Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-60-2013.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. X., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III, dieťa rodičov matka: X. X., K.. XX.X.XXXX, O. S., J. K.. Č.. X a otec: K. Q., K.. XX.X.XXXX, O. S., J. K.. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. J. X., K.. XX.X.XXXX zo sumy 50 € mesačne na 70 € mesačne od 1.10.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/133/2010 zo dňa 27.4.2011.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. J. X., K.. XX.X.XXXX zo sumy 50 € mesačne na 70 € mesačne od 1.10.2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.
Otec s návrhom súhlasil.
Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 21P/133/2010, ktorým mal. J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2011.
V čase poslednej úpravy bola matka na materskej dovolenke, poberala dávky v materstve vo výške 190 € a rodinné prídavky vo výške 21 €. Bývala u matky, ktorej prispievala na výdavky spojené so starostlivosťou o domácnosť, na hospodárení sa podieľali spoločne.
Mal. J. mal 11 mesiacov, matka mimoriadne výdavky nemala. Otec syna pravidelne navštevoval.
Otec v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, rozvedený žil u svojich rodičov, s ktorými spoločne hospodáril. Z prvého manželstva mal dve deti, na ktoré prispieval mesačne 80 € spolu. Každý mesiac 130 € posielal na potreby detí a zabezpečoval si stravovanie a minimálne oblečenie.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca ako i mal. dieťaťa.
Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá sociálne dávky vo výške 60 € mesačne a prídavky na dieťa. Býva spolu s matkou, ktorej podľa možnosti prispieva na bývanie a stravu, prispieva z úspor.
Mal. J. má 3 roky, navštevuje MŠ, výdavky sú nasledovné: 25 € strava mesačne, 22 € rodičovský príspevok a školné mesačne, inak oblečenie, strava. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Matka mimoriadne výdavky nemá.
Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že je zamestnaný v spoločnosti Capa Press s.r.o. s príjmom vo výške 510 € mesačne. Naďalej býva u svojej matky, ktorej na bývanie prispieva sumou 100 € mesačne. Okrem toho naďalej má vyživovacie povinnosti 80 € na jedno dieťa a spláca dlžné výživné, vyživovacia povinnosť k mal. Leonardovi. Iné mimoriadne výdavky nemá.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v období od 1.3.2009 do 31.5.2011, prídavok na dieťa v období od 1.5.2010 do doby trvania podmienok, od 1/2013 aktuálna výška prídavku činí sumu 23,10 €. Ďalej poberala rodičovský príspevok od 1.5.2010 do 31.5.2013 v sume 199,60 €. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.5.2013, evidencia k dnešnému dňu trvá.
Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 489 € netto, za obdobie od 1/2013 do 6/2013 bol vo výške 458 € netto.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. J. zo sumy 50 € mesačne na 70 € mesačne od 1.10.2013 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácností. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom 1.10.2013. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. J., vzhľadom na to, že nastúpil do materskej školy, vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie. Na strane otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu oproti poslednej úprave, nakoľko od roku 2012 je zamestnaný. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené
príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 € mesačne je primerané.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.