesiaci. Odporca svoj záväzok splácať dlh riadne a včas nesplnil. Dňa 31.1.2011 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 574,59 eur. Po čiastočnej úhrade odporcu po zosplatnení celého dlhu vo výške 53 eur jeho dlh predstavuje sumu 521,59 eur. V úverovej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 23,40 % ročne. S prihliadnutím na to, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu odovzdania prípadu na vymáhanie, t.j. ku 15.12.2010, žiadal úrok priznať od 16.12.2010 do zaplatenia.

Vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ Skalica listom doručeným súdu dňa 6.11.2012 oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Súd doručil účastníkom konania a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, právny zástupca vedľajšieho účastníka neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, na žalobu a poučenie

súdu nereagoval, nenavrhol odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov. Z uvedených dôvodov súd prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa

Odporca na pojednávaní dňa 18.9.2013 uviedol, že s navrhovateľom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup elektroniky s tým, že navrhovateľ mu predložil na podpis túto zmluvu, v ktorej bola aj žiadosť o poskytnutie úverovej karty. Po splatení spotrebiteľského úveru mu navrhovateľ zaslal úverovú kartu, ktorú síce najskôr stratil a následne mu zaslal ďalšiu úverovú kartu. Novú zmluvu o poskytnutí úverovej karty s navrhovateľom neuzatváral. Nevedel presne uviesť, koľko z úverovej karty vyčerpal a koľko splatil, ale podľa jeho vyjadrenia uhradil už navrhovateľovi celý dlh. Pokiaľ ide o celkovú výšku uhradených splátok pripustil, že to môže byť vo výške, ako uviedol navrhovateľ. Keďže nevedel presne, koľko uhradil a ani po telefonickom kontakte s navrhovateľom mu tento nedoručil špecifikáciu aktuálneho dlhu, ale bol si vedomý, že uhradil celú dlžnú sumu, prestal splácať splátky, na základe čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Namietal výšku úrokov, zmluvnej pokuty a poplatkov a navrhol návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čiastočným odstúpením od úverovej zmluvy, potvrdeniami o odfinancovaných peňažných prostriedkov a prijatých splátok a výpisom z účtu odporcu a zistil tento skutkový stav:

Nebolo sporné, že dňa 14.5.2004 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úver na kúpu tovaru vo výške 4 500,-Sk, pričom predajná cena tovaru bola 5 000,-Sk a odporca uhradil priamu platbu 500,-Sk. Išlo o spotrebiteľský úver na nákup tovaru TUP 371, t.j. podľa vyjadrenia odporcu na nákup elektroniky. Tento úver mal odporca uhradiť v 8 splátkach mesačne po 636,-Sk vždy do 15. dňa v mesiaci a RPMN bola 20,23 %, celková cena úveru bola vo výške 588,-Sk. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola aj podľa časti C/ Žiadosť odporcu, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytol mu úverový rámec vo výške 20 000,-Sk a vydal mu úverovú kartu s tým, že jeho žiadosť bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Odporca sa zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z poskytnutého aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti bol 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B/ zmluvy. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov navrhovateľa.

Navrhovateľ zaslal odporcovi po splatení klasického spotrebiteľského úveru dňa 3.2.2005 úverovú kartu s úverovým limitom vo výške 20 000,-Sk. Podľa zmluvy bola úroková sadzba na úverovej karte vo výške 2,19 % mesačne, teda 26,28 % ročne, podľa vyjadrenia navrhovateľa sa postupne znížila na 1,95 % mesačne, teda na 23,40 % ročne. Odporca vyčerpal sumu 20 000,-Sk, t.j. 663,88 eur dňa 11.3.2005, pričom priebežne sčasti splácal poskytnuté finančné prostriedky a do výšky úverového limitu ich opakovane čerpal, keďže išlo o revolvingový úver. Odporca celkom vybral peňažné prostriedky vo výške 1 407,64 eur (č.l. 45, 46) a uhradil navrhovateľovi celkom sumu 2 177,95 eur tak, ako to vyplýva z predloženého potvrdenia (na č.l. 47, 48). Keďže odporca prestal zasielať navrhovateľovi mesačné splátky v minimálnej výške 5 % z aktuálneho úverového rámca, navrhovateľ ku dňu 31.1.2011 zosplatnil dlh odporcu vo výške 574,59 eur. Táto suma podľa špecifikácie navrhovateľa pozostáva z neuhradenej úverovej istiny vo výške 520,07 eur (z toho suma 119,48 eur predstavuje mesačné splátky za obdobie 08/2010 do 12/2010 a suma 400,59 eur predstavuje úverovú istinu ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie od 01/2011 do zaplatenia), z dlžných zmluvných úrokov vo výške 41,92 eur a z dlžného poistného vo výške 4,20 eur, z neuhradených zmluvných pokút za obdobie od 09/2010 do 11/2010 vo výške 8,40 eur (3 x 2,80 eur). Vzhľadom na to, že odporca po odstúpení od zmluvy uhradil navrhovateľovi sumu 53 eur, ku podaniu návrhu navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 521,59 eur a zároveň si uplatnil úrok z úveru vo výške 23,4 % ročne od 16.12.2010 do zaplatenia

zo sumy 520,07 eur a úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 566,19 eur od 17.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 521,59 eur od 18.6.2011 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 23.12.2010 čiastočné odstúpenie od zmluvy, ktorým odstúpil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX v časti úverovej karty podľa čl. IV. - bod 4.2 Všeobecných podmienok a zároveň odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 574,59 eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny 520,07 eur, dlžných zmluvných úrokov 41,92 eur, dlžného poistného 4,20 eur, zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru 8,40 eur.

