Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-38-2013.pdf
PDF · 97.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: Pacovské strojárne ŽIAR NAD HRONOM, spol. s r. o., IČO: 31 592 830, so sídlom Moyzesova 378, 966 22 Lutila, zastúpený: JUDr. Viktor Šurka, advokát, IČO: 14 225 247, so sídlom SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom proti odporcovi: Sladovňa SESSLER, a.s., IČO: 36 253 774, so sídlom Pri kalvárii 17, 917 01 Trnava o zaplatenie 944,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,95 eur a náhradu trov konania v sume 56,50 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 6.11.2012 v spojení s podaním zo dňa 11.12.2012 sa domáhal zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu 944,44 eur s príslušenstvom, ako vyčísleného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním zaplatenia ceny diela.
Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a vydal dňa 8.1.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote na súd odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľa uviedol že pohľadávka, ktorá je predmetom konania predstavuje vyčíslenú zmluvnú pokutu vo výške 753,13 eur a vyčíslený úrok z omeškania 46,95 eur. Uplatnený nárok žiada navrhovateľ priznať s odkazom na existenciu vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o dielo, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi špecifikované súčiastky, ktoré následne boli montážou zapracované do zariadenia odporcu, teda išlo o zmluvu o dielo s nespornou dohodnutou cenou, ktorá vychádzala z ceny súčiastok a práce K vykonaniu diela došlo 20.9.2011 podľa protokolu o vykonaní montáže. Obsahom protokolu je aj cena o splatnosti diela a to do 15 dní od vystavenia faktúry, dohoda o zmluvnej pokute vo výške 0,5 % z celej fakturovanej sumy za každý deň omeškania. Pokiaľ ide o príslušenstvo, tak úroky z omeškania v percentuálnej výške do zaplatenia si navrhovateľ uplatňujeme len zo zmluvnej pokuty, a to z jej výšky 753,17, keď z jej zvyšnej časti úroky nemôže uplatňovať, lebo odporca nebol vyzvaný na jej zaplatenie penalizačnou faktúrou. Istina pohľadávky do rozsahu zmluvnej pokuty bola ustálená za každý deň omeškania 0,5 % denne z dlžnej sumy, teda sumy diela a pokiaľ ide o
vyčíslený úrok z omeškania, vychádzali z jeho výšky 9,5 % ročne zo splatnosti diela do jeho zaplatenia, keď k zaplateniu prišlo 24.5.2013. Pokiaľ ide o právne zdôvodnenie nároku výšky úroku z omeškania, vyplýva zo zákona, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, bola dohodnutá písomne v protokole o realizovaní montáže zo dňa 20.9.2011 a to za navrhovateľa jeho zamestnancom oprávneného na takýto úkon, išlo o pá. I., tento osobitne splnomocnený na tento úkon osobami oprávnenými konať za navrhovateľa nebol, ale toto oprávnenie mu vyplýva zo zákona v rámci výkonu jeho činnosti, teda z jeho pracovnej náplne, konkrétne vybavovania objednávok tretích osôb robiť v mene zamestnávateľa, teda navrhovateľa všetky právne úkony, čím má za to, že bol za navrhovateľa oprávnený dohodnúť zmluvnú pokutu. Ďalej právny zástupca navrhovateľa poukázal na zmysle ustanovenia § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu podpísania protokolu o realizácii montáže, z ktorého vyplýva, že aj keby sa potvrdilo prekročenie právomoci, takéto konanie je pre odporcu záväzné, navyše tvrdenia odporcu, o tom, že sa dozvedel, že protokol o realizácii montáže z roku 2008 podpisoval ten istý pracovník ako v roku 2011 až na dnešnom pojednávaní, nemá právne relevantný vplyv, nakoľko ako štatutárny orgán je povinný pri výkone štatutárneho orgánu postupovať s odbornou starostlivosťou, táto povinnosť je objektívna, jej obsahom je povinnosť štatutárneho orgánu zisťovať všetky okolnosti, ktoré v spoločnosti nastali a mať o nich vedomosť. Ešte poukázal, že podpísaním protokolov z roku 2008 a 2011 zamestnancom odporcu došlo k zavedeniu obchodnej zvyklosti medzi stranami.
