Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-112-2013.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného VZOR výrobné družstvo Zvolen, so sídlom Ul. Lihoveckého č. 1805, 960 22 Zvolen, IČO 00 168 238, zast. JUDr. Alena Cvopová, advokátka, so sídlom Ul. Nográdyho č. 37, 960 01 Zvolen, proti povinnému JUDr. Ján Ďurove, so sídlom Ul. M. Rázusa č. 29, 984 01 Lučenec, správca konkurznej podstaty úpadcu Ľubomír Lichý-ARIES „v konkurze", naposledy so sídlom Ul. Trieda Hradca Králové č. 5, 974 04 Banská Bystrica, IČO 34 707 875, vedenej pod sp. zn. EX 1802/2010 súdnou exekútorkou Mgr. Eva Uhaľová, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP č. 6/11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 726,58 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Er/1946/2010-17, zo dňa 05. novembra 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnej exekútorke Mgr. Eve Uhaľovej trovy exekúcie vo výške 62,91 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/30/2012 zo dňa 10.10.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Tým v súlade s ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť okresný súd na návrh súdneho exekútora zo dňa 26.10.2012 rozhodol o trovách exekúcie, aplikujúc ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení. Výšku trov posudzoval podľa ust. vyhlášky č. 288/2005 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť. Namietal voči jemu uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie, dôvodil stanoviskom Ústavného súdu SR (rozhodnutie bližšie neoznačil), podľa ktorého v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného pohľadávka súdneho exekútora na uhradenie jeho trov exekúcie nadobúda charakter konkurznej pohľadávky, ktorú exekútor má právo (musí) prihlásiť do konkurzu. Pritom môže dôjsť k situácii, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora - ide o riziko ktoré exekútor pri výkone tejto profesie. Za existujúcej situácie oprávnenému nemožno uložiť povinnosť platiť trovy exekúcie. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.. Pokiaľ ide o prisúdenú výšku trov exekúcie uznesenie je nepreskúmateľné v časti hotových výdavkov, ktoré nie sú presne špecifikované.
Povinný (správca konkurznej podstaty), ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu nemieni úplne vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie uznesenia súdu - v zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. (podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku) v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Rozhodnutie okresného súdu je v súlade s ust. § 203 ods. 3 a § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení novely zákona č. 348/2011 Z.z. zo dňa 13.09.2011 účinnej od 01.01.2012 (okrem čl. I bod 4, 7 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť od 01.01.2013 - netýka sa danej veci), ktoré ustanovenia treba na daný prípad aplikovať vychádzajúc z prechodného ust. § 243 Exekučného poriadku.
Cit. novela zákona s účinnosťou od 01.01.2012 rozšírila ust. § 203 Exekučného poriadku o odstavec 3 v znení: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“ a tiež rozšírila ust. § 196 Exekučného poriadku v druhej vete v tom, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa o daň z pridanej hodnoty nielen jeho odmena (čo platilo do účinnosti novely), ale aj „náhrady určené podľa tohto zákona“.
Novelou cit. ustanovení boli upravené jasné pravidlá rozhodovania súdov vo vyššie uvedených otázkach, čím zákonodarca sledoval zosúladenie a odstránenie nejednotnej rozhodovacej praxe súdov vyplývajúcej z rôzneho výkladu predmetných ustanovení zákona v aplikačnej praxi resp. že dosiaľ platná právna úprava tieto otázky výslovne neriešila, čo si vyžiadalo vyprecizovanie textu právnych noriem.
Potom, ak oprávnený poukazoval na stanovisko týkajúce sa uplatnenia trov exekúcie súdnym exekútorom a rizika, ktoré exekútor nesie v prípade úhrady trov exekúcie, vyslovené v uznesení Ústavného súdu SR č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008 (zrejme toto má odvolateľ na mysli), v ktorom prípade ÚS posudzoval situáciu, kedy na právny subjekt povinného bol vyhlásený konkurz, toto je prekonané jednoznačnou zákonnou právnou úpravou prijatou neskôr a stratilo na aktuálnosti.
Z hľadiska prisúdenej výšky trov exekúcie okresný súd trovy posudzoval podľa príslušných ustanovení právnej úpravy o odmeňovaní súdnych exekútorov platnej v rozhodnom čase. Riadil sa vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za výkon exekučnej činnosti v znení účinnom od 01.05.2008 (Vyhláška), vychádzal z vyúčtovania trov súdneho exekútora doručeného súdu dňa 26.10.2012, v ktorom súdny exekútor špecifikoval z akých úkonov exekučnej činnosti pozostáva jeho odmena, špecifikoval hotové výdavky a porovnania tohto vyúčtovania s exekučným spisom.
Je nepochybné, že exekútor vykonal v exekúcii odôvodnene aspoň jeden úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý by mu patrila odmena 3,32 eur, čo je menej než 33,19 eur - zákonné minimum odmeny bez DPH, na ktoré má súdny exekútor pri zastavení exekúcie nárok podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky.
Na ujmu rozhodnutia nie je, ak v jeho odôvodnení okresný súd podrobne nerozpísal úkony exekučnej činnosti, z ktorých pozostáva odmena exekútora a nerozpísal jednotlivé hotové výdavky exekútora, ale tieto uviedol iba súhrne sumou 19,23 eur s dovetkom, že sa jedná o výdavky exekútora na poštovné, čo podľa názoru odvolacieho súdu možno mať za dostatočne a konkrétne odôvodnenú priznanú výšku hotových výdavkov. Napokon oprávnený mal právo kedykoľvek nahliadnuť do exekučného spisu a overiť hodnovernosť a preukázanosť vyúčtovaných trov exekúcie.
Exekútorovi patrí aj daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z daňového základu (z odmeny aj z hotových výdavkov), čiže v sume 10,49 eur.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.