Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/43/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Bratislava, 2. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Bratislava, zastúpených spoločnosťou FAKTOR Legal, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Súd žalovanej priznáva voči žalobcovi v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2023 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej zákaz približovania sa k bydlisku zˇalobcov na adrese I. XX v Bratislave na vzdialenosť mensˇiu ako 50 metrov, zakázal žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobcov a zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní alebo priestupkovom konaní, na ktoré bude zˇalovaná predvolaná.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že ako snúbenci spolu bývajú spolu od 09/2022 na adrese I. XX, Bratislava, kde majú obaja aj registrovaný trvalý pobyt. Žalovaná je bývalou priateľkou žalobcu v 1. rade. Rozišli sa v období 10/2020 po tom, ako žalobca v 1. rade zistil, že žalovaná má zvláštne správanie, manipulatívne tendencie, pričom žalovaná nevedela rozchod prijať. Nevedela sa od žalobcu v 1. rade odpútať a neustále sa ho snažila kontaktovať rôznymi spôsobmi, vyhľadávať jeho prítomnosť. Čakávala v aute pred vchodom do dvora bytovému domu, kde žalobca v 1. rade býva, keď vyšiel prenasledovala ho, a keď zistila, že má priateľku (žalobkyňu v 2. rade), začala kontaktovať aj ju, hoci sa nepoznajú, a spoločne ich prenasledovať a vyhľadávať ich prítomnosť. Takéto správanie žalovanej, na ktoré neexistuje žiadny racionálny dôvod, zhoršuje kvalitu života žalobcov, stresuje ich, znepríjemňuje im fungovanie a vyvoláva aj obavy o ich život a zdravie, keďže „stalkerské“ tendencie žalovanej majú stupňujúcu intenzitu. Žalovaná sa navyše neštíti svoje konanie realizovať aj keď je žalobkyňa v 2. rade na prechádzke s jej maloletým synom. Žalobca v 1. podal na žalovanú z uvedených dôvodov aj trestné oznámenie, a to dňa 13.03.2023, pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania, avšak do dnešného dňa situácia nebola vyriešená, konanie žalovanej pokračuje napriek výzvam, adresovaným žalovanej. Naliehavú potrebu úpravy vzťahov neodkladným opatrením vnímajú žalobcovia v tom, že im nie je dovolené zo strany žalovanej, bez akéhokoľvek relevantného dôvodu na jej strane, slušne a dôstojne žiť svoje životy, pričom správanie žalovanej a jej intervencie do životov žalobcov naberajú stále na intenzite a od žalobcov nie je možné spravodlivo požadovať, aby takéto zásahy do ich súkromnej sféry znášali. Žalobca v 1.

rade sa so žalovanou spoznal v mesiaci 06/2020 cez internetovú zoznamku. Začali si písať a neskôr sa začali stretávať niekoľkokrát za týždeň. Boli v partnerskom vzťahu, ktorý trval približne do 10/2020. Už počas tohto vzťahu si žalobca v 1. rade začal všímať, že žalovaná mala tendencie vyhľadávať jeho prítomnosť aj vo chvíľach, keď si to neželal, a aj ju na to upozornil. Vzťah žalobca v 1. rade napokon ukončil, z časti kvôli spomenutej tendencii žalovanej vyhľadávať jeho prítomnosť za každú cenu a aj kvôli povahe žalovanej, keďže mala vulgárne vyjadrenia na jeho adresu, keď jej neurobil po vôli v rôznych veciach. To jej aj povedal, následkom čoho ho doslova zasypávala WhatsApp správami a SMSkami, následkom čoho jej telefo´nne číslo zablokoval. Dňa 24.08.2020, keď žalobca v 1. rade dlhšie so žalovanou nekomunikoval, rozhodla sa jeho pozornosť upútať tým, že mu poslala balík. Dňa 01.09.2020, keď sa žalovaná nevedela žalobcovi v 1. rade opakovane dovolať, písala mu pod zámienkou potreby kúpy nejakého tovaru z lekárne. Dňa 10.09.2020, žalobca v 1. rade žalovanej vyslovene a už aj dosť dôrazne povedal, že sa s ňou nestretne a ona aj tak „išla okolo“. Žalobca v 1. rade vídaval žalovanú sporadicky sa prechádzať sa v okolí domu, v ktorom žalobca v 1. rade býva. Niekoľkokrát ju aj upozornil, že si neželá, aby vyhľadávala jeho prítomnosť, žiaľ bez odozvy. V období od 05/2021 do 12/2021 posielala žalovaná žalobcovi v 1. rade listy a pohľadnice, ktoré obdržal poštou priamo do jeho poštovej schránky. Išlo o dva listy a jednu pohľadnicu, avšak už v čase, kedy mal žalobca v 1. rade číslo žalovanej v mobile zablokované, explicitne jej povedal, že si neželá, aby ho kontaktovala, a napriek tomu to takýmto spôsobom robila, keďže elektronickými prostriedkami to už nešlo. Približne od mesiaca 07/2021 žalovaná začala sledovať žalobcu v 1. rade v uliciach Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, a to tým spôsobom, že hneď, ako ho uvidela vyjsť z domu na adrese jeho bydliska na I. XX, pustila sa za ním a vykukovala spoza rohu každej ulice, čo si pochopiteľne všimol a dňa 13.07.2021 po tom, ako žalobcu v 1. rade sledovala od domu až po L. U. jej poslal E., kde zdôraznil, že jej správanie prekročilo všetky hranice a nech ho prestane sledovať, lebo to začne formálne riešiť. Prenasledovanie však aj po tom ďalej pokračovalo. Žalobca v 1. rade si našiel v tej dobe priateľku, žalobkyňu v 2. rade (ktorá je v dnešnej dobe už jeho snúbenicou), a keďže ešte nebývali spolu, pravidelne žalobcu v 1. rade v Bratislave navštevovala a viackrát sa stala obeťou sledovania zo strany žalovanej spolu so žalobcom v 1. rade. Žalovaná si približne v období mesiaca 09/2021 obstarala parkovaciu kartu pre parkovanie v mestskej časti Bratislava-E. G., pričom v tom čase nebývala v E. G., určite nie v okolí bydliska žalobcov. Začala parkovať svoje motorové vozidlo v okolí bydliska žalobcov, a to buď priamo na ulici I., niekedy vyslovene pár metrov od vchodu do domu, v ktorom žalobcovia bývajú, inokedy na križovatke I. a G.. Žalobcovia ďalej uviedli, že na narodeniny žalobcu v 1. rade dňa 31.08.2022 ho prostredníctvom WhatsApp správy kontaktovala neznáma osoba ženského pohlavia, v texte mu blahoželala k narodeninám po anglicky a spomenula jeho meno. Žalobca je presvedčený, že správu poslala žalovaná, a to podľa spôsobu, akým bola napísaná. Žalobcovia ďalej poukázali na spoločné stretnutie vo fitness centre W. na D. ulici v Bratislave-E. G., kde sa zjavila žalovaná, správala sa veľmi zvláštne, vošla a vyšla asi 10-krát v priebehu niekoľkých minút, začala sa presúvať k stroju bližšie k nim, žalobca je presvedčený, že s úmyslom ďalej prenasledovať a znepríjemňovať mu život. Od tejto udalosti žalobcovia stretli žalovanú vo fitness centre ešte viackrát, ale vždy sa rozhodli opustiť ho, aby sa vyhli nepríjemnému stretnutiu. Okrem toho všetkého sa žalovaná rozhodla nevyžiadanou komunikáciou obťažovať aj žalobkyňu v 2. rade. Z e-mailovej adresy a@b.c jej v dňoch 08.03.2023 a 12.03.2023 zaslala dva e-maily s vulgárnym obsahom a fotografiami bytu, v ktorom žalobcovia bývajú na I. XX v Bratislave. Hoci e-mailová adresa odosielateľa nie je „oficiálnou“ adresou žalovanej, nikto iný tieto e-maily odoslať nemohol, keďže nikto iný nemohol mať fotografie bytu, v ktorom bývajú žalobcovia. Z popisu vyššie je podľa názoru žalobcov zrejmé, že intenzita, s ktorou žalovaná zasahuje do súkromia a života žalobcov, sa stupňuje. Počas vzťahu žalovanej so žalobcom v 1. rade išlo len o neprimerané požiadavky na trávenie spoločného času, kontaktovanie všetkými možnými spôsobmi. Následne to bolo množstvo správ s výčitkami, citovým vydieraním, osobné návštevy, a po zablokovaní možnosti elektronickej komunikácie poštová korešpondencia. Následne, pričasté stretnutia, u ktorých bolo v nadväznosti na uvedené skutočnosti možné takmer vylúčiť náhodu.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili: trestné oznámenie zo dňa 13.03.2023, video záznamy, sms a e-mailovú komunikáciu a ďalšie listinné dôkazy.

