Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-297-2012.pdf
PDF · 106.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/297/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky J. B., T.. V., N.. XX.X.XXXX, A. T. X, K., prechodne bytom C. XX, K. proti Y. K. B., N.. XX.X.XXXX, A. Q. C. XX, K., W. A. P. XX, P. K.. H., W. E., W. XXXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky J. B., T. V., L. B. Y. K. B. F. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. J., M. D. XX, T. XXXX, N. B. XXX, W. W. Č. XXX rozvádza.
Maloletého K. B., N.. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 135 eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II 66,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2012 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, zveril jej mal. K., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. dieťaťa po 400,- eur mesačne do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky. K priebehu manželstva uviedla, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Od začiatku manželstva nebola prijatá rodinou odporcu. Dňa XX.XX.XXXX B. N. V.. K.. Odporca odišiel za prácou do Č. T., odkiaľ sa vrátil domov iba na krátky čas a potom znova odišiel na E.. Nezaujímal sa ani o syna ani o navrhovateľku. Ak sa ohlásil, tak len sporadicky. Peniaze na výživu syna neposielal. Tie začal posielať približne po roku a to vo výške 30,- eur mesačne. Navrhovateľka zobrala pôžičky, ktoré spláca vo výške 57,56 eur mesačne. Navrhovateľ kontaktoval syna raz za dva roky, keď bol na dovolenke na Slovensku. Maloletý bol neraz svedkom, ako odporca spolu so svojimi rodičmi osočuje navrhovateľku. Po týchto návštevách bol maloletý utiahnutý, uzatváral sa do vlastného sveta a odmietal komunikovať s okolím. Po absolvovaní psychologického vyšetrenia bolo maloletému diagnostikovaná narušená komunikačná schopnosť. Maloletý t.č. dosahuje v škole výborné výsledky. Odporcu nezaujímajú úspechy jeho syna, nespomenie si na jeho meniny, narodeniny. Maloletý sa naposledy stretol s otcom v roku 2010. Navrhovateľka je zamestnankyňou P. T. B., K. ako vedúca úseku ovocie, kde jej mesačný príjem
dosahuje 507,- eur. Odporca pracuje na E. a navrhovateľka nemá vedomosť o jeho mesačnom príjme. Mesačné výdavky navrhovateľky sú 390,- eur za podnájom, strava v školskej jedálni 20,- , školský krúžok 4,- €/mes., učebné pomôcky 5,- €/mes. ošatenie 60,- €, strava 250,- eur, kredit 10,- eur synovi na mobil, drogéria 30,- eur, vitamíny 15,- eur. Navrhovateľka platí mesačník 18,23 eur, kredit do mobilu 10,- eur, mesačné platby za pôžičky 57,56 eur, obedy 22,- eur mesačne.
Odporca sa s návrhom na rozvod súhlasil písomným podaním doručeným súdu 9.9.2013., pričom k úprave rodičovských práv a povinností k mal. K. na čas po rozvode sa nevyjadril.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a výšku výživného zo strany otca ponechal na zvážení súdu s ohľadom na vek a potreby maloletého s prihliadnutím na finančné možnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P 291/2011 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P/291/2011-177 zo dňa 22.2.2013 súd zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2012 v sume po 100,- eur mesačne a za obdobie od 1.9.2012 do budúcna v sume po 135,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2013. