Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Cb-154-1996.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/154/1996
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu: S. X., a. s., R. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovaným: 1/ P. I., nar. X.XX.XXXX, bytom X. 8, XXX XX R., 2/ N. X., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát, Štúrova 20, Košice o zaplatenie 41.421,39 eur s príslušenstvom (1.247.860,90 Sk) takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 3.696,74 eur na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - C. C. a. s., E., N. pobočka C. Y. G. navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 1.247.860,90 Sk (41.421,39 eur) z toho dôvodu, že na základe úverovej zmluvy č. 307960567 zo dňa 4.3.1992 poskytol žalovanej v 1. rade úver 1.063.800,- Sk s dohodnutými mesačnými splátkami po 66.487,- Sk počínajúc dňom 20.5.1992 s úrokovou sadzbou + 1% nad základnú sadzbu a s dohodnutým úrokom z omeškania 28% ročne. Žalovaný v 2. rade bol ručiteľom na predmetný úver pre žalovanú v 1. rade. Keďže žalovaná v 1. rade riadne úver nesplácala, právny predchodca žalobcu ju niekoľkokrát vyzval na úhradu dlhu a to naposledy listom z 30.8.1995, avšak bezvýsledne. Preto právny predchodca žalobcu ku dňu 17.1.1996 uzatvoril predmetný úverový účet. Pohľadávka z predmetnej zmluvy o úvere ku dňu uzatvorenia úverového účtu predstavovala 797.850,- Sk z titulu nesplatenej istiny, 449.320,90 Sk z titulu neuhradených úrokov za obdobie od 31.8.1993 do 17.1.1996 a suma 690,- Sk z titulu neuhradených poplatkov.
Súd zistil, že potom ako právny predchodca žalobcu podal predmetnú žalobu dňa 22.1.1996, bol na majetok žalovaného v 2. rade N. X. vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. K 490/95-21 z 29.4.1997 a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. E. I., N. XX, R.. Konkurzné konanie na majetok žalovaného v 2. rade bolo ukončené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K/490/1995-266 zo dňa 3.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2010 tak, že konkurzný súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu N. X. - W., S. 3, R.. Keďže pominuli dôvody, pre ktoré bolo prerušené toto konanie č. k. 6Cb/154/1996 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 2. rade podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní tým, že bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok žalovaného v 2. rade, súd pokračoval v tomto konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči obom žalovaným.
Súd zistil z konkurzného spisu úpadcu N. X., zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní konanom dňa 6.7.1998 (čl. 72 tohto spisu), že právny predchodca žalobcu - C. C., a. s., pobočka C. Y. G. si prihlásila
v konkurznom konaní pohľadávku, súčasťou ktorej je aj predmetná pohľadávka 1.247.860,90 Sk, z čoho správkyňa uznala 12.739.794,90 Sk v 2. triede a 60.902.756,- Sk v 3. triede. Z uznesenia o rozvrhu výťažku z konkurzu č. k. 1K/490/1995-257 zo dňa 11.2.2010 (čl. 74 tohto spisu) súd zistil, že v konkurznom konaní boli uspokojené pohľadávky proti podstate a pohľadávky veriteľov 1., 2. a 3. triedy neboli uspokojené pre nedostatok majetku. Znamená to, že nebola uspokojená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - C. C., a. s., E., mestská pobočka C. Y. G. ako veriteľa č. 5. Preto právny predchodca žalobcu a jeho právny nástupcovia sú oprávnení túto pohľadávku vymáhať voči žalovaným a teda aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi - fyzickej osobe po zrušení konkurzu na jeho majetok, keďže v konkurznom konaní pohľadávka žalobcu ani jeho právneho predchodcu nebola uspokojená.
Žalobca C. C. a. s., E. písomným podaním zo dňa 17.9.2002 (čl. 34 spisu) oznámila, že Zmluvou o postúpení pohľadávky z 5.9.2002 predmetnú pohľadávku vo forme notárskej zápisnice postúpila na obchodnú spoločnosť S. X., a. s., Bratislava. S. X., a. s., E. písomným podaním zo 16.3.2007 súhlasil so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu podľa §92 Občianskeho súdneho poriadku.
Obaja žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.11.2011 uviedli, že nie je daná vecná príslušnosť krajského súdu na konanie v tejto obchodnej veci podľa § 9 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože predmetom konania je zaplatenie 797.850,- Sk, krajský súd je príslušný na konanie v obchodných veciach, ak suma požadovaná navrhovateľom prevyšuje 1.000.000,- Sk bez ohľadu na povahu účastníkov. Ďalej uviedli, že uplatnená pohľadávka neexistuje, pretože zanikla plnením, o čom pôvodný veriteľ - C. C. a.s. vydala ešte v roku 1998 kvitanciu, z ktorej je zrejmé, že pohľadávka z predmetného úveru bola v celom rozsahu splatená. Ako dôkaz doložili kvitanciu z 30.11.1998.
Žalobca opakovane uviedol, že k predloženej kvitancii potrebuje, aby k tomu zaujal stanovisko jeho právny predchodca - C. C., a. s., ktorá na ich dopyt nereaguje. C. C., a. s., E. na opakované výzvy súdu, aby sa vyjadrili k predloženej kvitancii zo strany žalovaných, uviedla vo svojom písomnom podaní z 8.2.2013 (čl.108 spisu), že vzhľadom na časový odstup odo dňa kedy mala byť kvitancia vystavená dňa 30.11.1998, nemôžu ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa tejto kvitancie, nakoľko sa nepodarilo zistiť, kedy a za akých okolností mala byť táto kvitancia vystavená.
Ďalej súd zistil z výpovede žalobcu, že aj napriek predloženej kvitancii trvá na podanej žalobe, pretože C. C., a. s. nevedela ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa kvitancie a C. C., a. s. dňa 5.9.2002 postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi, znamená to, že postúpila ju po predmetnej predloženej kvitancii z 30.11.1998 a teda C. C., a. s. túto pohľadávku naďalej viedla vo svojej evidencii ako neuhradenú.
Keďže žalovaný nedisponoval originálom k predmetnej kvitancie, súd požiadal Katastrálny úrad R. o oznámenie, či takáto kvitancia bola doručená Správe katastra R., keďže na zabezpečenie predmetnej pohľadávky z úveru bola zriadená zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX kat. úz. R.-C., ako to vyplýva z predmetnej kvitancie. Správa katastra R. vo svojom písomnom podaní z 3.4.2013 (čl. 119-123) oznámila súdu, že zasiela požadované listiny vrátane predmetnej kvitancie, ktorá bola zaslaná správe katastra. Súd z týchto listín zistil, že C. C., a. s., mestská pobočka C. Y. G. písomným podaním z 30.11.1998 (čl. 122 tohto spisu) zaslala Okresnému úradu R. I, katastrálny odbor R. kvitanciu, ktorá je totožná z kvitanciou, ktorú predložili žalovaní súdu v tomto konaní (čl. 89 spisu). Následne C. C., a. s., mestská pobočka C. Y. G. listom z 9.12.1998 zaslala Okresnému úradu R. I, katastrálny odbor R. opravenú kvitanciu, nakoľko v písomnom vyhotovení tejto kvitancie z 30.11.1998 došlo k prepisovým chybám a zaslala katastrálnemu odboru opravenú kvitanciu (čl. 121 spisu). Z týchto oboch kvitancií, aj z pôvodnej kvitancie aj z opravenej kvitancie vyplýva, že C. C., a. s. potvrdzuje, že úvery poskytnuté C. C., a. s. klientke P. I. na základe úverovej zmluvy č. 307960567 boli splatené v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1995 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou W. s.r.o. R. a obchodnou spoločnosťou Y. I. s. r.o., R., následkom čoho došlo k zániku zmluvných záložných práv. Záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX kat. úz. R.-C. vznikli na základe zmlúv o zriadení záložných práv k nehnuteľnostiam č. 102/92/N zo dňa 27.7.1992 č. 3/94/N zo dňa 15.8.1994, č. 6/94/N zo dňa 28.10.1994. Súčasne správa katastra zaslala súdu plnomocenstvo, ktoré C. C. a. s. v zastúpení štatutárnymi orgánmi - Ing. Q. R., predsedom predstavenstva a JUDr. I. P., členom predstavenstva splnomocnili Ing. C. Z., riaditeľ organizačnej zložky C. C., a. s., N. pobočka C. Y. G.,
aby robil v mene C. C. a. s. právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky C. C. a. s., Mestskej pobočky C. Y. G., predovšetkým uzatváral obchodné a iné zmluvy pri výkone činnosti mestskej pobočky. Ing. C. Z. týmto splnomocnili na konanie za C. C. a. s. vo veciach týkajúcich sa mestskej pobočky pred súdmi Slovenskej republiky, orgánmi štátnej správy a samosprávy a inými subjektami, vrátane procesných úkonov a vymáhania nárokov. Toto plnomocenstvo bolo udelené dňa 18.5.1998.
