Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-25Sa/5/2022

Rozhodnutie

Správny v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovu, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, SO sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-TN-OOP6-2022/020491-004 zo dňa 19.05.2022, takto

rozhodol:

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.07.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti troch rozhodnutí o priestupku, a to rozhodnutí rovnakého žalovaného - Okresného úradu Trenčín č. OU-TN- OOP6-2022/020491-004 zo dňa 19. mája 2022, č. OU-TN-OOP6-2021/027043- 002 zo dňa 3. septembra 2021 a č. OU-TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23. júna 2022. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -36 zo dňa 16.08.2022 vylúčil na samostatné konanie konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN_OOP6-2021/027043-002 zo dňa 03.09.2021 a č. OU-TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23.06.2022. Predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. zostalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-TN_OOP6-2022/020491-004 zo dňa 19.05.2022. 2. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z 2 Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že priestupok je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku vzťahujú aj práva v tomto článku garantované. Namietal, že boli porušené jeho základné ľudské práva, ktoré mu zaisťuje Ustáva SR, ako aj ústavný Listina základných práv a slobôd. Bol porušený aj Európsky dohovor o ľudských právach, spolu so zmluvou o Európskej únii a Charta základných prvá Európskej únie. Uviedol, že v jeho prípade sa jedno o prekrývanie úst a nosa, čiže nasadzovanie si náhubka na základe vyhlášok a iných nezákonných uznesení Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len UVZ), sú tieto vyhlášky nezákonné, čo potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch -143, -136). Konkrétne namietol porušenie týchto ustanovení: (čl.2, čl. 12, čl. 13, čl. 16, čl. 19, čl. 23, čl. 24, čl. 32, čl. 46, čl. 48), ďalej bol podľa žalobcu porušený aj zákon o policajnom zbore, Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 3, čl. 6, čl. 14), Charta základných práv Európskej únie (čl.1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 8, čl. 21, čl. 41, čl. 47, čl. 54) a Listina základných práv a slobôd (čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl.14, čl. 15). K priestupkovému konaniu na Okresnom úrade v Prievidzi žalobca uviedol, že na pojednávania sa dostavil, ale zo strany zamestnanca Okresného úradu Prievidza mu bolo zabránené pojednávaní sa