Tiež je nesporné, že odporca vyčerpal z úverovej karty sumu 1 407,64 eur ku 21.3.2009 a ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. ku 2.9.2010 uhradil navrhovateľovi sumu 2 177,95 eur a po odstúpení od zmluvy uhradil navrhovateľovi dňa 17.6.2011 ešte sumu 53 eur, teda spolu mu uhradil sumu 2 230,95 eur.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa v znení , spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa v znení , na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( až 60 v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ust. , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; ( ) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. ( o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov).

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí ( ) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a

prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa bodu C/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúci sa úverovej karty - mesačná úroková sadzba: 2,19 %.

Aj na úver poskytnutý formou kreditnej karty sa teda v zmysle cit. vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Odporca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým navrhovateľ pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Uvedený vzťah preto súd posúdil ako spotrebiteľský, a to aj s prihliadnutím na cit. , keďže je nepochybné, že v danom prípade išlo o zmluvu, ktorá sa uzavierala vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súd preto podrobil zmluvný vzťah medzi účastníkmi skúmaniu, či práva a povinnosti z neho vyplývajúce neodporujú jednak a nasl. upravujúcich všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako aj iným zákonným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa a či nejde o nekalú praktiku navrhovateľa.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, preto ho zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bola aj predtlačená žiadosť o vydanie úverovej karty, ktorá bola po splatení spotrebiteľského úveru zaslaná odporcovi. Z tejto karty odporca čerpal finančné prostriedky na základe kreditnej (úverovej) karty.

Podľa ust. čl. IV. bod 1.1. Všeobecných podmienok, prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca (ďalej len ÚR) a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s ust. odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie ÚR adresovaného klientovi.

Podľa ust. čl. IV. bod l.2. Všeobecných podmienok, poskytnutím ÚR a vydaním karty, ktorá klientovi umožní čerpať peňažné prostriedky (PP) až do výšky aktuálne dohodnutého ÚR, nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok, ak nie je v zmluve alebo v sadzobníku poplatkov (SP) stanovené inak. Povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najskôr však počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po aspoň čiastočnom čerpaní PP z ÚR. Navrhovateľ je oprávnený spoplatniť vydanie karty podľa platného SP.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere dňa 14.5.2004 a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 521,59 eur, teda navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa prísl. ust. , teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. a o ochrane spotrebiteľa v znení hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. a nasl. .

Z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.5.2004 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa 14.5.2004 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 4 500,-Sk na nákup tovaru uvedený v zmluve (nákup elektroniky). Touto zmluvou však v ďalšom navrhovateľ vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi - aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca - súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver na zakúpenie tovaru - elektroniky, čo bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby

- spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup tovaru - elektroniky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa, týkajúcich sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru klient

- odporca v časti B/ (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru) prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B/ zmluvy/ žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok, týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty. Súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru TUP 371 a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie. Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D/ žiadosti/ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal odporca prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk <http://www.cetelem.sk>). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu časť C/ zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako neplatný s poukazom na ust. .

Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. a nasl. , nemôže požívať právnu ochranu.

V konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 14.5.2004 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporca len požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000,-Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C/ listiny. Z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV. bod 1.1. Všeobecných podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty (listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí, ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, či sa cíti byť viazaný aj časťou C/ zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV. bod 1.1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. a a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. ).

Súd súčasne poznamenáva, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere by venoval dôslednú pozornosť otázke zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal, hoci z predloženej zmluvy sa javí, že neprijateľnými podmienkami zmluvy by zrejmé bola neprimeraná výška úroku z úveru - 26,28 %, resp. 23,4 % ročne, neprimeraná a neurčitá výška zmluvnej pokuty 8 % z každej splátky so splatením ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný, neprimerané poplatky za vedenie účtu, za účtovné operácie, za upomienky a pod.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. , splnením dlh zanikne.

Keďže navrhovateľ odporcovi na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu poskytol odporcovi sumu 1 407,64 eur, navrhovateľovi mohlo vzniknúť v súlade s ust. v spojení s ust. s. 1 právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda v sume 1 407,64 eur. Vzhľadom na to, že odporca podľa písomného potvrdenia navrhovateľa mu zaplatil celkom sumu 2 177,95 eur do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 2.9.2010 a po odstúpení od zmluvy sumu 53 eur dňa 17.6.2011, teda celkom mu zaplatil sumu 2 230,95 eur (teda ešte vyššiu sumu, ako mu navrhovateľ poskytol), súd nemohol navrhovateľovi priznať žalovanú sumu, keďže došlo ešte pred podaním návrhu k jeho zániku v zmysle ust. , preto súd návrh zamietol v časti zaplatenia istiny a úroku z úveru.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Vzhľadom na to, že čas plnenia nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, odporca by bol v súlade s ust. povinný plniť navrhovateľovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho navrhovateľ o plnenie požiadal. Navrhovateľ požiadal odporcu na plnenie listom, ktorým čiastočne odstúpil od zmluvy a ktorý bol doručený odporcovi dňa 30.12.2010, avšak k tomu dňu odporca uhradil navrhovateľovi sumu 2 177,95 eur, teda vyššiu sumu, ako mu poskytol navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa nedostal do omeškania so zaplatením plnenia - bezdôvodného obohatenia, preto aj v časti zaplatenia úroku z omeškania súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov. Odporca bol v konaní úspešný, ale žiadne trovy mu nevznikli a ani žiadne trovy konania si neuplatňoval, preto mu ich súd nepriznal. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa k žalobe nevyjadril, trovy konania si neuplatňoval, preto mu ich súd nepriznal. Navrhovateľovi súd trovy konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.