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že z otcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že podľa potvrdenia vystaveného Ministerstvom práce a sociálneho poistenia, sekcie sociálneho poistenia E. zo dňa 25.11.2010 otec uhradil príspevky do fondu sociálneho poistenia v rokoch 2005 až 2009, vychádzajúc z otcom predloženej nájomnej zmluvy uzavretej otcom so spoločnosťou P. W. R. má otec ako nájomca spolu so svojou rodinou v prenájme byt č. A. na 1.poschodí P. E. č. parcely XXX v W., nájomné bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy vo výške 300 € mesačne, podľa čestného prehlásenia otca zo dňa 19.3.2012 tento žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a ich spoločným synom P., pričom otec je živiteľom tejto rodiny a ako uviedol, platí všetky účty, keďže jeho partnerka po ukončení materskej dovolenky si nenašla prácu, podrobného prehľadu príjmov poistenca podľa zamestnávateľa za rok 2011 vystaveného Ministerstvom práce a sociálneho zabezpečenia, úradom sociálneho poistenia E. z februára 2012 vyplýva, že v mesiacoch marec až november 2011 mal otec príjem celkom 6.289 €, ktorý príjem v tomto potvrdení bol uvedený s označením „celkový ročný príjem" (z uvedeného teda vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem v roku 2011 za celý rok bol 524 €), ďalej z otcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že Ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia, odbor práce, v Evidenčnom formulári uchádzača o zamestnanie uviedlo dátumy „reálnej opätovnej evidencie" otca K. B. 24.2.2011 - 21.3.2011, „obdobie nasledujúcej opätovnej evidencie" 21.2.2011 - 2.3.2011, 15.3.2011 - 24.3.2011, 11.4.2011 - 20.4.2011, s tým, že 31.1.2011 otec mal pri uvedení viacerých požadovaných pracovných pozícií uviesť ako požadované pracovné pozície upratovacie služby v kanceláriách a hoteloch, pričom ako vyplýva z tohto listinného dôkazu ide o formulár, ktorý platí len na účely vyhľadávania zamestnania a doklad neobsahuje dátum jeho vystavenia, obdobne z dokladu Ministerstva práce a sociálneho zabezpečenia, odbor práce, označeného ako Evidenčný formulár uchádzača o zamestnanie vyplýva dátum „reálnej opätovnej evidencie" otca 12.12.2011, 10.1.2012, 7.2.2012, obdobie „nasledujúcej opätovnej evidencie" 7.12.2011
- 16.12.2011, 2.1.2012 - 11.1.2012, 31.1.2012 - 9.2.2012, 28.2.2012 - 8.3.2012, v ostatnom ide o totožné údaje ako pri predchádzajúcom doklade, z otcom predloženého rodného listu maloletého P. B., N.. XX.X.XXXX, vyplýva, že otcom tohto dieťaťa je K. B., N.. XX.X.XXXX a matkou V. B., ďalej otec dokladoval, že E. elektrárne účtovali prenajímateľovi bytu uvedenému vyššie za obdobie 8.8.2011 - 10.10.2011 celkové platby 80,82 € (z čoho vyplýva priemerná mesačná úhrada 26,73 €), z ďalšieho dokladu vyplýva, že Mestská samospráva W. tomuto prenajímateľovi účtovala poplatok za odvoz a likvidáciu odpadu za rok 2011 spolu v sume 91 € (čo je v prepočte 7,5 € mesačne), z ďalšieho dokladu vyplýva, že E. prenajímateľovi bytu účtovali za obdobie od 8.12.2011 do 8.2.2012 sumu 128,24 € (čo je v prepočte na mesiac 42,75 €), z dokladu vystaveného Mestskou samosprávou W. prenajímateľovi bytu vyplýva, že za obdobie „10.2011 - 1.2011" mu bolo účtovaných ako vodné a stočné spolu 34,27 € (čo je v prepočte 8,57 € mesačne). Podľa údajov Štatistického úradu SR bola priemerná mzda fyzickej osoby v SR v roku 2011 v prvom štvrťroku 746 €, v druhom štvrťroku 781 €, v treťom štvrťroku 769 € a v štvrtom štvrťroku 848 €, v roku 2012 v prvom štvrťroku 770 €, v druhom štvrťroku 793 €, v treťom štvrťroku
784 € a za rok to bolo celkovo v priemere 786 € a podľa jednotlivých odvetví v priemysle spolu za 12 mesiacov roka 2012 to bolo 857 €, v odvetví predaj a oprava motorových vozidiel 753 €. Keďže otec opakovane oznamoval súdu, že na pojednávanie pred tunajším súdom sa nemôže dostaviť z dôvodu, že žije na Cypre a bola by preňho účasť na pojednávaní finančne nákladnou, súd ho opakovane vyzval na dokladovanie jeho príjmov aj za ďalšie sporné obdobie okrem obdobia ktoré zdokladoval a zároveň aby odpovedal na súdom mu písomne zaslané otázky. Na túto výzvu otec súdu 3.1.2012 oznámil, že synovi v spornom období poskytol dary, ako napr. počítač na Vianoce, nový bicykel a ďalšie darčeky formou oblečenia, botasiek buď posielal poštou alebo mu ich odnášali príbuzní otca.