Žalobca v písomnom vyjadrení z 24.5.2013 namietal, že predložená kvitancia z 30.11.1998 nie je dostatočným dôkazom o splatení predmetného úveru a je preto potrebné zistiť, či pohľadávka v skutočnosti bola alebo nebola splatená a je potrebné, aby žalovaní predložili listinné dôkazy o splatení pohľadávky. Nie je správne posudzovať kvitanciu ako „absolútny“ dôkaz o splatení úveru a treba ju posudzovať v súvislosti s inými dôkazmi. Ďalej žalobca uviedol, že v čase keď predmetnú pohľadávku žalobcovi postúpila C. C., a. s. dňa 5.9.2002, viedla ju vo svojom účtovníctve, z toho vyplýva logický záver, že túto pohľadávku C. C. a.s. ku dňu postúpenia nepovažovala za splatenú. To znamená, že predložená kvitancia je v rozpore so zmluvou o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že predmetná kvitancia sa na úver, ktorý C. C., a. s. poskytla žalovanej v 1. rade nemala vzťahovať, pretože kvitancia sa vzťahovala na nehnuteľnosti, ktoré odpredala obchodná spoločnosť W. s.r.o. pre obchodnú spoločnosť Y. I. s.r.o. a to za kúpnu cneu 55.000.000,- Sk, ktorá ani zďaleka nepokrývala všetky zabezpečené úvery, ktorých celková výška dosahovala až sumu 154.394.000,- Sk. Žalobca je preto toho názoru, že ak C. C., a. s. vystavila predmetnú kvitanciu, vystavila ju výlučne za účelom výmazu záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom predaja. Táto kvitancia nie je adresovaná dlžníkom, ale bola adresovaná Okresnému úradu R. I, katastrálny odbor, ktorý bol v tomto období príslušným orgánom na úseku katastra nehnuteľností. Žalobca preto navrhol vypočuť žalovanú P. I., vyžiadať si historický výpis z LV č. XXXXX kat. úz. R.-C. od januára 1992 po súčasnosť a zistiť dotazom v C. C. a. s., či prijala na svoj účet za predaj nehnuteľností sumu 55.000.000,- Sk, či C. C., a. s. poskytla úver kupujúcemu Y. I. s.r.o., R. a to kedy a v akej výške a v prípade ak kúpnu cenu C. C., a. s. prijala, aby uviedla kedy a na aký účet bola kúpna cena poukázaná a na úhradu ktorých úverov bola prijatá kúpna cena rozúčtovaná a v akej výške.
Súd zistil dotazom na Správe katastra R., že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, kat. úz. R.- severné mesto boli zapísané do LV č. XXXXX, následne bol prečíslovaný na LV č. XXXX a následnými prevodmi jednotlivé parcely zapísané do LV č. XXXX kat. úz. Y. D. a LV č. XXXX, kat. úz. Y. D. a tieto listy vlastníctva správa katastra súdu predložila.
Súd z týchto listov vlastníctva zistil, že pôvodným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností bola obchodná spoločnosť W. s.r.o., R., následne Y. I. s.r.o., R., následne KS B., s.r.o., A. XX, R., Ing. R. K., S. XX, R., obchodná spoločnosť Y., s.r.o., R..
Na poslednom pojednávaní konanom dňa 17.9.2013 žalobca namietal oprávnenie Ing. C. Z. a Ing. E. I., ktorí sú podpísaní na predmetnej kvitancie na vystavenie tejto kvitancie v mene C. C. a. s. a navrhol ich vypočuť na otázky, či vystavili predmetnú kvitanciu a či sú na nej ich podpisy, aké funkcie zastávali v máji až novembri 1998 a čo bolo náplňou ich práce, či v rámci svojich funkcií vystavovali kvitancie a za akých podmienok, či tieto kvitancie musel niekto ďalší odsúhlasiť, aké podklady boli k tomu potrebné a či boli kvitancie vystavované len z dôvodu výmazu záložných práv alebo či vedia k tomuto prípadu uviesť niečo iné. Žalobca namietal, že plná moc, ktorú predložila správe katastra C. C., a. s. zo dňa 18.5.1998 (čl. 123 spisu), neoprávňovala Ing. C. Z., riaditeľa Mestskej pobočky C. Y. G. a Ing. E. I., obchodnoprevádzkového námestníka na vystavenie predmetnej kvitancie z 30.11.1998.
Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.9.2013 uviedla, že vzhľadom na veľký odstup času si k veci nič nepamätá, ani na to, ako došlo k vydaniu predmetnej kvitancie a ako bol splácaný predmetný úver. Uviedla, že po vydaní tejto kvitancie už úver splácaný nebol. Žiadne iné listinné dôkazy o splatení úveru okrem tejto kvitancie nemá. Obaja žalovaní uviedli, že kvitanciu považujú za dostatočný dôkaz o zaplatení predmetného dlhu zo zmluvy o úvere pre právneho predchodcu žalobcu C. C., a. s., pobočka C. Y. G.. Ďalej uviedli, že plnomocenstvo, ktoré bolo udelené štatutárnym zástupcom C. C., Mestská pobočka C. Y. G. oprávňovalo ich uzatvárať obchody za Mestskú pobočku C. Y. G. a teda tieto obchody aj ukončovať a súčasťou toho bolo aj oprávnenie na vydanie kvitancie o splatení úveru.
Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto skutkovému a právnemu posúdeniu veci:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.
Podľa § 333 ods. 2 Obchodného zákonníka ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.
V tomto konaní nebolo sporné, že podľa citovaného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka právny predchodca žalobcu - C. C., a. s., E. prostredníctvom svojej Mestskej pobočky C. Y. G. poskytla pre žalovanú v 1. rade na základe písomnej zmluvy o úvere zo dňa 4.3.1992 úver 1.063.800,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou + 1% na základnú úrokovú sadzbu stanovenou Štátnou bankou Československa s dohodnutými splátkami 66.487,50 Sk štvrťročne od 20.5.1992 do 29.2.1996. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade prevzal podľa citovaného ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka ručenie za záväzok žalovanej v 1. rade voči C. a. s. z predmetnej úverovej zmluvy na základe písomného vyhlásenia o ručiteľskom záväzku zo 4.3.1992. Sporné nebolo ani to, že pôvodný veriteľ z tejto úverovej zmluvy - C. C., a. s. postúpila pohľadávku z tejto úverovej zmluvy na žalobcu a to písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok z 5.9.2002, ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice č. N 821/02, Nz 772/02 pred notárom Ing. Q. N., I. 1, E..
Sporné v konaní bolo to, či dlh žalovanej v 1. rade z tejto úverovej zmluvy zanikol plnením podľa citovaného ustanovenia § 324 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, alebo nie.
Obaja žalovaní v konaní ako dôkaz o splnení predmetného záväzku predložili kvitanciu vystavenú dňa 30.11.1998 C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G., v zastúpení Ing. C. Z., riaditeľom Mestskej pobočky C. Y. G., Ing. E. I. obchodnoprevádzkovým námestníkom na základe plnej moci zo dňa 18.5.1998 (čl. 89). Z plnej moci z 18.5.1998 (čl. 123 spisu) vyplýva, že predstavenstvo C. C., a. s., Y. C. XX, E. E. v zastúpení Ing. Q. R. predsedom predstavenstva a JUDr. I. P., CSc. členom predstavenstva a viceprezidentom splnomocňujú Ing. C. Z., riaditeľa organizačnej zložky C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G., robiť za C. C., a. s. všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky C. Y. G. a to predovšetkým uzatvárať obchodné a iné zmluvy pri výkone činnosti mestskej pobočky. Ďalej ho poverili na konanie za C. C. a.s. vo veciach týkajúcich sa mestskej pobočky pred súdmi Slovenskej republiky, orgánmi štátnej správy a samospráva a inými subjektami, vrátane procesných úkonov a vymáhania nárokov. Podpisy na tomto plnomocenstve boli úradne osvedčené.