zúčastniť. Žalobca v podanej žalobe namietal aj konanie policajtov, ktorí podľa jeho názoru nepostupovali podľa zákona o policajnom zbore, pretože ho obmedzovali na jeho slobode a právach a jemu žiadny zákon nezakazuje sa pohybovať na verejnosti a verejne prístupných miestach bez náhubku. Podľa názoru žalobcu policajti nemali žiadny zákonný dôvod, aby zisťovali jeho totožnosť, pretože mu žiadny zákonný dôvod neuviedli, prečo chceli preukázať jeho totožnosť, pretože nenosenie náhubku to nie je. Žalobca uviedol, že v článku 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa o priorite ľudskej bytosti píše, že záujmy a blaho človeka majú prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti. Žalobca v závere podanej správnej žaloby žiadal súd zrušiť rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, lebo sú nezákonné, pretože nariadenia boli vydané niekým, kto na to nemal nárok aj podľa Ústavného súdu. Potvrdenie týchto nariadení v roku 2022 je podľa názoru žalobcu trestným činom ( . 300/2005 Z .z. - marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky). 4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.01.2023 (č. l. 70-72 spisu). Žalovaný v tomto podaní uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a navrhuje žalobu zamietnuť. V plnej miere zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v žalobou napadnutom rozhodnutí a je toho názoru, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý bol podaním správneho súdu zo dňa 11.01.2023 (č. l. 76 spisu) vyzvaný, aby sa vyjadril s tým, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať. Žalobca túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa. 6. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa v spojení s a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie 3 pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku- 02.10.2020), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy , konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy až e) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa z nasledujúcich dôvodov: 7. Na základe pripojeného spisu správnych orgánov mal správny súd za zistené, že Okresný úrad Prievidza, odbor krízového riadenia (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), začal priestupkové konanie proti žalobcovi na základe podania postúpeného z Mestskej polície Prievidza (ďalej len „MsP Prievidza“) č. MP-04/P-199/2020/10641/89840 zo dňa 22.10.2020 (prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 29.10.2020). Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.11.2020 Rozhodnutie o priestupku – rozkaz č. OU-PD-OKR-2020/027107-003 (ďalej len „rozkaz o uložení sankcie za priestupok“), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa prvostupňového správneho orgánu sa žalobca dopustil priestupku tým, že dňa 02.10.2020 v čase 11:04 hod. sa pohyboval v interiéri Poštovej banky na Námestí slobody v Prievidzi bez prekrytia horných dýchacích ciest (ako napríklad rúško, šál, šatka), čím neuposlúchol pokyn Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) č. zo dňa 29.09.2020 (ďalej len „opatrenie ÚVZ SR“), ktorým opatrením bol vydaný zákaz: „Všetkým osobám sa zakazuje s účinnosťou od 1. októbra 2020 od 06:00 hod. do odvolania pohybovať sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál, šatka...“. V predmetnom opatrení ÚVZ SR je uvedených niekoľko výnimiek, kedy sa na osobu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest nevzťahovala, avšak na žalobcu sa nevzťahovala žiadna z týchto výnimiek. Prvostupňový správny orgán zároveň podľa uložil žalobcovi finančnú sankciu - pokutu vo výške 20 Eur. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol žalobcovi doručený dňa 25.11.2020. Proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok podal žalobca v zákonnej lehote odpor (prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 30.11.2020). Na základe podaného odporu bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušený a prvostupňový správny orgán pokračoval ďalej v konaní. Prvostupňový správny orgán požiadal listom zo dňa 16.12.2020 žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia do 25.03.2021. Žalovaný žiadosti o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vyhovel. Prvostupňový správny orgán opakovane požiadal listom zo dňa 25.03.2021 žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie

rozhodnutia, a to do 24.05.2021. Žalovaný žiadosti nevyhovel a uviedol, že v danej priestupkovej veci je potrebné bezodkladne rozhodnúť, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. 8. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 03.03.2021 predvolal žalobcovu za účelom prejednania priestupku na deň 07.04.2021. Z úradného záznamu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.04.2021 vyplýva, že žalobca sa síce dostavil na prejednanie priestupku na prvostupňový správny orgán, avšak bez prekrytia horných dýchacích ciest a bez 4 potvrdenia o platnom negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Zalobca sa vyjadril, že: „Chce pojednávať, ale nebude sa dať testovať a ani nosiť rúško, lebo mu to žiadny zákon neprikazuje.“ Prvostupňový správny orgán mu neumožnil vstup do pojednávacej miestnosti z dôvodu, že porušil zo dňa 17. marca 2021, keďže sa nepreukázal negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 7 dní alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID_19 nie starším ako 7 dní, alebo potvrdením, že prekonal ochorenie COVID-19 nie starším ako 3 mesiace, alebo že bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo potvrdením, že jeho zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Povinnosť dodržiavať zo dňa 17. marca 2021 vyplývalo prvostupňovému správnemu orgánu aj z platnej vyhlášky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva čl. 1 bodu 9 – Operatívne pokyny pre Okresné úrady čiastka 6/2021 zo dňa 02. marca 2021. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán považoval neprítomnosť žalobcu na prejednaní priestupku za neospravedlnenú, a preto v zmysle o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pojednával v jeho neprítomnosti. 9. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 15.04.2021 zaslal žalobcovi Výzvu v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v ktorej bol upovedomený o práve oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia vo veci do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Zo spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca na výzvu nereagoval. 10. Následne na to prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OU-PD-OKR_2021/008746-014 zo dňa 19.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa zákona o civilnej ochrane. Podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa žalobca dopustil priestupku tým, že dňa 02.10.2020 v čase okolo 11:04 hod. v interiéri Poštovej banky na Námestí slobody v Prievidzi sa pohyboval bez prekrytia horných dýchacích ciest (ako napríklad rúško, šál, šatka), čím porušil zákaz uvedený v opatrení ÚVZ SR. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v zápisnici z podania vysvetlenia MsP v Prievidzi zo dňa 02.10.2020 je uvedené nasledovné: „Dňa 02.10.2020 približne o 10:45 hod. som prišiel do Poštovej banky na Námestí slobody v Prievidzi za účelom preplatenia šeku, za ktorý by som musel platiť na pošte. Do pobočky som vstúpil bez rúška resp. bez akejkoľvek ochrany a prekrytia dýchacích ciest. Rúško si odmietam nasadiť, nakoľko mi to žiadny zákon neprikazuje a je to v rozpore s SR.“ Ako vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku MsP v Prievidzi zo dňa 22.10.2020, žalobca bezdôvodne odmietol podpísať zápisnicu z podania vysvetlenia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pokyny ÚVZ SR vyhlásené resp. vydané v záujme ochrany života, zdravia počas mimoriadnej epidemiologickej situácie je možné subsumovať pod ust. . A zároveň uviedol, že ÚVZ SR má legitímnu vecnú a miestnu pôsobnosť (právomoc) nariaďovať opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva podľa ust. zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Prvostupňový správny orgán považoval tvrdenia A. B. o nezákonnosti a protiústavnosti pokynov, zákazov resp. protiepidemiologických opatrení vydaných ÚVZ SR za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Podľa právneho názoru prvostupňového správneho 5 orgánu žiaden oprávnený orgán (súd) nevyhlásil protiepidemiologické opatrenia vrátane zákazu všetkým osobám pohybovať sa na verejnosti v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest za nezákonné resp. protiústavné. Preto podľa prvostupňového správneho orgánu platí prezumpcia správnosti a zákonnosti protiepidemiologických opatrení vydaných ÚVZ SR. Prvostupňový správny orgán žalobcovi zároveň uložil za spáchaný priestupok podľa v spojení s zákona o civilnej ochrane finančnú sankciu – pokutu vo výške 20 Eur a zároveň podľa mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 Eur. 11. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.05.2021. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie (prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 03.06.2021). V podanom odvolaní žalobca vyjadril názor, že: „príslušníci mestskej polície nemôžu niečo

riešiť, čo nie je priestupkom. Vymenujte mi podľa akého zákona je nenosenie náhubkov u ľudí priestupok, u psov by to mohlo byť. (nie je taký zákon čo by to riešil u ľudí).“ Zároveň vyjadril názor, že hlavný hygienik ÚVZ SR A. F.: „do 8.10.2020 nemal právomoci na vydávanie vyhlášok na nosenie náhubkov. Čo konštatovala aj generálna prokuratúra už v septembri...“. Prvostupňový správny orgán v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým materiálom žalovanému na odvolacie konanie. Žalovaný preskúmal odvolanie a zistil, že bolo podané včas a oprávnenou osobou. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. 12. Žalovaný odvolaniu žalobcu vyhovel a rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2021/024244- 002 zo dňa 03.08.2021 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ak existuje pochybnosť o existencii právneho základu ÚVZ SR na vydanie opatrenia, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona o civilnej ochrane a zároveň mu bola uložená finančná pokuta vo výške 20 Eur, je potrebné túto dôležitú skutočnosť zohľadniť s dôrazom na zásadu „in dubio pro reo“ pri vydávaní nového zákonného rozhodnutia a priestupkové konanie zastaviť. Na základe toho prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PD- OKR-2021/008746-020 zo dňa 31.08.2021 konanie vo veci priestupku na úseku civilnej ochrany podľa zastavil. 13. Dňa 17.01.2022 bol žalovanému doručený z Krajskej prokuratúry Trenčín protest prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 zo dňa 14.01.2022 podaný proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-TN-OOP6-2021/024244-002 zo dňa 03.08.2021. V podanom proteste prokurátor uviedol, že A. B. porušil zákaz uvedený v opatrení ÚVZ SR a že z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že skutkové okolnosti priestupkovej veci sporné neboli. Prokurátor v proteste uviedol, že ak sú pochybnosti o platnosti opatrenia ÚVZ SR, nejde o nulitný právny akt, platí prezumpcia správnosti verejnoprávnych aktov a odvolací orgán na túto prezumpciu musí prihliadať z úradnej povinnosti. A zároveň dodal, že predmetné opatrenie ÚVZ SR nebolo príslušným orgánom (súdom) vyhlásené za nezákonné, k jeho zrušeniu došlo následným opatrením ÚVZ SR č. . Prokurátor sa v proteste stotožnil s právnym názorom odvolacieho orgánu v tom, že v prípade nulitných aktov nemožno uplatniť zásadu prezumpcie správnosti verejnoprávnych aktov. Prokurátor zároveň v proteste poukázal na to, že nulitným právnym aktom nie je každý akt orgánu verejnej správy, ktorý je považovaný za nezákonný, nulitným 6 právnym aktom je len taký akt, kde jeho nedostatky sú podstatného a závažného charakteru. Prokurátor ďalej v proteste uviedol, že ak by aj žalovaný dospel k záveru, že ÚVZ SR pri ohrození verejného zdravia II. stupňa nemal oprávnenie prijímať opatrenia za účelom predchádzania chorobám a ohrozeniu verejného zdravia, jedná sa o oblasť, ktorá spadá do právomoci úradov verejného zdravotníctva a takýto nedostatok by mohol spôsobovať nezákonnosť nie však nulitu prijatých opatrení. Prokurátor v podanom proteste uviedol, že v danej priestupkovej veci A. B. nemožno aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), nakoľko uvedená zásada sa vzťahuje na pochybnosti v skutkových otázkach (ktoré v tomto prípade sporné neboli), uvedenú zásadu podľa vyjadrenia prokurátora nemožno aplikovať vo vzťahu k právnym otázkam, teda ani pri pochybnostiach o platnosti verejnoprávneho aktu. Uvedené nie je možné, nakoľko by tým bola popretá zásada prezumpcie správnosti verejnoprávnych aktov a zásada „iura novit curia“. Prokurátor v proteste poukázal na tzv. prezumpciu ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán, ktorý ju aplikuje, musí pozerať ako na súladnú s dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť. Analogicky to platí aj v prípade opatrení ÚVZ SR – ak neboli predpísaným spôsobom pre ich nezákonnosť zrušené, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich správnosti a iné orgány verejnej správy sú povinné ich vo svojej rozhodovacej činnosti aplikovať. 14. Žalobca zaslal žalovanému svoje vyjadrenie k podanému protestu prokurátora. Žalovaný po doručení protestu prokurátora vec nanovo posúdil a dospel k záveru, že podanému protestu je potrebné vyhovieť. Odvolací orgán sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora, a preto v súlade s o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2022/006535-003 zo dňa 15.02.2022 protestu prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 zo dňa 14.01.2022 vyhovel a napadnuté rozhodnutie č. OU-TN-OOP6- 2021/024244-002 zo dňa 03.08.2021, ktorým v odvolacom konaní zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PD-OKR-2021/008746-014 zo dňa 19.05.2021 a vec mu vrátil na nové konanie, zrušil. Rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP6- 2022/006535-003 zo dňa 15.02.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2022. 15. Prvostupňový správny orgán predložil žalovanému dňa 02.03.2022 protest prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. Kd 18/22/3300-2 zo dňa 25.01.2022 (ďalej len „protest prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2“). Protest prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2 bol podaný proti rozhodnutiu prvostupňového správneho

