Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-147-2012.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci navrhovateľky: D.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., zastúpená JUDr. Gretou Kopčovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 9, 901 01 Malacky o určenie, že manželstvo bolo uzavreté takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 07.05.2012 sa navrhovateľka domáhala určenia, že medzi ňou a T. F., nar.XX.XX.XXXX bolo uzavreté manželstvo.
Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že s T. F. žila ako jeho družka a dňa XX. XX. XXXX ich zosobášil farár K.. P. T. PhD. Prítomní boli svedkovia T. F., matka T. F. a jeho synovec T. P.. Dňa XX. F. XXXX T. F. zomrel. Matričný úrad odmietol navrhovateľke vydať sobášny list z dôvodu, že manželstvo je neplatné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov - T. F., T. P., ThDr. P. T., PhD., MUDr. V. Z., PaedDr. F. V., oboznámil sa s listom matričného úradu v Lábe zo dňa 27.04.2012, Zápisnicou ústne predloženej žiadosti o prijatie sviatosti manželstva zo dňa 29.03.2012, a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky a svedkov súd zistil, že T. F. bol dlhodobo vážne chorý.
Navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že v deň keď prišlo k sobášu, T. F. - matka T. F. zavolala farára, aby farár dal jej synovi posledné pomazanie, pretože sa jej zdalo, že zomiera. Keď farár prišiel a dal posledné pomazanie, navrhovateľka povedala farárovi, že sa s T. F. chceli zosobášiť a či to je možné vykonať. Farár povedal, že áno. Podľa tvrdenia navrhovateľky bol T. F. v tom čase pri vedomí, ležal na posteli. Podľa navrhovateľky sa farár výslovne spýtal, či vstupujú dobrovoľne do manželstva a na to povedali ona aj T. F. - áno. V tej chvíli boli prítomní aj matka T. F. a jeho synovec. Navrhovateľka ďalej vo výpovedi uviedla, že zápisnicu ústne predloženej žiadosti o prijatie sviatosti manželstva podpísali hneď po vyhlásení o tom, že vstupujú do manželstva.
V zápisnici ústne predloženej žiadosti o prijatí sviatosti manželstva, vyhotovenej Rímskokatolíckym farským úradom v E. je uvedené, že žiadateľ T. F. a žiadateľka M. Q. prijali dňa XX. XX. XXXX o 10,30 hodine sviatosť manželstva, bol vykonaný sobáš, ako svedkovia sú uvedení T. F., matka ženícha a T. P., synovec ženícha. V kolónke podpis manžela sú dve neprirodzene vyzerajúce kostrbaté slová a v kolónke podpis manželky je podpis navrhovateľky. Podpisy svedkov v zápisnici nie sú.
Z výsluchu svedkyne T. F. súd zistil, že zavolala farára, aby dal jej synovi T. F. posledné pomazanie. V miestnosti bol prítomný okrem nej aj jej vnuk T. P. a bola tam aj navrhovateľka. Svedkyňa začula slovo „manželstvo“ tak zbystrila pozornosť, videla ako farár držal ruku jej nevládneho syna. Nepočula, že by sa farár pýtal jej syna T., či vstupuje do manželstva s navrhovateľkou, teda M. Q., nepočula ani, že by jej syn povedal „áno“ - v tom čase bol jej syn T. v takom stave, že nehovoril, nekomunikoval, bol nevládny. Svedkyňa tiež uviedla, že zápisnicu za T. F. podpisoval farár tak, že držal ruku jej nevládneho syna a takto podpísal zápisnicu.
Z výsluchu svedka T. P., synovca T. F. súd zistil, že niekoľko dní pred svojou smrťou ho T. F. požiadal, aby mu pomohol vybaviť technickú kontrolu na auto. Keď o niekoľko dní prišiel do E. s tým, že ide vec vybaviť, T. F. bol v takom stave, že svedka nevnímal, vôbec svedkovi nerozumel, nevedel o čom hovorí, bol celý žltý, rozhadzoval len rukami. Svedok nevedel, čo má robiť, povedal preto babke - T. F., aby radšej zavolala farára. Farár prišiel asi o dve hodiny, v tom čase bol svedok vonku na dvore, farár prišiel za svedkom a zavolal ho dovnútra. Svedok vstúpil do miestnosti, kde ležal T. F., T. F. sedela na sedačke, farár bol k nim otočený chrbtom a vedľa farára stála navrhovateľka. Boli tam hovorené modlitby, svedok uviedol, že farára nevnímal, pretože držal T. F., ktorá celý čas plakala. Spozornel, až keď začul, že farár povedal niečo také ako „svedkovia“. Nakoniec farár povedal, že bolo uzavreté manželstvo medzi navrhovateľkou a T. F. a že svedok a T. F. boli svedkovia. Ako svedok uviedol - ani on ani T. F. netušili, že boli svedkovia sobáša, zápisnicu nepodpísali. Svedok tiež uviedol, že nepočul že by sa farár pýtal T. F., či vstupuje do manželstva s navrhovateľkou. Jediné slovo, ktoré počul bolo slovo „svedkovia“. T. F. bol podľa svedka v takom stave, že len žmurkal očami, hádzal rukou, nedá sa povedať, či spoznával niekoho v miestnosti.
Svedok ThDr. P. T., PhD. je duchovným oprávneným vykonávať sobášne obrady. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol povolaný k T. F., aby mu dal posledné pomazanie, po vykonaní tohto úkonu mu navrhovateľka povedala, že ich má ešte zosobášiť. Povedal teda T. F. a navrhovateľke, aby si podali ruky, podali si ruky, prejavili vôľu sa zosobášiť. Podľa svedka bol T. F. pri vedomí. V miestnosti bola prítomná matka T. F., a jeho synovec. Svedok ďalej uviedol, že následne na fare spísal zápisnicu a neskôr v ten deň zápisnicu odniesol podpísať T. F. a navrhovateľke. Pri podpisovaní zápisnice boli prítomní len navrhovateľka a T. F.. Pri podpisovaní bol T. F. pri vedomí.
Svedkyňa PaedDr. F. V., starostka obce E. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že farár jej povedal, že držal ruku T. F. s perom a takto podpísal zápisnicu.
Podľa ustanovenia § 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 2 Zákona o rodine manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
Podľa ustanovenia § 5 ods.1 Zákona o rodine vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) ako príslušným orgánom.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia orgán cirkvi, pred ktorým bolo manželstvo uzavreté, je povinný do troch pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných predpisov 2) matričnému úradu, v ktorého obvode bolo manželstvo uzavreté. 3)
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 Zákona o rodine snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady.
Podľa ustanovenia § 7 Zákona o rodine ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Súhlasné vyhlásenie snúbencov, ktorým vyhlásia, že uzavierajú manželstvo, je právnym úkonom, na tento právny úkon sa teda vzťahujú všetky zákonné ustanovenia o právnych úkonoch.
Z dikcie citovaného ustanovenia § 2 Zákona o rodine je zrejmé, že uvedený právny úkon - súhlasné vyhlásenie snúbencov - je prejavom vôle, ktorý musí byť vykonaný výslovne (teda nie opomenutím). Zákonodarca túto skutočnosť zdôrazňuje slovným spojením „súhlasné vyhlásenie snúbencov“, pričom spôsob prejavu vôle nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V spojení s citovaným ustanovením § 2 Zákona o rodine je nepochybné, že skutočnosť, že snúbenci súhlasne vyhlásili, že uzavierajú manželstvo, a že tento úkon bol vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne majú v prípade pochybností dosvedčiť dvaja svedkovia, pred ktorými tento úkon bol vykonaný.
V predmetnej veci takýmito svedkami mali byť T. F. a T. P.. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by mali vôbec vedomosť o tom, že sa koná sobášny akt a nemali ani vedomosť o tom, že sú svedkami tohto aktu. Obaja svedkovia mali za to, že sa T. F. vykonáva posledné pomazanie. Ani jeden z nich nepotvrdil, že by sa duchovný - ThDr. P. T., PhD. pýtal T. F. a navrhovateľky či uzavierajú manželstvo a ani jeden z nich nepotvrdil, že by počuli, že T. F. povedal „áno“.
Na základe uvedeného nie je možné ustáliť, že manželstvo medzi T. F. a navrhovateľkou vzniklo. Súd totiž nemal preukázanú podstatnú okolnosť - súhlasné vyhlásenie T. F. a navrhovateľky, že uzavierajú manželstvo. Svedkami T. F. a T. P. opísané prejavy - T. F. nehovoril, len nekoordinovane kýval rukami a hlavou, žmurkal nie je možné vyhodnotiť ako zrozumiteľný úkon, z ktorého je jednoznačné, čo chcel prejaviť.
Všetky ostatné okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo majú len podporný charakter - sporné podpísanie zápisnice ústne predloženej žiadosti o prijatí sviatosti manželstva, keď navrhovateľka a T. F. tvrdili, že bola podpísaná hneď v miestnosti, keď farár dával posledné pomazanie, naopak farár tvrdil, že bola podpísaná až následne. Túto skutočnosť súd nepovažoval za významnú pre rozhodnutie vo veci, preto ani uvedený rozpor neodstraňoval. S prípadným nepodpísaním zápisnice Zákon o rodine nespája tie následky, že by manželstvo nevzniklo, resp. by bolo neplatné.
Rozdielne tvrdenia o tom, či bol T. F. pri vedomí alebo nie, v čase tvrdeného sobášneho aktu súd vyhodnotil tak, že v spojení s výsluchom svedkov T. F. a T. P. sa javí byť vierohodné tvrdenie, že T. F. bol v takom stave, že riadne nevnímal, nebol pri plnom vedomí, neuvedomoval si okolitý svet, inak by nebolo na mieste volať farára, aby mu dal posledné pomazanie, pretože sa zdalo, že zomiera. Skutočnosťou je, že na druhý deň ráno zomrel.
Na základe uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v konaní úspech nemala, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.