Žalobca v konaní spochybnil pravosť tejto predloženej kvitancie z 30.11.1998. Súd preto vyžiadal túto kvitanciu od orgánu, ktorému bola adresovaná a ktorý registroval záložné práva k nehnuteľnostiam - Okresný úrad R. I, katastrálny odbor R.. V súčasnosti je týmto orgánom Správa katastra R., ktorá dňa 12.4.2013 (čl. 119-123 spisu) zaslala súdu zo zbierky listín predmetnú kvitanciu z 30.11.1998 (čl. 122), ktorá je totožná s kvitanciou z 30.11.1998, ktorú predložili v tomto konaní žalovaní (čl. 89). Správa katastra R. zaslala súdu aj list C. C., a. s., ktorým zasiela správe katastra opravenú kvitanciu, pretože pri jej písaní došlo k prepisným chybám a to v označení dátumu vystavenia kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1995 a zmlúv o zriadení záložných práv zo dňa 15.8.1994. Čiže došlo iba k oprave dátumov uzatvorenia tam citovaných zmlúv. Z oboch kvitancií, aj z pôvodnej aj z opravenej však jednoznačne vyplýva, že C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G. potvrdzuje, že úvery poskytnuté C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G. klientom - W., N. X. a P. I. boli splatené v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1995. V tejto kvitancii je vyslovené uvedené splatenie ktorého úveru klientky P. I., bytom A. 5, R. ide. Je tam uvedené, že ide o úver na základe úverovej zmluvy č. 307960567, teda z tej istej úverovej zmluvy, z ktorej sa vymáha dlh v tomto súdnom konaní.
Súd preto nepochybuje o pravdivosti tejto kvitancie, keďže bola súdu predložená nezávislým štátnym orgánom - Správa katastra R.. V tejto kvitancii C. C., a. s. potvrdzuje, že úver poskytnutý P. I. na základe úverovej zmluvy č. 307960567 bol splatený v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1995 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou W., s.r.o., R. a obchodnou spoločnosťou Y. I. s.r.o., R., následkom čoho došlo k zániku zmluvných záložných práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, kat. úz. R.-C.. Z kúpnej zmluvy, na ktorú táto kvitancia odkazuje - kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1995, ktorú v tomto konaní predložil žalobca (čl. 136 spisu) vyplýva, že túto kúpnu zmluvu uzatvárajú obchodná spoločnosť W. s.r.o., R., firma Y. I. s.r.o., R. a C. C., a. s., E., Mestská pobočka C. Y. G.. Ide o zmluvu o kúpe nehnuteľnosti a hnuteľných vecí a vyporiadaní záložných práv a spôsobe úhrady kúpnej ceny týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. R.-C.. Z bodu II. tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu záložné práva len v prospech Daňového úradu R. I a R. banky, a. s., E. a neviaznu na nich žiadne iné ťarchy ani práva tretích osôb ani iné právne vady. Predmetné nehnuteľnosti odpredala obchodná spoločnosť W. s.r.o. pre kupujúceho Y. I. s.r.o. za dohodnutú kúpnu cenu 47.000.000,- Sk, ktorú podľa bodu III. tejto zmluvy zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu zaplatí na účet C. C. a. s., pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodnú inak.
