Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-222-2013.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa: J. Q. B. B..T..Y.., B. B. K. X, A., J.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: A. V., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXX, o návrhu na zaplatenie istiny 480,75 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 148,81 € s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 43,60 € od 06.09.2010 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 52,99 € od 06.07.2010 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 52,22 € od 06.08.2010 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 08.07.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky 480,75 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa B. B. C. P..B.., B. B. K. Č.. XX, A., J.: XX XXX XXX a odporkyňou o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb, keď odporkyňa mala porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej dňa 21.11.2009 vyplýva, že medzi spoločnosťou C.-V. B. P..B.., B. B. M. Č.. XXX/A, A., ktorá neskôr bola zlúčená so spoločnosťou B. C. P..B.., B. B. K. Č.. XX,
Bratislava, a odporkyňou bola uzavretá Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 21.11.2009, na základe ktorého bol poskytnutý odporkyni mobilný telefón LG BL20 za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 1,- €. V bode 2 Dodatku s odkazom na tabuľku č. 1 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 € v prípade porušenia podmienok zmluvy viazanosti po dobu 24 mesiacov podľa bodu 2 uvedeného Dodatku.
Následne právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry za poskytnuté služby a to faktúru číslo XXXXXXXXXX D. H. Y. Y. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX M. B. XX,XX €. B. F.C. B. XX.XX.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXXX M. XX.XX.XXXX B. F. B. XX.XX.XXXX B. Ú. B. M. B. XX,XX €., H. Č.. XXXXXXXXXXX vyhotovenou 15.08.2010 s dátumom splatnosti 05.09.2010 si účtoval služby v sume 46,10 € a faktúrou Č.. XXXXXXXXXX D. F. XX.XX.XXXX účtoval zmluvnú pokutu 331,94 € s dátumom splatnosti 03.08.2011.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 21.11.2009, teda za účinnosti novely Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom a.s., a odporkyňou na základe zmluvy o pripojení zo dňa 21.11.2009 je spotrebiteľským vzťahom, a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení účinnosti od 1.1.2008 , ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostané majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
V danom prípade je predmetom konania okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúca z dodatku k zmluve o pripojení, ktorý bol uzavretý dňa 21.11.2009, kde právny predchodca navrhovateľa zmluvnou pokutou zabezpečil poskytnutie mobilného telefónu odporkyni za akciovú cenu a to v prípade
typu LG BL20 za kúpnu cenu 1,- €. Zmluvná pokuta predstavovala sumu vo výške 331,94 € pre dodržanie viazanosti 24 mesiacov ako aj pre riadne plnenie úhrad za poskytovanie služieb. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán i z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci zo všeobecných zmluvných podmienok používa.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka preventívne, aby ho donútil k tomu, aby povinnosť splnil. V konkrétnom prípade si účastníci konania dojednali zmluvnú pokutu paušálne vo výške 331,94 €, keď odporkyňa porušila podmienky zmluvy, nezaplatila riadne splatné faktúry za hovorné, v dôsledku čoho navrhovateľ požadoval zaplatiť okrem hovorného aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €.
Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej spotrebiteľskej zmluvy tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa) je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a neboli zaplatené odporkyňou, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. O nároku navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ju ako neprijateľnú podmienku a zamietol nárok čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní 5C 54/2012 a zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok navrhovateľa ako neprijateľný, v danom prípade už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom
stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1%+8% = 9%.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd odporkyni ako pomerne úspešnejšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).