Odporca uviedol, že potvrdzujem existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o dielo, keď zákazka bola u navrhovateľa objednaná, dohodli sa predbežne cena ako aj rozsah prác, ktoré budú vykonané. Zákazka sa objednávala telefonicky u pracovníka navrhovateľa, ktorého už nevie konkretizovať. Odporca dielo zrealizoval, nikdy sa nerozprávali o tom, že by mala byť nejaká zmluvná pokuta. Protokol o zrealizovaní montáže zo dňa 20.9.2011, ktorá montáž zrealizovaná bola, nepodpisoval štatutárny orgán a ani s ním iným spôsobom zmluvnú pokutu s navrhovateľom nedohadoval, podpis o prevzatí diela na tomto protokole aj s pečiatkou patrí pracovníkovi, ktorý nemá oprávnenie na to, aby podpisoval dohodu o zmluvnej pokute, ide o p. B., pracovníka potravinárskeho priemyslu. Montáž sa vykonávala v ich stredisku, určite sa tam práce preberali a podpisoval sa protokol. V prevádzke sa člen štatutárneho orgánu nachádza každý deň, podpisuje všetky prebratia, neviem preto, prečo navrhovateľ oslovili tohto pracovníka, ktorý nebol oprávnený na preberanie diela. Keby bol na to oprávnený, tak by aj robil objednávku. Jeho pracovnou náplňou bolo varenie, plnenie piva, upratovanie, vykonával čisto robotníckych prác, nemal funkciu vedúceho pracovníka. Všetci pracovníci manažmentu boli v prevádzke, nevie prečo neboli oslovení na prevzatie diela. S navrhovateľom mali dva obchody, vždy išlo o servis zariadenia ako aj v danom prípade. Druhý obchod bol v roku 2008, pričom aj v tomto prípade vyplýva z predloženého listinného dokladu protistranou podpísanie protokolu p. B., pretože ten sa v týchto priestoroch nachádzal, ale ani o tom vedomosť nemal, zistil to až teraz z predloženého dokladu. Iné obchody a vzťahy medzi účastníkmi neboli, v roku 2011 potvrdzuje, že boli v omeškaní, zaplatili až 24.5.2013, keď vychádzali z toho, že majú zaplatiť dňa 27.9.2011, i keď dohodnutá splatnosť bola dlhšia, malo to byť 15 dní po zrealizovaní montáže. Splatnosť bola dohodnutá ústne, telefonicky pri objednávke, malo ísť o splatnosť 15 dní po zrealizovaní montáže, malo sa vychádzať z praxe, iná dohoda nebola s tým, že to bolo dohodnuté ústne s pracovníkom navrhovateľa, teda splatnosť 15 dní po vykonaní prác, ale zmluvná pokuta dohodnutá nebola.
Podľa ustanovenia § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ustanovenia § 546 ods.1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Predmetom konania je uplatnená pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v sume 944,44 eur s príslušenstvom, ako vyčísleného úroku z omeškania v sume 46,95 eur a zmluvnej pokuty v sume 753,13 eur a to v súvislosti s omeškaním so zaplatením ceny diela.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol vzťah, ktorý sa posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na ktorý sa vzťahuje právna úprava zmluvy o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka), všetky podstatné náležitosti pre uzatvorenie tejto zmluvy sú splnené, zmluvné strany sú určité, predmet plnenia - dielo je konkretizované. Nesporným zostalo aj zaplatenie dohodnutej ceny diela v sume 901,88 eur, avšak s omeškaním, čím vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie uplatneného zákonného úroku z omeškania vo výške v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka t.j. 9,5% ročne za dobu omeškania, teda od 8.10.2011 do zaplatenia dňa 25.4.2012, v sume 46,95 eur. Odporca potvrdil súdu dohodu o splatnosti cena diela 15 dní po vyhotovení diela, ktoré bolo podľa predloženého protokolu zrealizované dňa 20.9.2011 (č.l. 10 spisu), s dohodou o splatnosti do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry, preto sa odporca so zaplatením ceny diela dostal do omeškania podľa odo dňa 8.10.2011 (faktúra, ktoru si navrhovateľ uplatnil cenu diela bola vystavená dňa 22.9.2011), preto účtovanie úroku z omeškania od 8.10.2011 nie je v rozpore s dohodou zmluvných strán. Uplatnený vyčíslený úrok z omeškania vo výške 46,95 eur je tak nárokovateľný, preto ho súd navrhovateľovi priznal.
Ďalším nárokom navrhovateľa bola uplatnená zmluvná pokuta s príslušenstvom, podľa navrhovateľa písomne dohodnutá v predloženom protokole o zrealizovaní diela zo dňa 20.9.2011 a to pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť cenu diela riadne, teda včas. Po oboznámení sa s týmto protokolom zo strany súdu je potrebné konštatovať, že text dohody o zmluvnej pokute je obsiahnutý v dolnej časti tejto listiny, ktorá podľa označenia je protokolom o zrealizovaní montáže, opravy, presunu a je preukázateľne vopred v tomto protokole pripravený navrhovateľom, bez oddelenia potvrdenia obsahu listiny vo vzťahu k prevzatiu diela a vo vzťahu k dohode o zmluvnej pokute. Za objednávateľa - odporcu protokol potvrdil jeho pracovník nachádzajúci sa v prevádzke, ktorý bez spornosti navrhovateľom vykonával v prevádzke robotnícke práce. Za zhotoviteľa - navrhovateľa protokol potvrdil jeho pracovník, ktorý podľa predloženej pracovnej zmluvy bol oprávnený na v rámci výkonu svojej práce prijímať a vybavovať objednávky tretích osôb, a pre tento účel robiť v mene zamestnávateľa všetky právne úkony. Ani jeden z pracovníkov zmluvných strán nebol osobitne splnomocnení na uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute.
Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute pri splnení podmienky platnosti tejto dohody len v písomnej forme, ktoré majú obligatórny charakter, sú určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečovať a zároveň určenie výšky zmluvnej pokuty.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu, vyžaduje to ustanovenie § 544 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktoré pochopiteľne platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods.
