Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-68-2013.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, S., zastúpený JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti odporkyniam: 1. RNDr. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, G., 2. Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXXX/XX, T. A. Q. a 3. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, S., všetky zastúpené Mgr. Jurajom Jancom, advokátom, Mierové nám. 52/6, Ilava, o výživné na rodiča, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 16P/67/2012 - 146, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 438,52 eur do rúk ich advokáta, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento proti odporkyniam domáhal určenia výživného. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkýň trovy právneho zastúpenia vo výške 2.579,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 66, § 67 a § 75 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a nepreukázaný. Podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, pričom za danej situácie s poukazom na uvedené priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 66, 75 Zákona o rodine. Navrhovateľ ako rodič sám zanedbával riadnu starostlivosť, výchovu a výživu svojich detí, teda odporkýň. Svedkyne F. a F. potvrdili jeho agresivitu, ako aj skutočný nezáujem o výchovu a výživu detí, navrhovateľ relevantným spôsobom tieto tvrdenia nevyvrátil. Jeho návrh sa javí ako účelový v snahe získať finančné prostriedky na svoju výživu, pričom sám sa pričinil o svoju nepriaznivú finančnú situáciu tým, že nemá úspory z obdobia zárobkovej činnosti, sú voči nemu vedené exekučné konania a prostriedky, ktoré má ako príjem, používa na návykové látky (alkohol, cigarety), čo takisto nepriaznivo vplýva na jeho zdravotný stav, relevantným spôsobom si nezabezpečuje príjem (jeho zdravotný stav mu v tom nebráni v celom rozsahu, nie je imobilný, odkázaný na starostlivosť inej osoby). Nárok na výživné možno podľa citovaných ustanovení priznať oprávnenému v prípade, že tieto si nemôže obstarať sám (nejedná sa o prípad navrhovateľa), pričom i tak výška výživného je ohraničená primeranosťou potreby výživy, teda naplnenie bežných životných potrieb s prihliadnutím na vek oprávneného, zdravotný stav a odôvodnené potreby, nejedná sa o povinnosť dieťaťa zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň s jeho vlastnou. Navrhovateľ požaduje celkom na svoju výživu čiastku 600,- eur mesačne, spolu s jeho príjmom 202,- eur mesačne (invalidný dôchodok) by potom jeho mesačný príjem bol 802,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa taký príjem nedosahoval ani po dobu aktívnej pracovnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje tiež na skutočnosť, že pokiaľ i navrhovateľ namieta, že práce uvedené vo faktúrach v skutočnosti nevykonal, podnikanie je vždy na účet a riziko podnikateľského subjektu, a ak by v tejto činnosti navrhovateľ príjem nedosahoval, s najväčšou pravdepodobnosťou by ju nevykonával po takú dlhú dobu. Naviac podnikateľskú činnosť vykonával v oblasti, ktorá mu podľa lekárskeho posudku nebola doporučená a práve o tento posudok, resp. zdravotný stav svoj nárok v tomto konaní opiera. Priznaním invalidného dôchodku sú pokryté primerane potreby navrhovateľa, ktorý sa naviac môže zamestnať. Nemožno teda konštatovať, že by navrhovateľ z objektívnych dôvodov nemal žiadny príjem a bol by v dôsledku toho ohrozený na svojej existencii. Práve priznanie výživného v prospech navrhovateľa za daných okolností by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, keď nemožno spravodlivo požadovať od odporkýň, aby prispievali na výživu navrhovateľa len z dôvodu, že sú schopné samostatne sa živiť a navrhovateľ vlastným pričinením má nižší, avšak nie pre bežné potreby s prihliadnutím na popísané okolnosti nedostatočný príjem. Je pritom nepochybné, že priznaním výživného by súd zaviazal odporkyne prispievať nie na výživu navrhovateľa, ale na jeho exekučné zrážky, ktoré si zapríčinil sám a na náklady spojené s požívaním alkoholu a cigariet. Za tohto stavu nie je možné konštatovať odkázanosť navrhovateľa na výživu od odporkýň. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, návrh ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol v celom rozsahu, keď neboli dané dôvody ani na čiastočné vyhovenie návrhu. Úspešným odporkyniam súd priznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania i za stavu, kedy navrhovateľ bol od platenia súdneho poplatku oslobodený. Odporkyniam patrí náhrada trov konania, nakoľko boli v konaní plne úspešné, návrh bol v celom rozsahu nedôvodný, účelový a nepreukázaný. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, keď v zmysle § 10 ods. 3 vyhl. č. 655 /2004 Z.z. je predmetom úkonu opakujúce sa plnenie, odmena u každej z odporkýň je 287,14 eur, v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky krátená pri spoločnom zastupovaní o 50 %. Vzhľadom na to, že odporkyne 1. a 2. sú v inom postavení ako odporkyňa 3. (sú z rozdielnych manželstiev, a teda i posudzované okolnosti boli do istej miery rozdielne), u odporkyne 3. sa jedná o samostatný nárok. Pri zastupovaní odporkýň 1. a 2. jeden úkon je 287,14 eur, pri zastupovaní všetkých odporkýň 430,71 eur (zástupca zastupoval odporkyňu 3. od pojednávania 24.01.2013). Trovy predstavovali - prevzatie a príprava zastúpenia odporkýň 1. a 2., pojednávanie 29.11.2012, prevzatie a príprava zastúpenia odporkyne 3. á 287,14 eur, pojednávanie 24.01.2013, vyjadrenie k návrhu na PO, pojednávanie 23.04.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky á 430,71 eur, paušál á 7,63 eur, strata času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky - 29.11.2012, 24.01.2013, 23.04.2013 spolu 232,38 eur, cestovné podľa § 19 ods. 4 vyhlášky spolu 149,66 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd svoje rozhodnutie oprel najmä o výpovede odporkýň a vypočutých svedkýň M. F. a U. F., pričom vôbec nebral v úvahu ich zaujatosť voči jeho osobe a zainteresovanosť na výsledku veci. Na vyvrátenie tvrdení odporkyne a ich matky o jeho údajnej agresivite súdu doporučil, aby ho nechal vyšetriť znalcom z odboru psychológie, avšak jeho návrh na vykonanie takéhoto skúmania bol súdom zamietnutý. Namietol, že by si voči odporkyniam nedostatočne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko túto si v zásade plnil a chcel plniť. Keď boli odporkyne staršie, tak od nich požadoval, aby si pre výživné chodili osobne, aby mal s nimi aspoň nejaký kontakt, čo však rešpektovali iba odporkyne 1. a 3., pričom odporkyňa 2. len stroho oznámila číslo účtu a odmietla sa s ním stretávať, a preto mohlo v tom čase dôjsť k čiastočnému neplneniu výživného z jeho strany. Pokiaľ ide o jeho odkázanosť na výživné, súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil skutkovú situáciu, keď vo svojom odôvodnení tvrdil, že jeho súčasné príjmy postačujú na napĺňanie jeho bežných životných potrieb a zároveň, že má možnosť sa zamestnať. Z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu (v zmysle lekárskeho posudku má stanovenú 50 % invaliditu) a z dôvodu súčasnej situácie na trhu práce (stále prebiehajúca kríza, s ktorou je spojená vysoká miera nezamestnanosti) nie je správny názor súdu, že takúto reálnu možnosť zamestnať sa, skutočne má. Podľa jeho názoru je jeho nárok daný priamo zo zákona (§ 66 a nasl. Zákona o rodine) a v konaní nebol preukázaný taký rozpor s dobrými mravmi, ktorý by priznanie primeraného výživného neumožňoval. Za nesprávny považoval i výrok napadnutého rozsudku, týkajúci sa priznania náhrady trov konania. Podľa jeho názoru ako okolnosti prípadu, tak jeho majetkové a zárobkové pomery odôvodňovali použitie ust. § 150 O.s.p.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporkyne, ktoré navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a uložiť navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/67/2012 je určenie výživného na rodiča.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a odporkyniam bola priznaná náhrada trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiam na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, ktorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom sa vyporiadal i s námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na námietku zaujatosti zákonnej sudkyne uplatnenú v dodatku k jeho odvolaniu, odvolací súd neprihliadal vzhľadom na to, že v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo je v jeho rozhodovaní v iných veciach. Navrhovateľ vo svojej námietke práve poukazoval na postup zákonnej sudkyne tak v predmetnej veci, ako aj v jej postupe v inej veci, a preto na ňu súd v zmysle ust. § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadal.
Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď tento v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní v celom rozsahu úspešným odporkyniam priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci nemala byť úspešným odporkyniam priznaná náhrada trov konania, a ktoré dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V prejednávanej veci navrhovateľ uviedol ako dôvod hodný osobitného zreteľa svoju zlú sociálnu situáciu, pre ktorý dôvod žiadal v konaní úspešným odporkyniam nepriznať náhradu trov konania. Uvedený dôvod však bez ďalšieho nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporkyniam priznal náhradu trov konania vo výške 438,52 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 430,71 eur (tarifnou odmenou je 5-násobok ročného plnenia, teda pri každej odporkyni suma 12.000,- eur a odmena za 1 úkon pri každej z odporkýň je vo výške 287,14 eur s prihliadnutím na ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, potom tarifná odmena za 1 úkon pri zastupovaní odporkýň predstavuje sumu 3 x 287,14 eur x 50 %) a 1 x režijný paušál vo výške 7,81 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd navrhovateľovi uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátovi odporkýň.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.