orgánu č. OU-PD_OKR-2021/008746-020 zo dňa 31.08.2021, ktorým prvostupňový správny orgán priestupkové konanie podľa , zastavil. Prvostupňový správny orgán nemohol vyhovieť protestu prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2, z dôvodu, že nebolo právoplatné rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP6-2022/006535-003 zo dňa 15.02.2022 o proteste prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 zo dňa 14.01.2022, preto ho podľa predložil na rozhodnutie žalovanému ako svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2022/014615-002 zo dňa 30.03.2022 podľa protestu prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2 vyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU- PD-OKR_2021/008746-020 zo dňa 31.08.2021, ktorým zastavil priestupkové konanie vedené proti A. B. vo veci priestupku na úseku civilnej ochrany podľa , zrušil. Dôvody, pre ktoré žalovaný protestu prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2 vyhovel sú identické ako v proteste prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 zo dňa 14.01.2022. Rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP6- 2022/014615-002 zo dňa 30.03.2022, ktorým vyhovel protestu prokurátora sp. zn. Kd 7 18/22/3300-2, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2022. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2022/006535-003 zo dňa 15.02.2022, ktorým vyhovel protestu prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2022/014615-002 zo dňa 30.03.2022, ktorým vyhovel protestu prokurátora sp. zn. Kd 18/22/3300-2 a pred vydaním rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-PD-OKR-2021/008746-014 zo dňa 19.05.2021 žalovaný nezasielal A. B. výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia v zmysle správneho poriadku z dôvodu, že podkladom pre rozhodnutie o odvolaní neboli žiadne nové listinné dôkazy. 16. Žalovaný rozhodol opätovne o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-PD- OKR-2021/008746-014 zo dňa 19.05.2021 rozhodnutím číslo spisu OU-TN-OOP6-2022/020491-004 zo dňa 19.05.2022 (pozn. správneho súdu: predmet tohto správneho súdneho konania) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodení druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky odvolacie dôvody považoval za bezpredmetné a irelevantné. Žalobca sa dopustil priestupku na úseku civilnej ochrany podľa , a to tým, že dňa 02.10.2020 v čase 11:04 hod. sa pohyboval v interiéri Poštovej banky na Námestí slobody v Prievidzi bez prekrytia horných dýchacích ciest (ako napríklad rúško, šál, šatka), čím porušil povinnosť uvedenú v opatrení ÚVZ SR. Predmetné opatrenie ÚVZ SR nebolo predpísaným spôsobom pre nezákonnosť zrušené, bolo preto dôvodné vychádzať z prezumpcie správnosti. Ostatné orgány verejnej správy, teda aj žalovaný, sú povinné ich vo svojej rozhodovacej činnosti aplikovať. S tým, čo bolo uvedené v protestoch prokurátora sp. zn. Kd 362/21/3300-4 a sp. zn. Kd 18/22/3300-2, sa žalovaný po opätovnom posúdení veci plne stotožnil. Každý je povinný dodržiavať povinnosti uložené v opatrení ÚVZ SR, pokiaľ sa na neho nevzťahuje niektorá z výnimiek uvedených v predmetnom opatrení. Žalovaný nemal kompetenciu posudzovať ústavnosť protipandemických opatrení vydaných ÚVZ SR. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne zdôvodnil druh a výšku sankcie, ako aj dôvody, ktoré bral do úvahy pri jej určení. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU- PD-OKR-2021/008746-014 zo dňa 19.05.2021 považoval žalovaný za zákonné a vecne správne, a preto ho potvrdil. Právny rámec 17. Podľa SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 18. Podľa SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 19. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 20. Podľa SR, podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví . 21. Podľa čl. 1 ods. 1 až 4 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „“), Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto . Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavuje vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na

ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov. Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. 22. Podľa čl. 5 ods. 1 až 4 , núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy,priemyselnej,dopravnejaleboinejprevádzkovejhavárie;núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako. V čase núdzového stavu, okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu: a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto, b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd, c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, 9 zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení, d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie, e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, f) obmedziť doručovanie poštových zásielok, g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu, h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo, k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk, l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j). 23. Podľa , rozhodnutia o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a o ich skončení, o predĺžení výnimočného stavu a o predĺžení núdzového stavu a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností, uznesenie národnej rady podľa čl. 5 ods. 2, ako aj uznesenia Parlamentnej rady, Bezpečnostnej rady a bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 24. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva, priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov ,okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany. 25. Podľa a , civilná ochrana je systém úloh a

opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Podľa o správnom konaní , na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. 26. Podľa , o priestupkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak. Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, b) proti verejnému poriadku podľa , extrémizmu podľa , ak tak ustanovuje osobitný zákon. Posúdenie správneho súdu 27. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 28. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 29. Ťažiskovou námietkou žalobcu bolo popieranie záväznosti protipandemických opatrení vo všeobecnosti, ale predovšetkým konkrétne povinnosti nosiť tzv. rúško a v nadväznosti na to absencia oprávnenia orgánov verejnej správy ukladať za takéto konanie – resp. nekonanie sankciu, keďže sa podľa žalobcu nejedná o protiprávne konanie. Správnymi orgánmi zistený skutkový stav žalobca v žiadnom rozsahu nerozporoval. Namietal len tú skutočnosť, že neporušil žiadnu právnu povinnosť. 30. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Mal pritom za to, že žalobca bol správnymi orgánmi uznaný vinným z priestupku na úseku civilnej ochrany obyvateľstva v zmysle ods. l písm. a) o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov tým, že dňa 02.10.2020 v čase 11:04 hod. sa pohyboval v interiéri Poštovej banky na Námestí slobody v Prievidzi bez prekrytia horných dýchacích ciest (ako napríklad rúško, šál, šatka), čím neuposlúchol pokyn Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP17852/2020 zo dňa 29.09.2020 (ďalej len "opatrenie ÚVZ SR"), podľa ktorého opatrenia "Všetkým osobám sa zakazuje s účinnosťou od 1. októbra 2020 od 06:00 hod. do odvolania pohybovať sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál, šatka ... ". V predmetnom opatrení ÚVZ SR je uvedených niekoľko výnimiek, kedy sa na osobu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest nevzťahovala, avšak na žalobcu sa nevzťahovala žiadna z týchto výnimiek, preto v zmysle ustanovenia o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov sa mu za spáchaný priestupok uložila sankcia - pokuta vo výške 20 Eur. 31. Správny súd poukazuje na to, že v čase spáchania skutku, dňa 02.10.2020, bol pre územie SR vyhlásený núdzový stav (ktorý trval od 1. októbra 2020 do 15. mája 2021), počas ktorého na základe o bezpečnosti štátu v čase vojny, 11 vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, vláda mohla uznesením ukladať povinnosti a obmedzovať v tomto zákone vypočítané (čl. 5 ods. 3 citovaného ) základné práva (napr. slobodu pohybu a pobytu). Už len z uvedeného dôvodu je zjednodušujúce tvrdenie žalobcu, že povinnosti možno uložiť iba zákonom. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) podľa a o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, napr. používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok. Ohrozenie verejného zdravia nastáva podľa pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. Čiže samotnú povinnosť nosiť ochranné

pomôcky pri ohrození verejného zdravia, ak tak ustanoví opatrenie ÚVZ, predpokladá samotný zákon. Táto splnomocňujúca norma dokonca nehovorí nič o mimoriadnej situácii ani neodkazuje na núdzový stav a pod. Vo vzťahu k ods. teda platí argument, že zákon dostatočne jasne a presne obmedzuje základné právo a slobodu (slobodu súkromia a telesnej integrity - možnosť nariadiť používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok pri ohrození verejného zdravia) v prospech ochrany verejného zdravia, pričom vyhlášky len konkretizujú povinnosti osôb nosiť konkrétne ochranné pomôcky (rúška a respirátory) pri konkrétnych činnostiach a miestach (vyhlášky už samé nezavádzajú obmedzenia, ale konkretizujú povinnosti fyzických osôb). Právomoc ÚVZ na prijímanie týchto opatrení (formou vyhlášky) bez ohľadu na mimoriadnu situáciu vyplýva aj z . Postačuje stav ohrozenia verejného zdravia - ktorý môže/nemusí byt' konštatovaný aj inak, ako len v uznesení vlády o mimoriadnej situácii. Vyhlášky, v ktorých sú zakotvené povinnosti používania preventívnych a iných ochranných pomôcok sú teda vydávané na základe zákona a majú jasný zákonný základ. 32. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca neuposlúchol pokyny príslušného orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva - Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré vyhlásil v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o civilnej ochrane. 33. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. ani podľa , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. . 34. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal pri aplikácii a contrario a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. 12 V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.