Pokiaľ ide o určenie výšky výživného súd vychádzal pri jeho stanovení z odôvodnených potrieb maloletého, ako i zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov, pričom na strane maloletého súd zohľadnil predovšetkým jeho odôvodnené potreby, ktorými sú nie len potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ale i tie, ktoré súvisia so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých sú jednoznačne povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane maloletého súd zohľadnil i to, že v priebehu konania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho prechodom na druhý stupeň základnej školy, čím jeho odôvodnené potreby jednoznačne vzrástli, na strane matky súd prihliadol k tomu, že matka si pomernú časť svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu plní formou osobnej starostlivosti o maloletého a na strane matky súd zohľadnil tiež skutočnosti, že matka okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a výšku jej priemerného mesačného čistého príjmu uvedeného vyššie. Na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že otec má okrem tohto dieťaťa vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu synovi P., N.. XX.X.XXXX, pri stanovení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal nielen z reálne ním preukázanej výšky príjmov ktoré dosahoval v roku 2011, ale i z potencionality jeho príjmov, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania otec aj v čase podania vo veci doručeného súdu dňa 2.11.2012 uviedol, že bol zamestnaný, ale súdu napriek opakovaným výzvam nedokladoval výšku svojich príjmov od 1.1.2012, neuviedol ani plnú adresu jeho zamestnávateľa, taktiež nedokladoval v ktorých obdobiach presne bol nezamestnaným a aké príjmy v tom čase dosahoval, (napr. o podporu v nezamestnanosti, dávky hmotnej núdze a podobne), súd napokon upustil od vykonania týchto o dôkazov, ako i od vykonania dôkazu vypočutím otca, aj vzhľadom na čestné prehlásenie otca, že hradí všetky náklady na bývanie jeho terajšej rodiny t.j. vrátane matky jeho druhého syna a to napriek tomu, že voči tejto žene otec maloletého nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a pri zhodnotení potencionality príjmov otca minimálne vo výške akú dosahoval v ním dokladovanom období roku 2011 s prihliadnutím na to, že nijako súdu nezdokladoval prípadný dôvod ukončenia pracovného pomeru z ktorého takýto príjem dosahoval a zároveň vychádzajúc z vyššie uvedeného štatistického údaju Štatistického úradu SR o priemernej mzde v SR s prihliadnutím na príjem, ktorý by otec mohol dosahovať vzhľadom na jeho vzdelanie minimálne vo výške 753 € mesačne, súd dospel k záveru, že stanovené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca , ktorý minimálne takúto sumu jednoznačne poskytuje matke svojho syna P. ako úhradu jej nákladov na bývanie napriek tomu, že voči nej nemá vyživovaciu povinnosť a teda prednostne takúto sumu má použiť na úhradu potrieb svojho vlastného dieťaťa, ktoré je svojou výživou jednoznačne odkázané na svojich rodičov.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom K. J., pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa K. B., N.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v K.J. N. L.. T. X.
Na pojednávane nariadené na deň 17.9.2013 sa odporca nedostavil napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania dňa 28.8.2013, pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu 16.7.2013, v ktorom uviedol, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie, avšak nežiadal o odročenie pojednávania, naopak vyjadril svoj názor v tom zmysle, že by chcel vec čo najviac urýchliť, chcel by, aby sa to čím najskôr vyriešilo, vyjadril súhlas s rozvodom.
Kolízny opatrovník na pojednávaní predniesol, že pri šetrení pomerov bolo zistené, že maloletý, ktorý je v osobnej starostlivosti matky má zabezpečené všetko potrebné. S poukazom na uvedené opatrovník navrhuje vyhovieť v prípade rozvodu manželstva návrhu matky a teda maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť primerané výživné.
Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní doplnila svoj návrh tak, že v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2005 a takúto spoločnú domácnosť prestali viesť z toho dôvodu, že si prestali rozumieť, keďže manžel bezprostredne po uzatvorení manželstva odišiel do zahraničia, doma sa zdržiaval iba pár dní v roku, neprispieval na chod domácnosti, čiže dá sa povedať, že manželstvo neplnilo svoje úlohy, keďže spoločne nehospodárili, o všetko sa musela starať navrhovateľka, pričom jej pomáhala rodina. Uviedla, že ešte predtým, ako odporcu opustila, sa snažila viackrát situáciu riešiť, navrhovala odporcovi, aby necestoval do zahraničia, aby zostal s nimi a podieľal sa aj na výchove dieťaťa, avšak odporca s týmto nesúhlasil. Uviedla, že v súčasnosti už v žiadnom prípade nemá záujem na obnove spolužitia. Predniesla, že spolu s maloletým K. býva v prenajatom 3-izbovom byte, kde s nimi býva aj mama a sestra. Za prenájom uhrádza mesačne 400 eur v zmysle dohody s mamou a sestrou, podľa ktorej ona platí nájomné, mama sa stará o stravu a napr. o školské potreby pre K. a sestra potom uhrádza hygienické potreby. Uviedla, že okrem príjmu v trvalom pracovnom pomere, z ktorého jej čistý priemerný mesačný zárobok činí okolo 540 eur, nemá žiaden iný príjem, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a okrem K. nemám žiadne iné vyživovacie povinnosti. Maloletý K. t.č. navštevuje 6.-ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza mesačne približne 25 eur, teraz už nenavštevuje krúžok floorbalu, ale basketbal, kde uhrádza mesačne 4 eura. Okrem toho nemá iné mimoškolské aktivity, kde by s tým boli zvýšené výdavky a rovnako v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nemá žiadne mimoriadne zvýšené výdaje. .
Z opisu mzdového listu navrhovateľky vyplýva, že za obdobie 1-12/2012 u zamestnávateľa P. T. B., K..B.. dosiahla priemernú čistú mzdu vo výške 510,64 eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 12.4.2013 vyplýva, že matka býva v prenájme v 3-izbovom byte spolu so starou matkou, sestrou a maloletým K.. Matka je zamestnaná P. T. B. akú vedúca úseku ovocia s príjmom cca 470,- €. Výdaje matky sú: na jedáleň pre syna 22,- €, školské pomôcky 5,- €, florbal 4,- €, oblečenie 50-60,- €, kozmetika 30,- €, kredit na mobil 10,- €, vitamíny 15,- €, dresy a chrániče potrebné pomôcky k florbalu 15,- €. Výdaje matky na seba a domácnosť, mesačník 19,- eur, byt 400,- eur, stravu platí stará matka, matka vzala pôžičky na chod domácnosti 57,- eur, stravné lístky 22,- €, kredit na mobil 10,- €. Otec býva prechodne na E., kolízny opatrovník nemá vedomosť o jeho príjmoch. Maloletý K. navštevuje Základnú školu F. M. K., 5. ročník. Učí sa dobre, výchovné problémy s ním nie sú. Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne v sume 34,- mesačne, nad rámec nekupuje maloletému nič, nemá záujem sa podieľať na jeho výchove a výžive. Matku nijako nekontaktuje.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.
Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletého aj v súčasnosti osobne stará, pričom nie je pochybnosť o tom, že aj v budúcnosti sa o nich náležite postará a zabezpečí mu zdravý vývoj.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode súd zohľadnil jednak oprávnené potreby mal. dieťaťa, zárobkové a majetkové pomery matky a zároveň zohľadnil súčasné pomery otca (ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti), kde vychádzal najmä zo skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/291/2011 (o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu) majúc za to, že u otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov od času, kedy súd rozhodoval v konaní 23P/291/2011 (kde rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2013) a to aj s poukazom na skutočnosť, že spolu s predvolaním na pojednávanie bol odporca vyzvaný na predloženie listinných dokladov osvedčujúcich jeho aktuálne príjmy a výdaje, načo odporca súdu nedoručil žiadne listiny, iba vyjadrenie, že sa nemôže dostaviť a chce, aby bolo čím skôr rozhodnuté.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 66,- eur, t.j. súdny poplatok za konanie o rozvod manželstva, nakoľko navrhovateľka bola od platenia poplatkov oslobodená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).