Súd z uvedeného dospel k záveru, že kvitancia, ktorú vydala C. C., a. s. dňa 30.11.1998 ako dôkaz o splnení dlhu žalovanej v 1. rade voči C. C. a. s. z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 4.3.1992, je dôkazom o splnení dlhu voči žalobcovi, čomu nasvedčuje aj odkaz tejto kvitancii na kúpnu zmluvu zo 7.12.1995 medzi W. s.r.o., R. a Y. I. s.r.o., R., kde je účastníkom tejto kúpnej zmluvy aj záložný veriteľ
- C. C., a. s., ktorá opäť prehlásila, že na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. R.-C. neviaznu žiadne ťarchy. Súd ďalej zistil z predmetného listu vlastníctva č. XXXXX, kat. územie R.-C., že žalovaná v 1. rade ako dlžníčka z predmetnej úverovej zmluvy nikdy nebola vedená v evidencii nehnuteľností ako vlastník týchto nehnuteľností, aj keď jej právny predchodca žalobcu poskytol predmetný úver. To však neznamená, že žalovanej v 1. rade nemohol byť poskytnutý úver na kúpu týchto nehnuteľností.
Súd preto predmetnú kvitanciu z 30.11.1998 predloženú v tomto konaní zo strany žalovaných aj Správou katastra R., považoval za dôkaz o splnení dlhu z predmetnej úverovej zmluvy podľa citovaného ustanovenia § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože kvitancia je dokladom, ktorý potvrdzuje, že dlžník splnil svoj záväzok. Túto kvitanciu je veriteľ povinný vydať dlžníkovi, ručiteľovi alebo aj inej osobe, ktorá plnila namiesto dlžníka. Je dôkazom o splnení dlhu dlžníka. Právny predchodca žalobcu takéto potvrdenie vydal, preto v tomto konaní žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa - C. C., a. s. nemôže sa účinne brániť tým, že ak po vydaní kvitancie dňa 30.11.1998, C. C., a. s. následne dňa 5.9.2002 postúpila predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalobcu, že tým došlo k spochybneniu predmetnej kvitancie. Takýto postup C. C., a. s. ak najprv vydá kvitanciu ako potvrdenie o úhrade svojej pohľadávky a následne túto pohľadávku postúpi na tretiu osobu - žalobcu, ničím nespochybňuje pravosť a pravdivosť kvitancie, svedčí skôr o nedostatočnej evidencii u tohto veriteľa. Vydanie kvitancie má za následok, že veriteľ musí dokazovať, že dlh zo zmluvy o úvere nebol alebo objektívne nemohol byť zaplatený z konkrétnych dôvodov, ktoré musí sám veriteľ v konaní preukazovať. Dôkazné bremeno o zaplatení teda nie je na dlžníkovi alebo ručiteľovi, ale na samotnom veriteľovi ak spochybňuje
hodnovernosť kvitancie. C. C., a. s. ako pôvodný veriteľ oznámil súdu písomným podaním z 8.2.2013 (čl. 108), že nemôžu ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa kvitancií, nakoľko sa nepodarilo zistiť okolnosti vystavenia tejto kvitancie. Za tejto dôkaznej situácie to znamená, že platí to, čo C. C., a. s. potvrdila vo vystavenej písomnej kvitancii, že predmetný dlh žalovenj v 1. rade bol uhradený.
Preto ak zanikol hlavný záväzok žalovanej v 1. rade ako dlžníčky zo zmluvy o úvere, zanikol podľa citovaného ustanovenia § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka aj ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade, keďže zo zánikom hlavného záväzku zaniklo aj ručenie, ktoré tento hlavný záväzok zabezpečuje.
Súd k tvrdeniam žalobcu v konaní o tom, že za právneho predchodcu žalobcu - C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G. nebol oprávnený predmetnú kvitanciu z 30.11.1998 podpísať Ing. C. Z., riaditeľ mestskej pobočky a Ing. E. I. obchodnoprevádzkový námestník udáva, že z predloženého plnomocenstva, ktoré súdu zaslala Správa katastra R. (čl. 123 spisu) vyplýva, že Ing. C. Z. riaditeľa organizačnej zložky C. C., a. s., Mestská pobočka C. Y. G. splnomocnilo predstavenstvo C. C. a. s. na všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky a to na uzatváranie obchodných a iných zmlúv pri výkone činnosti mestskej pobočky, na konanie pred súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými subjektami vrátane procesných úkonov a vymáhania nárokov. Znamená to, že Ing. C. Z., ktorý predmetnú kvitanciu podpísal, bol oprávnený podpísať túto kvitanciu ako právny úkon týkajúci sa Mestskej pobočky C. Y. G., pretože kvitancia je potvrdením pre dlžníkom o splnení dlhu a je právnym úkonom voči dlžníkom aj voči štátnym orgánom - správe katastra na výmaz záložnych práv v prospech C. C. a. s. ako veriteľa.
