Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-5131-2008.pdf
PDF · 79.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/5131/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D. XXXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej proti povinnej N. A. a to do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Skalica o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 003807 * zo dňa 19. 02. 2009 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok “) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. v Bratislave č. k. SR 07964/08 zo dňa 22. 08. 2008.
Právny zástupca oprávneného bol listom zo dňa 17. 04. 2012 vyzvaný, aby predložil Zmluvu o úvere č. 2360142 zo dňa 29. 01. 2008 uzavretú medzi účastníkmi exekučného konania (ďalej len „Zmluva“), ako i všeobecné obchodné podmienky k uvedenej zmluve, z dôvodu posúdenia, či je rozpor exekučného titulu so zákonom.
Súd preskúmal predmetnú Zmluvu aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v bode 17. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník ), ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky ustanovené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka , je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.
Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s dôrazom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Dňa 23.09.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 22.9.2011, ktorým súdny exekútor oznámil skutočnosti, ktoré tunajší súd vyhodnotil ako okolnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie. Súd však v tomto štádiu konania nebude rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora, nakoľko sú dané dôvody pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodnutie o vylúčení súdneho exekútora by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Odklad exekúcie ako prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní v zmysle § 56 Exekučného poriadku je ochrana povinného, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva oprávneného. Inštitút odkladu exekúcie nie je len prejav ochrany a obrany povinného v exekučnom konaní, kedy súd skúma prípadné nepriaznivé následky spôsobené prípadným neodložením exekúcie povinnému, ale musí tiež zvážiť pomer rizika týchto následkov s rizikom vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. So zreteľom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené a s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, má súd za to, že existuje reálna právna možnosť zastavenia exekúcie, ak sa v konaní o zastavení exekúcie bez návrhu účastníka v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku preukáže, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru súdu možno oprávnene očakávať, že sa v konaní o zastavení exekúcie bez návrhu účastníka dôvodnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. písm. g) Exekučného poriadku preukáže, a to vzhľadom na podobnosť prípadov, v ktorých vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávnený vo veci výkonu exekúcie, kde exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý z titulu zmluvy o úvere rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecný obchodných podmienkach zmluvy o úvere. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. Ak rozhodcovský súd na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodne, pôjde o rozhodnutie nulitné a ako exekučný titul neúčinné v dôsledku rozporu exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že následky, ktoré vzniknú, ak sa po predložení potrebných dôkazov preukáže, že zmluvná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavujú pre povinného ako spotrebiteľa väčšie riziko, a to vzhľadom na zásadu nemožnosti navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, v porovnaní s ohrozením oprávneného vyvolaným týmto odkladom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 19. 02. 2009, súdny exekútor tak pohľadávku oprávneného v sume 695,08 eur s úrokom z omeškania 0,25 % denne, takto priznanú rozhodcovským rozsudkom a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vymáha viac ako 4 roky. S poukazom na povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov, riziko vážneho ohrozenia oprávneného v tomto prípade a na základe uvedených skutočností, súd nemôže konštatovať.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1 , veta prvá O.s.p. ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )