Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-153-2023.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/153/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov K. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., L.. Ť. - F. XXXX/XX, t.č. Q.É., T. XX a E. U., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Q. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého H. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca od podania návrhu od 22.5.2023.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 22.5.2023 do 27.6.2023 vo výške 72,78 eur je matka povinná uhradiť do 31.8.2023.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. Vo svojom návrhu uviedol, že matka maloletého pracuje v zahraničí a o maloletého sa nemôže postarať. Maloletý navštevuje základnú školu. Otec maloletého pracuje ako mechanik s príjmom cca 1 500 eur mesačne.
2. Na pojednávaní dňa 27.6.2023 otec maloletého uviedol, že matka maloletého sa nachádza v Č. C. a s otcom maloletého nekomunikuje. Otec maloletého býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej byte, kde býva aj priateľkin dospelý syn a maloletý H.. Priateľka je zamestnaná s príjmom cca 800 eur mesačne. Otec maloletého je zamestnaný s príjmom 1 500 - 2000 eur mesačne. Pracuje mimo miesta svojho bydliska tak, že chodí na 1-2 týždňové turnusy a potom je týždeň doma. V čase jeho neprítomnosti sa o maloletého stará jeho priateľka. Maloletý s ňou vychádza veľmi dobre. Maloletý končí X. ročník základnej školy a podarila sa, že postúpil do X. ročníka. Matka ho v priebehu školského roka zobrala do Č.X. C. a otcovi tvrdila, že maloletý tam chodí do školy, čo sa nestalo. Maloletý mal tak veľký počet vymeškaných hodín a preto bude mať zníženú dvojku zo správania. Pokiaľ by matka dala otcovi vedieť, že maloletý školu nenavštevuje, zobral by ho k sebe aj skôr. Kolízny opatrovník na rovnakom pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí. S matkou nie sú v žiadnom kontakte. Keď matka odišla do Č.X. C., nechala na Slovensku aj dcéru N. a to v starostlivosti starej matky. V súčasnosti aj maloletá N. je zverená do starostlivosti svojho otca. O tom, že maloletý nenavštevuje základnú školu sa kolízny opatrovník dozvedel od otca maloletého, ktorého kontaktovala matka. Boli nápomocný otcovi vyriešiť túto situáciu a to aj pri podaní návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
3. Matka maloletého sa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila.
4. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
5. Podľa § 62, ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
6. V danom prípade súd zistil, že maloletý je starostlivosti svojho otca. Matka v priebehu školského roka zobrala maloletého do Č. C., kde však maloletých nechodil do školy. Na žiadosť matky si ho otec zobral k sebe. Maloletý mal vymeškaný veľký počet hodín, čo sa odrazilo na dvojke zo správania na vysvedčení, avšak podarilo sa mu ukončiť Ô. ročník základnej školy a postúpiť do H. ročníka. Otec sa o maloletého stará za pomoci svojej priateľky, pretože pracuje aj mimo miesta svojho bydliska. Kolízny opatrovník doporučil maloletého zveriť do starostlivosti otca. Z dôvodu, že súdu nie sú známe majetkové a zárobkové pomery matky a táto sa k návrhu nevyjadrila, súd určil výživné v minimálnom rozsahu t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima.
7. Súd určil výživné od podania návrhu t.j. od 22.5.2023. Za obdobie od 22.3.2023 do 27.6.2023 vznikol matke na výživnom dlh vo výške 72,78 eur (30% zo sumy životného minima je do 30.6.2023 vo výške 32,11 eur, za mesiac 5/2022 je to suma 32,11 : 30 x 8 = 8,56 eur, za 6-7/2022 - 2 x 32,11 = 64,22 eur, spolu: 72,78 eur). Dlžné výživné je matka povinná uhradiť do 31.8.2023. Od 1.7.2023 je výška minimálneho výživného vo výške 36,83 eur mesačne (220/2023 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.