Súd preto neakceptoval návrh žalobcu na vykonávanie ďalších dôkazov a to výsluchom osôb, ktorú predmetnú kvitanciu podpísali - Ing. C. Z. a Ing. E. I., aby potvrdili, či túto kvitanciu podpísali, či ju vystavili, akú funkciu zastávali v rozhodnom období, za akých podmienok vystavovali túto kvitanciu, či kvitancia slúžila na výmaz záložných práv a či bežne vystavovali kvitancie. Súd tieto navrhované otázky nepovažoval za objektívny dôkaz, pretože odpoveď na tieto otázky by hodnoverne nemohla spochybniť predložené listinné dôkazy správou katastra a na pravdivosti týchto listinných dôkazov z roku 1998, by objektívne nemohla zmeniť ani výpoveď konajúcich osôb v súčasnom období po viac ako 15-tich rokoch od vystavenia týchto listinných dôkazov, navyše ak žalobca nevedel označiť adresy týchto osôb.
Z uvedených dôvodov súd žalobu voči obom žalovaným zamietol, pretože došlo k zániku vymáhanej pohľadávky jej splnením.
K námietke žalovaných o tom, že Krajský súd v Košiciach nie je vecne príslušný na konanie o tejto veci, súd udáva, že podľa § 9 ods. 3 písm. b) nn O.s.p., účinného dňa 22.1.1996, kedy začalo toto konanie podaním žaloby, krajské súdy boli vecne príslušné na konanie v prvom stupni o sporoch, ktoré vznikli zo zmlúv o úvere, čo je prejednávaný spor, preto je Krajský súd v Košiciach vecne a miestne príslušný na konanie o tejto veci.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 3.696,74 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Ich výška je určená podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo základu predmetu sporu 41.421,39 eur, z čoho tarifná odmena za 1 úkon predstavuje 506,21 eur a po znížení o 50% za zastupovanie 2 klientov podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, to za 2 klientov predstavuje 100%, čiže 506,21 eur ako si tieto trovy uplatnil právny zástupca žalovaných. Vo veci vykonal tieto úkony právnych služieb: 8.11.2011 - prevzatie a príprava zastúpenia, tarifná odmena 506,21 eur, dňa 22.11.2011 - vyjadrenie vo veci, tarifná odmena 506,21 eur, dňa 13.12.2011 zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, preto je tarifná odmena podľa § 14 ods. 5 citovanej vyhlášky 1/4 teda 126,55 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 21.8.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci takisto odmena 126,55 eur, účasť na pojednávaní dňa 12.3.2011 tarifná odmena 506,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013 tarifná odmena 506,21 eur, porada s klientom 18.6.2013 potom ako pojednávanie 28.5.2013 bolo odročené z dôvodu, že na tomto pojednávaní žalobca predložil rozsiahle listinné dôkazy a súd uložil žalovaným, aby sa k nim písomne vyjadrili, preto má právny zástupca nárok na odmenu za poradu s klientami podľa
§ 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, z čoho je tarifná odmena 2/3 vo výške 337,47 eur, písomné vyjadrenie vo veci po tejto porade s klientami zo dňa 20.6.2013 vykonané na výzvu súdu - tarifná odmena 506,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2013 tarifná odmena 506,21 eur. Ďalej súd priznal podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky žalovaným pre jeho právneho zástupcu náhradu paušálnych výdavkov za prvé 3 úkony právnej pomoci 3x 7,41 eur, za štvrtý úkon 7,63 eur a za ďalších 5 úkonov právnej pomoci 5x 7,81 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 3.696,74 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalobcu. Tento je povinný tieto trovy právneho zastúpenia uhradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaných.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.