4. Žalovaná doručila súdu dňa 27.06.2023 vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatreniu (bez predchádzajúcej výzvy súdu), s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nesúhlasila, je plný domnienok a tvrdení bez dôkazov. Uviedla, že je šťastná, že sa s p. E. rozišla, aj keď sa to nestalo v čase ako tvrdí žalobca v 1. rade, ale v prvej polovici roka 2021, cca v máji. Podľa prevodu peňazí z marca 2021, p. E. preplatil žalovanej náklady na spodné prádlo, ktoré si nechal kúpiť v Rakúsku. Uvedené podľa žalovanej dokazuje, že žalobca v 1. rade nehovorí pravdu o tom, kedy skončil vzťah so

žalovanou, nakoľko je priam absurdné tvrdiť, že vzťah skončil v septembri 2020, keď ešte v decembri 2020 oslavoval Silvestra so žalovanou a v marci ju požiadal o kúpu spodného prádla. Uviedla, že množstvo videozáznamov nasvedčuje, že sú to práve žalobcovia, a to predovšetkým žalobca v 1. rade, ktorí sledujú žalovanú a neustále si nahrávajú jej pohyb a motorové vozidlo. Žalovaná to považuje za choré, ona sama nemá potrebu p. E. ani vidieť ani stretávať. Zároveň uviedla, že nie je bez významu, že žalobca v 1. rade podal trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté ako nedôvodné, pričom ale tvrdí, že nevie ako skončilo. Žalovaná je rodená R., ktorá sa v E. meste v R. narodila, žije tu celý život a vlastní v E. meste byt, v ktorom býva. Žalobca v 1. rade si byt zakúpil (vyberal ho spolu so žalovanou) a žalobkyňa v II. rade sa k žalobcovi prisťahovala, pravdepodobne niekedy v roku 2020 možno 2021. Je preto pozoruhodné, že práve žalobcovia si uzurpujú právo určovať, kde sa môže a nemôže žalovaná pohybovať. Sami uvádzajú adresu žalovanej v E. meste. Chodí do posilňovne, ktorú má po ceste z práce a do práce. Pracuje v Rakúsku a preto hľadá miesto a parkovanie vo svojej rezidentskej zóne, čo najbližšie k T. stanici. Sú to práve žalobcovia, ktorí žalovanú prenasledujú, nahrávajú a stupňujú svoju agresivitu. Dôkazom je skutočnosť, že poškodili opakovane motorové vozidlo žalovanej. Žalobca v 1. rade poškriabal jej motorové vozidlo kľúčom a následne ju fyzicky brutálne napadol, s výsledkom tržnej rany na hlave a modrinami po celom tele. Žalovaný v 1. rade sa ku skutku priznal a oznámil, že chce nahradiť škodu. Kvôli traume z útoku žalobcu v 1. rade navštevuje žalovaná Centrum pomoci pre obete násilia a trestných činov. Rovnako sa obrátila na krízové centrum pomoci Ipečko, pričom absolvovala už dve terapie aby zvládla stres, strach a obavu zo E..

5. Jej motorové vozidlo používa aj dcéra a niekedy aj kamarátka. Tiež poukázala na skutočnosť, že prvá polovica údajných dôkazov je z roku 2020, t.z. sú tri roky staré a druhá z roku 2022, pričom ide o kvázi dôkazy, t.z. sms-ky či emailové správy, o ktorých samotní žalobcovia tvrdia, že nemajú žiadne dôkazy o ich autorstve. Treťou skupinou sú video nahrávky žalovanej, ktoré si žalobcovia zhotovili bez jej súhlasu na uliciach, či vo fitnescentre, keď ju sledovali. Žalobca v 1. rade pritom vie, že je obvinený z dvoch trestných činov voči žalovanej, a to poškodenia jej auta a následného brutálneho útoku na jej osobu a napriek tomu nemá problém tieto skutočnosti zatajiť a tváriť sa ako obeť.

6. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

19. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

20. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

21. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa a postačuje, ak je osvedčené konanie žalovanej, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobcov ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska

maximálne zrýchlené. Hoci v a taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, prenasledovania, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku a pod. Ide o konanie, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aj keď neželané konanie neobsahuje fyzický kontakt s navrhovateľmi neodkladného opatrenia, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky, prenasledovanie a psychický nátlak môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

23. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako neexistuje ani obava, že by exekúcia bola v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia ako aj v súvislosti so zákazom kontaktovania, prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom alebo tak závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami alebo priebehom trestného konania (podané trestné oznámenie). V danom prípade ide o návrh, v ktorom žalobcovia uvádzajú, že žalovaná po rozchode so žalobcom v 1. rade začala prenasledovať žalobcu v 1. rade, a keď zistila, že má priateľku (žalobkyňu v 2. rade), začala kontaktovať aj ju, hoci sa nepoznajú, a spoločne ich prenasledovať a vyhľadávať ich prítomnosť. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov, ako aj z audio a video záznamov doložených žalobcami má za to, že žalobcom sa nepodarilo osvedčiť skutočnosti, odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne im hroziaceho. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by sa žalovaná dopúšťala konania v takej intenzite, že by mohla byť ich telesná integrita alebo duševná integrita jeho konaním ohrozená. Žalobcovia síce predložili súdu video záznamy, avšak v prevažnej časti z roku 2022, pričom zo záznamov nevyplynulo také konanie žalovanej, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Na prevažujúcej časti záznamov je zachytené odparkované motorové vozidlo žalovanej v blízkosti bydliska žalobcov, avšak z uvedeného bez ďalšieho nemožno toto vyhodnotiť ako okolnosť odôvodňujúcu nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd v tomto kontexte naviac uvádza, že žalovaná ma evidovaný trvalý pobyt práve v mestskej časti E. Mesto, pričom v E. Meste aj býva a keďže pracuje v A., hľadá parkovanie vo svojej rezidentskej zóne, čo najbližšie k hl. stanici. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na e-mailovú komunikáciu medzi žalovanou a žalobcom v 1. rade v období od 5/2020 do 9/2020, súd túto nevyhodnotil ako spôsobilú na osvedčenie správania žalovanej, ktoré by odôvodňovalo nariadiť neodkladné opatrenie. V prvom rade súd uvádza, že išlo o bežnú komunikáciu v čase, kedy žalovaná a žalobca v 1. rade tvorili pár, pričom sa jedná o komunikáciu starú cca 3 roky. Pokiaľ žalobcovia poukazovali e-mail zo dňa 08.03.2023 a 12.03.2023, súd uvádza že sa im nepodarilo osvedčiť, že uvedené e-maily boli odoslané žalovanou. Všetky tieto listinné dôkazy a záznamy nepreukazujú, že by sa žalovaná dopustila tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobcov v takej miere, že by to osvedčovalo potrebu vydania neodkladného opatrenia. Naviac žalovaná predložila súdu uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, zo dňa 15.05.2023, ČVS: O.-XXX/SMZ-BX-XXXX, podľa ktorého bolo žalobcovi v 1. rade vznesené obvinenie z prečinu poškodenia cudzej veci v súbehu s prečinom výtržníctva na tom podklade, že žalobca v 1. rade dňa 14.05.2023 poškodil zaparkované motorové vozidlo (žalovanej) a to tak, že spravil jeden škrabanec na vodičovej strane vozidla, pričom vo vozidle sedela žalovaná. Následne sa žalobca v 1. rade presunul do bráničky obytného domu, kam za ním prišla žalovaná a žalobca v 1. rade ju fyzicky napadol tak, že ju udrel zo zovretou päsťou pravej ruky do temena hlavy (2cm tržná rana), na čo poškodená spadla na zem na kolená a následne ju žalobca v 1. rade kopol nohou do oblasti sedacích svalov, čím jej spôsobil povrchové zranenie hlavy. Súd má za to, že žalobcovia nemohli preukázať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia konaním žalovanej, keď aj samotný žalobca v 1. rade sa sám v určitej intenzite voči žalovanej dopúšťa konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalovanej. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje, že dané okolnosti môžu byť pre žalobcov nepríjemné a stresujúce, avšak bez záverov trestného konania alebo iných relevantných dokumentov nie je možné prijať záver, že sa jednalo o tak závažné konanie zo strany žalovanej, ktoré by odôvodňovalo vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že iba neodkladné opatrenie

by dokázalo navrhovateľom poskytnúť adekvátnu ochranu. Avšak, ako bolo uvedené už vyššie, súd je toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovatelia súdu nepreukázali závažnosť situácie a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).