Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/207/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Šoltésovej 20, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: W. O., nar. XX. Q. XXXX, bytom F. XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p., v konkurze Trnava, Trnava, Františkánska 22, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Námestie Matice Slovenskej 1713/08, Dubnica nad Váhom, o 469,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. októbra 2012 č. k. -173, 1011200337 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,- eur do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou (žalobou došlou súdu prvého stupňa 1. marca 2011) sa ešte pôvodný žalobca domáhal zaplatenia sumy 469,44 eur s príslušenstvom z titulu nájomného za byt č. 10 na ulici Golianova č. 13 v Trnave (ďalej len „byt“ alebo „byt žalovanej“) a za obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008. Takéto svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , , , a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení - ); ZKV1991 ( o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31. júla 2000), ZKV2005 ( o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31. júla 2008), , a ( v znení neskorších zmien a doplnení - ), keď na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej služby spojené s užívaním bytu za rok 2008 (čo nebolo sporné), i keď bez právneho dôvodu, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nevznikol platný nájom bytu. Ako predbežnú otázku si bolo treba vyriešiť, komu patrilo postavenie prenajímateľa bytu žalovanej v rozhodnom období (za ktoré sa požadovalo nájomné). Tu pôvodný žalobca síce predložil oznámenie katastra potvrdzujúce jeho zápis ako vlastníka bytu žalovanej, avšak už rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. marca 2008 č. k. - 653 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2008 č. k. - 767 (ďalej tiež „vo vylučovacom spore“) došlo k zamietnutiu žaloby takéhoto účastníka podanej proti vedľajšiemu účastníkovi z prejednávanej veci

a sledujúcej vylúčenie nehnuteľností (vrátane bytu žalovanej) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom (TAZ š.p. v konkurze). Tým bolo treba považovať za vyvrátený obsah zápisu v katastri a zároveň i za potvrdenú existenciu práva vymáhaného žalobou na strane vedľajšieho účastníka (nie teda žalobcu), pričom ak pôvodnému žalobcovi nepatrilo postavenie vlastníka ani prenajímateľa bytu žalovanej a v konaní nepreukázal opak, nepreukázal ani svoju vecnú (tzv. aktívnu) legitimáciu na vymáhanie žalovanej sumy. V časti trov konania bol rozsudok odôvodnený právne odkazom na a vecne plným úspechom žalovanej a vedľajšieho účastníka na jej strane, z ktorých len vedľajší účastník si uplatnil a vyčíslil ich náhradu, ktorú mu - na rozdiel od žalovanej

- súd prvého stupňa aj priznal vo výške 302,35 eur a povinnosť zaplatiť ju uložil neúspešnému žalobcovi k rukám jeho (vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) advokáta.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie ešte pôvodný žalobca a navrhol, aby ho (rozsudok) odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napádaný rozsudok vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že on (pôvodný žalobca a odvolateľ) bol do 29. marca 2009 vlastníkom predmetných nehnuteľností (aj bytu žalovanej) a za toto obdobie požaduje od žalovanej aj úhradu za služby spojené s nájmom bytu. Vo vylučovacom spore nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu oboch správcov (teda ani k bytu žalovanej), keďže vo výroku rozhodnutia z takého konania (rozsudku zamietajúceho žalobu) súd autoritatívne ustálil len to, že nevylučuje veci (vrátane bytu žalovanej) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a nie aj to, že vlastníkom takýchto vecí v predmetnom období (do vydania takéhoto rozhodnutia) bol niekto iný ako pôvodný žalobca. Podstatou oprávnenia podľa § 14 písm. a) ZKV1991 je o. i. oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky (napr. ju prenajímať a inkasovať nájomné) a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii potom dosiaľ nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty a oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (teda aj s bytom žalovanej) preto svedčí žalobcovi. Ak byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ š.p., avšak žalobca tak urobil skôr, práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty majú svedčiť jemu (pôvodnému žalobcovi, odvolávajúcemu sa v tomto smere i na obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2009 sp. zn. ), ak navyše do marca 2009 bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vedený on (pôvodný žalobca). Preto je názoru, že žalovaná si nesplnila povinnosť nájomcu, plynúcu jej z príslušného ustanovenia O. z. a je namieste uloženie jej splnenia takejto povinnosti súdom.

