Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. C., S. S., dieťa rodičov: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, C., a Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, C., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. júna 2013, č.k. -26, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že otec j e

p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. F., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne od 01.05.2012, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Zameškané výživné od 01.05.2013 do 30.09.2013 vo výške 200 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2012. Zameškané výživné za obdobie od 01.05.2013 do 30.06.2013 vo výške 140 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, č.k. - 46 v časti výživného na maloletú Q.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol dôvodný sčasti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov, a to na strane rodičov maloletej Q.. K zmene pomerov došlo najmä na strane otca, ktorého príjem od poslednej úpravy výživného vzrástol takmer o 200 Eur, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že otec berie na seba neprimerané majetkové riziká v súvislosti s tým, že spláca viacero pôžičiek, pričom konštatoval, že sa jedná o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a pred ktorými má výživné na maloleté dieťa jednoznačne prednosť. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 30.06.2013, ktoré otcovi v súlade s ust. povolil splácať v mesačných splátkach, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

Proti rozsudku v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že výška výživného je neprimeraná vzhľadom na jeho príjmy a výdavky. Jeho

mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok v sume 379 Eur + je zamestnaný v SBS, kde jeho príjem nepresahuje výške 380 Eur, čo znamená, že jeho celkový mesačný príjem nepresahuje výšku 770 Eur Vzhľadom na to, že od 20.06.2003 už nežije s bývalou manželkou a dcérou v spoločnej domácnosti, zvýšili sa jeho náklady na bývanie. Ďalej má výdavky v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom, dokupuje si výživové doplnky, ktoré potrebuje vzhľadom na jeho chorobu a keď zaplatí dvakrát pôžičku, ostane mu na stravu sotva 40 Eur. V čase, keď súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného na sumu 180 Eur, býval v spoločnej domácnosti, kde prispieval na domácnosť polovicou, teda 60 Eur; rozdiel v nákladoch na bývanie sa mu teda zvýšil o 80 Eur. Jeho exmanželka je PN od 01.01.2013 až doposiaľ, pričom na pojednávaní tvrdila, že si prácu hľadá, ale nepredložila ani jedno potvrdenie o tejto skutočnosti. Vyslovil názor, že jeho bývalej manželke vyhovuje, keď je dlhodobo PN a má istý príjem, ako si naozaj hľadať prácu, čo funguje už niekoľko rokov. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že ho zaviaže platiť na výživu maloletej sumou 130 Eur mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na dcéru, vzhľadom na jej momentálne nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko jej bola diagnostikovaná intolerancia laktózy a taktiež došlo k zmene pomerov na strane otca, pretože jeho mesačný príjem sa zvýšil zo sumy 645 Eur na sumu 790 Eur mesačne, teda o cca 145 Eur. Ona je od 01.01.2003 práceneschopná, nakoľko jej diagnostikovali O., takže poberá iba nemocenské dávky vo výške cca 220 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že k 01.07.2013 sa bývalý manžel odsťahoval, jej mesačné náklady na bývanie sa zvýšili o sumu 60 Eur, ktorými prispieval na spoločnú domácnosť. Aj napriek jej ochoreniu si prácu hľadá, čo vie preukázať a nie je pravdou tvrdenie jej bývalého manžela, že práceneschopnosť jej vyhovuje. Napriek tomu, že už v roku 2012 mala nárok žiadať od bývalého manžela výživné na seba, toto nežiadala z dôvodu, aby bývalý manžel zvládal splácať dlhy, ktoré začal nadobúdať ešte počas trvania manželstva a nadobúda ich aj naďalej. Tieto pôžičky neboli a nie sú nevyhnutné a manžel ich používa len pre svoju potrebu, gamblovanie.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Vyslovil názor, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej Q., ktorá je vekovo vyspelejšia a staršia, čím matke vznikajú zvýšené výdavky na jej výchovu a starostlivosť a taktiež došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý dosahuje vyšší príjem ako pri poslednej úprave výživného.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Preskúmaním veci bolo zistené, že vyživovacia povinnosť k maloletou Q. bola naposledy určovaná len cca pol roka pred rozhodnutím prvostupňového súdu, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -46 zo dňa 10.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2012. Týmto

rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 110 Eur mesačne, v zmysle predchádzajúcej rodičovskej dohody, v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. V čase tohto rozhodnutia bola matka maloletej nezamestnaná, maloletá bola žiačkou 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy a otec bol poberateľom invalidného dôchodku a súčasne pracoval ako zamestnanec SBS.

V čase rozhodnutia súdom prvého stupňa bola maloletá Q. stále študentkou 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy v R. s rovnakými nákladmi ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Jej matka bola stále nezamestnaná, s tým, že zároveň bola práceneschopná, poberala nemocenské dávky. Otec, tak ako v čase poslednej úpravy výživného bol na invalidnom dôchodku a okrem toho mal príjem v SBS. Možno konštatovať, že k zmene v tomto smere u účastníkov nedošlo, z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že otcovi bol zvýšený invalidný dôchodok s účinnosťou od 19.07.2012 na sumu 379,20 Eur oproti predchádzajúcemu invalidnému dôchodku, ktorý poberal v sume 235,50 Eur a taktiež došlo k nárastu jeho zárobku v SBS zo sumy 350 Eur mesačne na sumu priemerne 405 Eur mesačne. Možno tak konštatovať, že u otca došlo k zvýšeniu jeho príjmov o cca 200 Eur mesačne.

Záver súdu prvého stupňa, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov, a to najmä na strane otca maloletej, treba preto považovať za správny. Napriek tomu odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na výšku tohto príjmu a skutočnosť, že na strane maloletej nedošlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb oproti času, kedy bolo naposledy upravované výživné, ktoré bolo upravené len cca pred 8 mesiacmi od vydania napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, je zvýšenie vyživovacej povinnosti u otca až o 70 Eur mesačne neprimerane vysoké. Odvolací súd pri tom prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa po vydaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odsťahoval zo spoločnej domácnosti, takže došlo k zvýšeniu jeho výdavkov na bývanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za primerané, aby vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená zo sumy 110 Eur na sumu 150 Eur mesačne, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu postačuje na úhradu oprávnených nákladov maloletej a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca vyživovaciu povinnosť riadne plniť.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2013 do konca septembra 2013, nakoľko v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už bolo splatné aj výživné za mesiac september 2013, a toto povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, v súlade s ustanovením

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .