Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-60-2013.pdf
PDF · 97.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., P. H. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Ivo Osvald, so sídlom Advokátskej kancelárie 960 01 Zvolen, Trhová 1, proti odporcovi: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., O. N. č. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Ján Paučo, so sídlom Advokátskej kancelárie 965 01 Žiar nad Hronom, Nám Matice slovenskej 6, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/430/2011-214 zo dňa 15. 03. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/430/2011-226 zo dňa 24. 05. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2013, okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne, počnúc dňom 01. 12. 2011, vždy do 28. dňa v mesiaci, vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2011 do 15. 03. 2013 v sume 750 eur uložil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 243,72 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Iva Osvalda, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Tvrdil, že okresný súd predovšetkým neprihliadol na jeho zdravotný stav, keďže trpí vážnou chorobou, z ktorého dôvodu sú jeho zárobkové možnosti limitované. Pre účely určenia príspevku je rozhodný fakt, že v roku 2010 mala navrhovateľka mimoriadne vysoký príjem, keď napr. získala bezhotovostný vklad vo výške 1 044,52 eur. Predtým navrhovateľka pracovala v Rakúsku s nadštandardným príjmom, preto nie je pravdivé čestné prehlásenie jej rodičov, že dňa 15. 05. 2003 a dňa 21. 05. 1999 založili vkladné knižky na meno navrhovateľky. Navyše to reálne ani nebolo možné, lebo v tých rokoch bola navrhovateľka už bola plnoletá a podľa bankových predpisov nebolo možné založiť vkladné knižky na dospelú osobu. Podľa názoru odvolateľa je len špekuláciou, že úspory na vkladných knižkách boli darom pre navrhovateľku od jej rodičov, ktorí si tieto mali neskôr od navrhovateľky vypýtať späť, nakoľko navrhovateľkini rodičia
sú dlhodobo nezamestnaní a nemohli preto nasporiť na vkladných knižkách takú sumu. Úspory na vkladných knižkách boli nasporené navrhovateľkou a nie jej rodičmi. Okresný súd neprihliadol na výpisy z navrhovateľkinho účtu. Byt, ktorí mali kúpiť navrhovateľkini rodičia z úspor na vkladných knižkách do svojho vlastníctva v skutočnosti vlastní navrhovateľka. Z hľadiska jeho možností a schopností by navrhovateľke prislúchal príspevok nanajvýš vo výške 10 až 20 eur mesačne. Okresný súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 150 OSP a ich náhradu nemal priznať žiadnemu z účastníkov, nakoľko navrhovateľka mala vo veci len čiastočný úspech a vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu navrhol zmeniť a zaviazať ho povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom vo výške 10 eur mesačne, navrhovateľke nepriznať zročné výživné ani náhradu trov konania alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že odporca pred uzavretím ich manželstva ani počas jeho trvania, neuvádzal, že by mal nejaké zdravotné problémy. Odporca vie aj o jej zdravotných problémoch (má nevyliečiteľnú chorobu - endometriózu 4 stupňa), v súvislosti s ktorými je odkázaná na lieky, ktoré ale z dôvodu nedostatku financií si musí požičiavať alebo obmedziť ich užívanie. Ak odporca poukazuje na jej príjem v roku 2010, v tejto súvislosti zdôraznila, že v tom čase boli manželia . V Rakúsku pracovala necelé tri mesiacmi a bolo to pred 13 rokmi, kedy ju tam vyslal jej bývalý zamestnávateľ, pričom jej príjem v tom čase bol štandardný. Tvrdenie odporcu, že jej rodičia boli dlhodobo nezamestnaní je nepravdivé. Potom rovnako je klamstvo jeho tvrdenie, že nemali ako nasporiť peniaze. Vlastníkmi bytu, v ktorom ona býva, sú jej rodičia a platby spojené s jeho užívaním platí sama. Odporcom vyčíslené výdavky sú prehnané, zvlášť výdavky na pohonné hmoty, ktoré podľa jeho tvrdenia mu vznikajú tiež v súvislosti s návštevami ich spoločnej dcéry. V spojitosti s uvedeným uviedla, že zatiaľ čo v minulom roku ich dcéru navštívil 58 krát, tento rok to bolo doposiaľ len 5 krát, čím mu výdavky na pohonné hmoty klesli. Nebolo preukázané, že by odporcovi jeho sestra poskytla nejakú pôžičku na opravu auta. Pred podaním návrhu prosila odporcu o pomoc, ale on sa jej len vysmial. Preto bola nútená podať návrh na súd.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.
Konanie vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela sa začalo dňa 28. 11. 2011, kedy bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na začatie konania. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia príspevku vo výške 100 eur mesačne odo dňa podania návrhu a uplatnila si tiež náhradu trov konania. V podanom návrhu poukázala na svoj príjem a výdavky, ak aj na skutočnosť, že už počas manželstva jej bol odporca povinný prispievať sumou 50 eur mesačne z titulu manželského výživného.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal, aby ho súd zamietol, resp. aby príspevok určil vo výške 10 eur mesačne.
Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na ust. § 72 ods. 1, § 72 ods. 2 a 3, § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/128/2011-81 zo dňa 20. 09. 2011, ktorým zároveň bolo maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 80 eur mesačne. Skorším rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/30/2011-19 zo dňa 21. 02. 2011 bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 eur mesačne za obdobie od 21. 01. 2011 do
27. 04. 2011 a sumou 50 eur mesačne počnúc dňom 28. 04. 2011 do budúcna, z titulu manželského výživného.
Na strane navrhovateľky bolo vykonaným dokazovaním zistené, že táto spolu s maloletým dieťaťom žije v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľkiných rodičov. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 194,70 eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 22,54 eur mesačne. Ďalší príjem navrhovateľky tvorí výživné na maloleté dieťa v sume 80 eur mesačne, ktoré platí na maloletú odporca. Iný príjem navrhovateľka nemá. Výdavky navrhovateľky pozostávajú z nájomného v sume 120,93 eur mesačne, z poplatku za plyn a elektrinu v sume 40 eur mesačne, z poplatku za internet v sume 17,99 eur mesačne, z poplatku za mobilný telefón v sume 20,40 eur mesačne. Vzhľadom k jej zdravotnému stavu má výdavky na lieky v sume 2 až 5 eur mesačne. Nakoľko aj maloletá má zdravotné problémy, má tiež výdavky na cestovné cca 5 eur mesačne v spojitosti s návštevou odborných lekárov.
Odporca býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho rodičom a v ktorom má samostatnú domácnosť. Vo februári 2013 mal príjem v sume 524,64 eur. Jeho bežné výdavky pozostávajú z platby za plyn, elektrinu, TV spolu v sume 127,83 eur mesačne, z poplatku za internet v sume 15 eur mesačne, poplatku za mobil v sume 18,90 eur mesačne, poplatku za telefón v sume 9,61 eur mesačne, ako i z platby za pohonné hmoty cca v sume 38 eur mesačne (doprava do práce, stretávania s maloletou dcérou). Medzi jeho ďalšie výdavky, ktoré nevznikajú mesačne, patria, po prepočítaní na mesiac, platby za vodu v sume 5,50 eur, zdravotné poistenie v sume 1,49 eur, poistenie profesionálnej zodpovednosti z práce v sume 3,29 eur, zákonné poistenie auta v sume 5,51 eur, ročná známka železničnej preukážky v sume 2,25 eur, poistenie budovy a domácnosti v sume 7,33 eur, ročná prehliadka plynovej pece v sume 3,68 eur, daň z nehnuteľnosti a smeti v sume 1,37 eur, diaľničná známka v sume 4,17 eur, úhrada za opravu auta v sume 50 eur. Odporca má zdravotné problémy, ktoré viedli k jeho hospitalizácii a musí užívať lieky, za ktoré mesačne zaplatí približne 5 eur. Je vlastníkov osobného motorového vozidla Škoda Fabia, rok výroby 2003, s údržbou ktorého mu vznikajú náklady približne v sume 70 eur ročne (STK, emisná kontrola, oprava). Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázanú čiastočnú opodstatnenosť a odôvodnenosť podaného návrhu. Berúc do úvahy možnosti a schopnosti odporcu, jeho príjmy a výdavky, ako aj príjmy a výdavky navrhovateľky, mal okresný súd za to, že príspevok v sume 50 eur mesačne je primeraný. Konštatoval, že ani rozsiahlejším dokazovaním vo veci neboli preukázané finančné prostriedky, na ktoré odporca poukazoval a ktoré sa týkali vkladných knižiek navrhovateľky. Povinnosť platiť príspevok určil dňom 01. 12. 2011, t.j. prvým mesiacom nasledujúcim po podaní návrhu na začatie konania. Zároveň tiež rozhodol o zročnom výživnom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, „rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov“.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, „ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.“
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, „príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru“.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, „pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“
Zákon o rodine ako základnú hmotnoprávnu podmienku vzniku, existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela ustanovuje potrebu rozvedeného manžela, ktorá je charakterizovaná tým, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Uvedené treba chápať tak, že sám, z vlastných zdrojov, si nedokáže uspokojovať svoje životné potreby. Táto neschopnosť môže vyplývať ako zo subjektívnych, tak i z objektívnych skutočností na strane oprávneného. V každom prípade však musí byť spoľahlivo preukázaná. V rámci dokazovania na strane oprávneného musí súd skúmať jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a tieto musí porovnať s jeho primeranými potrebami, teda s tým, koľko finančných prostriedkov potrebuje oprávnený, aby si primeraným spôsobom uspokojil svoje životné potreby. Pre prípad zistenia, že oprávnený sa primeraným spôsobom nedokáže sám živiť, posúdi súd, či na strane druhého rozvedeného manžela existuje možnosť prispievať oprávnenému určitým príspevkom. Len pre úplnosť treba dodať, že za primeranú výživu nemožno považovať len náklady na stravovanie, ale tiež i náklady na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb.
Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre správne rozhodnutie. Vo veci bolo spoľahlivo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je na rodičovskej dovolenke so svojou dcérou X., nar. XX. XX. XXXX. Príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, ktorých výška v roku 2013 predstavuje spolu sumu 222,70 eur mesačne (199,60+23,10) a tiež zo sumy 80 eur ako výživné na maloletú. Iný príjem navrhovateľka nemá. S maloletou býva v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov (č.l. 41 spisu) a ktorý navrhovateľka užíva na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a jej rodičmi (č.l. 180 spisu). Z nájomnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka je povinná platiť za užívanie bytu nájomné stanovené Bytovým družstvom v Žiari nad Hronom, ďalej je povinná platiť poplatky za energie stanovené v inkasných platbách a poplatok za odpad. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise vyplýva, že navrhovateľka platí nájomné v sume 120,93 eur mesačne (č.l. 39 spisu), plyn a elektrinu v sume 40 eur mesačne (č.l. 6-7 spisu), poplatok za komunálny odpad v sume 41,50 eur ročne (č.l. 181 spisu). Medzi jej ďalšie výdavky patria poplatok za mobil, za internet tak, ako bolo vyššie uvedené a ostatné výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Na základe uvedeného je zjavné, že navrhovateľke po zaplatení nevyhnutných výdavkov spojených zvlášť s bývaním nezostane dostatok finančných prostriedkov na primerané zabezpečenie jej výživy. Na druhej strane bolo vo veci preukázané, že na strane odporcu sú dané možnosti a schopnosti, aby prispieval na výživu navrhovateľky určitým príspevkom. Odporca je riadne zamestnaný, poberá pravidelný mesačný príjem. V roku 2011 za mesiace marec až december predstavoval jeho priemerný mesačný čistý zárobok sumu 545,89 eur mesačne, v mesiaci január 2012 mal čistý mesačný príjem v sume 527,78 eur a v mesiaci február mal čistý mesačný príjem v sume 528,74 eur (č.l. 35-36 spisu). Aj pri zohľadnení jeho vyššie uvedených výdavkov je u navrhovateľa daný priestor, aby bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na výživu navrhovateľky príspevok v sume 50 eur mesačne ako určil okresný súd, pričom odvolací súd považoval tento príspevok za primeraný.
Odporca v rámci konania pred okresným súdom ako aj v rámci podaného odvolania poukazoval na tú skutočnosť, že na meno navrhovateľky boli vedené dve vkladné knižky, ktoré boli zrušené, ale bola na nich nasporená dostatočná finančná čiastka, aby si navrhovateľka vedela toho času zabezpečiť svoju výživu. Z predloženého spisu vyplýva, že predmetné vkladné knižky boli zrušené dňa 29. 11. 2010 a na základe toho bola navrhovateľke vyplatená spolu suma 13 650,83 eur (č.l. 173 spisu). Ohľadne uvedených vkladných knižiek navrhovateľka ako aj jej rodičia zhodne tvrdili, že tieto boli založené jej rodičmi, úspory na vkladných knižkách boli pre navrhovateľku darom, ktorý si ale rodičia vypýtali späť, pričom navrhovateľka im ich vrátila. Finančné prostriedky nasporené na vkladných knižkách rodičia navrhovateľky vložili do bytu, ktorý práve kupovali a následne rekonštruovali. Z LV č. XXXX, k.ú. L. vyplýva, že rodičia navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 11. 2010 nadobudli byt (č.l. 41 spisu). Vzhľadom k tomu sa javí ako pravdepodobné, že nasporené peniaze mohli byť investované či už do kúpi resp. do rekonštrukcie bytu, keďže k zrušeniu vkladných knižiek a ku kúpe bytu došlo v rovnaký deň. Odvolací súd však v danej veci ani nepovažoval za významné, kto v konečnom dôsledku nasporené
peniaze z vkladných knižiek spotreboval (použil) a či mal na to právny nárok alebo nie. Z hľadiska rozhodnutia o nároku navrhovateľky zobral odvolací súd do úvahy tú skutočnosť, že tieto peniaze boli vložené do nehnuteľnosti, ktorú síce nevlastní navrhovateľka, ale na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a jej rodičmi má právo byt svojich rodičov užívať. Majetkové pomery oprávneného manžela pri rozhodovaní o nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela sú síce právne relevantné, ale súd musí prihliadať na množstvo, druh majetku a jeho účel, na ktorý je určený. Pokiaľ by aj byt, do ktorého mali byť vložené finančné prostriedky z vkladných knižiek, patril do vlastníctva navrhovateľky a nie jej rodičov, neovplyvnilo by to správnosť rozhodnutia okresného súdu. Od oprávneného manžela totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby pre zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu rozpredával majetok, ktorý mu slúži na bývanie.
Odporca v podanom odvolaní namietal aj výšku trov konania, ktorá mu bola rozsudkom okresného súdu uložená. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľke priznal trovy konania vo výške 50 % uplatnených trov právneho zastúpenia. Preskúmaním rozsudku okresného súdu v časti o trovách konania odvolací súd konštatuje, že okresný súd o náhrade trov konania správne rozhodol. Odvolací súd v danej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 OSP.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si ale náhradu trov konania neuplatnila, preto jej náhrada odvolacích trov priznaná nebola.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.