Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-165-2012.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/958/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: Y. Y., W.. XX.X.XXXX, R.Á. X, Trstené pri Hornáde, v konaní o zaplatenie 174,27 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 111,57 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 34,03 eura od 19.5.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 39,60 eura od 19.6.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 20,78 eura od 19.7.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 16,77 eura od 19.8.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 0,39 eura od 19.9.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania titulom súdneho poplatku 10,56 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 174,27 eura a to titulom dlžoby na cene služieb v sume 11,27 eura poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu, a sumy 62,70 eura titulom zmluvnej pokuty, to všetko spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor a je možné o veci rozhodnúť aj na základe predložených listín, súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 17.9.2013.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaný zaviazal nielen odberať
služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. Právny predchodca vyúčtoval služby fa č. 7706394680, splatnou 18.9.2009 na sumu 59,77 eura (z toho 59,38 eura zmluvná pokuta), fa č. 7703236648 splatnou 18.6.2009 v sume 41,26 eura (z toho 1,66 eura zmluvná pokuta), fa č. 3705382848 splatnou 18.8.2009 v sume 16,77 eura, fa č. 2702111666 splatnou 18.5.2009 v sume 35,69 eura ( z toho 1,66 eura zmluvná pokuta), fa č. 704366105 splatnou 18.7.2009 v sume 20,78 eura.
Okrem dlžných súm sa zároveň žalobca domáhal zákonného úroku z omeškania a náhrady trov konania.
Právny predchodca žalobcu uvedené pohľadávky previedol na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Žalovanému bola žaloba, procesné poučenia ako aj priložené dôkazy doručené do vlastných rúk dňa 14.3.2013.
Čo sa týka dlžných súm, uvádzaných v žalobe, ohľadom toho boli súdu predložené faktúry, obsiahnuté na čl. 3 - 7 súdneho spisu. Iné podklady predložené neboli.
Súd uznesením zo dňa 30.8.2012 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote presne popísal skutkové okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu zmluvnej pokuty, aby presne špecifikoval povinnosť, ktorú mal žalovaný porušiť a či to takto bolo žalovanému aj zdôvodnené, aby predložil dôkaz o existencii zmluvy, kde si strany takúto sankciu dohodli a o všetkých tvrdeniach predložil dôkaz. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi dourčené dňa 17.9.2012 avšak bez odozvy.
Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaná nezaplatila cenu služieb v sume celkovej sume 283,69 eura, súd žalobu v tomto rozsahu uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry:
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V aktuálnom čase bola základná sadzba ECB 1,25%, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9,25% ročne.
Čo sa týka hlavného plnenia tým, že žalovaný, ktorému boli riadne doručené všetky písomnosti vrátane návrhu na začatie konania, žalobcom tvrdené skutočnosti nepoprel, nijako sa nebránil a preto súd nemal dôvod pochybovať o to, že po určitú dobu boli služby žalovanému aj dodávané, a že za ne žalovaný nezaplatil. Preto v súlade s cit. ustanoveniami zákona ohľadom ceny služieb súd žalobe vyhovel a to vrátane úroku z omeškania.
Súčasťou faktúr a teda aj žalovanej pohľadávky však bola aj suma 62,70 eura a to v rámci fa 7706394680, splatnou 18.9.2009 na sumu 59,77 eura (z toho 59,38 eura zmluvná pokuta), fa č. 7703236648 splatnou 18.6.2009 v sume 41,26 eura (z toho 1,66 eura zmluvná pokuta) a fa č. 2702111666 splatnou 18.5.2009 v sume 35,69 eura ( z toho 1,66 eura zmluvná pokuta).
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 Obč. zákonníka:
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Žalobca nepreukázal ani existenciu písomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nie tak dokonca ohľadom zmluvnej pokuty, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tejto časti uplatneného nároku a preto pre nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu bola žaloba ohľadom zmluvnej pokuty zamietnutá.
V konaní bol žalobca úspešný v pomere 64% a neúspešný v pomere 36%.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh v sume 10,56 eura (zo sumy 111,57 eura je poplatok 16,50 eura, z čoho sa odráta 36% neúspechu t.j. 5,94 eura).
Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal ako neúčelných a nie nevyhnutných a oprávnene vynaložených trov, pretože:
- žalobcom je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 6971/B je zapísané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť BL Consulting s.r.o. (od 16.11.2012). Konateľmi žalobcu sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, ktorí sú zároveň jedinými spoločníkmi a konateľmi BL Consultingu s.r.o. - jediného spoločníka žalobcu
- právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862711, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, Jedná sa pritom o tie isté osoby.
Zrejme táto skutočnosť vysvetľuje, prečo na splnomocnení na zastupovanie
žalobcu v tomto konaní (a mnohých ďalších konaniach ) nie je podpísaný ani jeden z vyššie menovaných konateľov, ale prokurista JUDr. Alexander Kasatkin.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti
s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému
tvrdenému nároku.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle
článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy nevyhnutné v rámci trov právnej pomoci. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) 1/ na právnu pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní takmer plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku.
Podľa § 18 zákona 586/2003 Z.z. o advokácii:
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Meritkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej, ale vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania, priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým mravom. A preto, aj keď bol čiastočne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej firmy (teda seba samého ) súd považuje za parazitujúce a krajne neetické. Žalobcovi trovy právneho zastúpenia z vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal súd nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.