K odvolaniu pôvodného žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,- eur (1 úkon právnej služby 33,20 eur a 7,63 eur réžijný paušál + 20% DPH). Uviedol, že ak pôvodný žalobca dodával služby do nehnuteľností vedľajšieho účastníka, dodával ich vedľajšiemu účastníkovi, nie subjektom, ktoré tieto byty fyzicky užívajú na základe záväzkovo-právneho vzťahu s vedľajším účastníkom. Poukázal na skutočnosť, že pôvodný (ani súčasný) žalobca nikdy nebol vlastníkom bytu žalovanej a tiež že opomenul vo svojej žalobe i odvolaní spomenúť, že vedľajší účastník napriek faktickému stavu právoplatne zistenému súdom z dôvodu opatrnosti a predídenia vzniku možnosti odpojenia bytov od energií dňa 27. februára 2009 poukázal na bankový účet pôvodného žalobcu prijaté platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov za mesiac november a december, celkom v sume 104.000,- eur. Uplatnil námietku premlčania všetkých žalobou uplatnených nárokov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, teda účastník konania ( a ) a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), prejednal vec bez pojednávania ( ) s preskúmaním napadnutého rozsudku i konania mu predchádzajúceho v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie (podanie pôvodného žalobcu, u ktorého z dôvodov uvedených nižšie nešlo usudzovať na nič iné, než na jeho osvojenie si novou správkyňou konkurznej podstaty) nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať za vecne správny a preto je namieste ho potvrdiť vo veci samej i v časti

trov konania ( a ). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený ( a ).

Podľa konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa ZKV (ktorý je práve oným doterajším právnym prepisom uvádzaným v ) z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konania začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Ešte pred vyporiadaním sa s námietkami predostretými odvolaním sa žiada uviesť, že odvolací súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predovšetkým vzal na vedomie, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. apríla 2013 č. k. -2481 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84“ „JUDr. Martinu Mrázovú, advokátku, Bratislava, Šoltésovej 20“ za súčasného vyslovenia, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty „JUDr. Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Námestie Slobody 10“ zanikla 8. apríla 2013, čo odvolací súd napokon aj zohľadnil v záhlaví tohto svojho rozsudku (kde uviedol už novo ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty a túto pre neurobenie ňou žiadneho podania, ktorým by prejavila záujem na podaniach jej predchodcu netrvať, označil aj za odvolateľku). V prejednávanej veci pritom o tejto skutočnosti nebolo treba rozhodovať, pretože účastníkom konania je tu správca konkurznej podstaty z titulu svojej funkcie a nie osoba ustanovená do funkcie, pričom ustanovenie ZKV (obdobne ako aj ) je vo vzťahu k inak platiacej úprave z ust. a osobitnou úpravou (lex specialis).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nemá žiaden zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že pôvodný žalobca nie je (ani nebol) aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalobou uplatneného nároku (čo platí rovnako o novej správkyni), keďže sa mu (jej) nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bola úpadkyňa, ktorej je správcom (TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803) vlastníkom bytu a že pôvodný žalobca mal oprávnenie nakladať s bytom a žiadať od žalovaného aj plnenia s tým spojené.

Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 125 O. z. osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu, právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné a osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Z dokazovania vykonaného už súdom prvého stupňa (a inak aj z poznatkov získaných z množstva druhovo totožných iných vecí, prejednávaných v minulosti najskôr trnavským okresným súdom a po ňom i tunajším odvolacím súdom - v tejto súv. por. tiež ) jednoznačne vyplýva záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, keď tento ani podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenia nakladať s bytom žalovanej nielen v rozhodnom období, ale nakladať s ním vôbec.

V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovanej ako vedľajší účastník Mgr. Ing. Pavol Korytár (správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava“), pričom prípustnosť jeho vedľajšieho účastníctva bola právoplatne konštatovaná uznesením Okresného súdu Trnava z 18. októbra 2011 č. k. -65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 29. februára 2012 č. k. -112. Práve takémuto správcovi (vedľajšiemu účastníkovi) pritom žalovaná plnila pôvodným žalobcom vymáhané platby za rozhodné obdobie.

Ak potom pôvodný žalobca v konaní odvodzoval dôvodnosť svojho nároku a oprávnenie vymáhať ho zo svojho postavenia správcu konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, poukazujúc najmä na to, že byt žalovaného nebol vylúčený zo súpisu podstaty ním (pôvodným žalobcom) spravovanej úpadkyne TAZ, a. s. v likvidácii (napriek tomu, že bol zaradený aj do súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii), k tomu platí, že duplicitu súpisov sa snažili vyriešiť obaja správcovia podaním žalôb o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty, pričom doposiaľ bolo právoplatne skončené len konanie, ktoré inicioval pôvodný žalobca (rozhodnutiami v konaniach vedených Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. a Najvyšším súdom SR pod sp. zn. ), ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá, keď konajúce súdy ustálili, že nie je možné jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku TAZ, a. s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, teda aj s bytom žalovanej, a to vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ale aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu š. p. TAZ, FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správkyne konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a. s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania 22. decembra 1999). Konanie iniciované vedľajším účastníkom na strane žalovanej vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. potom nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Odvolací súd za opísanej situácie nemá žiaden dôvod neakceptovať výsledok už právoplatne skončeného konania, z ktorého logicky vyplýva, že ak bola zamietnutá žaloba pôvodného žalobcu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, tak vlastnícke právo k bytu mu ani v rozhodnom období nemohlo patriť (napriek súpisu tvrdiacemu opak). Na tomto nemohlo nič zmeniť ani neskončenie konania začatého vedľajším účastníkom, keďže tunajší súd už viackrát v druhovo totožných veciach za účasti oboch správcov podotkol, že treba považovať za

vysoko nepravdepodobné, žeby aj na strane dnešného vedľajšieho účastníka mohla byť konštatovaná nedôvodnosť žaloby o vylúčenie zo súpisu a teda i nedostatok jeho práva (tu por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2012 č. k. -175, vydaný vo veci súdu prvého stupňa jeho sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného tak zreteľne vyplýva jediný možný záver o potrebe zamietnutia žaloby, keď pôvodný žalobca nepreukázal vlastníctvo k bytu ani oprávnenie nakladať s ním, nakoľko v prejednávanej veci ani v skoršom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu spravovaného vedľajším účastníkom nepreukázal akékoľvek právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu druhým správcom (vedľajším účastníkom) a ani nová správkyňa na takomto stave vecí nič nezmenila.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa a potvrdil. To sa týkalo nielen veci samej, ale i rovnako správneho rozhodnutia o trovách konania medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, resp. i pôvodným žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa , , a , ako aj podľa , , a vyhlášky č. v platnom znení (tzv. advokátska tarifa) a to nepriznaním náhrady žalovanej (ktorá nepodala návrh na priznanie mu náhrady a zo spisu sa ani žiadne trovy takéhoto účastníka nepodávali) a naopak uložením v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni povinnosti na náhradu trov vedľajšieho účastníka, vzniknutých tomuto na právnej službe za jeden úkon (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej), paušálnej náhrade a na DPH (33,20 + 7,63 + 20% zo súčtu), pričom povinnosť na náhradu uložil (tak ako u náhrady trov prvostupňového konania) v súlade s ust. a (tu rozumej i s určením zákonnej trojdňovej lehoty plnenia, pretože pre výnimku nevidel dôvod).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.