1 Obchodného zákonníka, lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon (v tomto prípade Občiansky zákonník).
Čo konkrétne znamená požiadavka písomnej formy právnych úkonov, ustanovuje § 40 Občianskeho zákonníka, keď náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podpis zmluvných strán. Dohodu o zmluvnej pokute môžu podpísať len oprávnené osoby.
Na posúdeniu oprávnenia konať za účastníkov konania (oboch) ako podnikateľov právnické osoby súd vychádzal z toho, že títo konajú štatutárnym orgánom alebo zástupcom - zastúpenie vyplýva buď zo zákona alebo z dohody o plnej moci (§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Osoby poverené určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku predstavujú vedľa zákonného zastúpenia podľa § 13 Obchodného zákonníka druhú skupinu zákonných zástupcov podľa § 15 Obchodného zákonníka. Avšak, aby mohla osoba konať podľa uvádzaného § 15 musia byť splnené dve podmienky. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou a táto činnosť musí súvisieť s prevádzkovaním podniku.
Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované, nevyžaduje sa zvláštna plná moc ani písomná forma. V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov alebo z rozhodnutia štatutárneho orgánu a následnej prezentácie tejto skutočnosti v právnych vzťahoch. Predmetné poverenie nie je založené na určení konkrétnych úkonov vo vnútorných organizačných predpisoch, ale na poverení určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku a na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri takejto činnosti dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách (porov. Rozsudok NS ČR 29 Cdo 2074/2000)
Ak poverená osoba prekročí rozsah poverenia (pri svojej činnosti urobí neobvyklí úkon), je týmto konaním podnikateľ zaviazaný len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Dôkazné bremeno ťaží stranu podnikateľa, keďže zo strany tretej osoby by dôkazné bremeno vyžadovalo dôkaz neexistencie prekročenia rozsahu poverenia. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá tzv. objektivizácia jej nevedomosti, t. j. dôkaz sa bude zakladať na tom, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení oprávnení vedieť.
Na základe výpovedí zástupcov procesných strán a oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy osoby, ktorá za navrhovateľa podpísala protokol o realizovaní montáže diela, pričom konala v prevádzke odporcu, nie je možne uzavrieť, že táto osoba bola oprávnená za navrhovateľa uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute. Podľa názoru súdu z obsahu pracovnej zmluvy osoby konajúcej za navrhovateľa pri uzatváraní dohody o zmluvnej pokute, vychádzajúc z popisu náplne práce, nevyplýva, že pri prijímaní a vybavovaní objednávok tretích osôb je obvyklé uzatvárať dohody o zmluvnej pokute, ktorý právny úkon vykazuje znaky formálnosti (vyžaduje pre platnosť písomnú formu). Rovnako nie je obvyklé pri vykonávaní robotníckych prác v prevádzke uzatvárať dohodu o zmluvnej pokute ako je to v prípade osoby konajúcej za odporcu. Tu podľa názoru súdu neobstojí ani odvolanie sa na zaviazanie z právnych úkonov aj v prípade prekročenia zákonného zastúpenia pokiaľ o prekročení tretia osoba nemohla vedieť, nakoľko vzhľadom na poukázanú formálnosť dohody o zmluvnej pokute, nie je možné konštatovať, že zmluvné strany navzájom pri zastúpení osobami, ktoré za nich konali nemohli vedieť o prekročení oprávnení a to minimálne u navrhovateľa, keď za odporcu konala osoba nachádzajúca sa v prevádzke pri vykonávaní robotníckych obslužných prác pri prevádzke technických zariadení nachádzajúcich sa v prevádzke, ktorá napokon na jednej listine, jedným podpisom mala ako prevziať vykonané dielo, tak aj uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute. Z dôvodu právnej istoty tak mala byť v danom prípade vystavená a tým aj vyžadovaná od zmluvných strán navzájom plná moc. Zároveň má sud za to, že odvolaním sa inú podobnú situáciu, pri ktorej navrhovateľ zmluvnú pokutu ani neuplatňoval, nie je možné považovať za obchodnú zvyklosť, keď išlo len o dva prípady so značným časovým odstupom (preberací protokol zo dňa 20.3.2008).
Vzhľadom na uvádzané potom súd považoval dohodu o zmluvnej pokute zo dňa 20.9.2011 obsiahnutú v Protokole o realizovaní montáže, opravy, presunu zo dňa 20.9.2011 za neplatnú pre nedodržanie písomnej formy a uplatnenú zmluvnú pokutu podľa nej v sume 753,13 eur s príslušenstvom navrhovateľovi nepriznal a návrh v tejto časti zamietol.
Nakoľko odporca bol v konaní v prevažnej miere úspešný, jeho neúspech v priznaní pohľadávky navrhovateľovi len v sume 46,95 eur z uplatnenej sumy 944,44 eur s príslušenstvom súd považoval len za nepatrný, súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 56,50 eur za zaplatený súdny poplatok, keď iné trovy zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.