Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Sp-23-2013.pdf
PDF · 107.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Rožňava, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: S. H., bytom G. A., X. O.Á. Č.. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. 03. 2013 č. V 252/13 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. marca 2013 č. V 252/13.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,-- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa zo dňa 19. marca 2013 č. V 252/13 zamietla odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo dňa 08. 02. 2013 na vklad záložného práva k spoluvlastníckym podielom S. H. na nehnuteľnostiach v katastrálnom území F., P. F., P. F., zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, v katastrálnom území G. A., obec G. A., P. F., zapísaných na LV č. XXX a v katastrálnom území A., P. A.V., P. F., zapísaným na LV č. XXX, ktoré sú špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva č. 035/2013-SUB zo dňa 08. 02. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a S.F. H. ako záložca zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2011, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 250,-- eur aj poplatok v sume 242,-- eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmala platnosť zmluvy, to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Zistila, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná, pričom neplatnosť tohto právneho úkonu videla v skutočnosti, že absolútne neplatnou je dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom S. H. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára) kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o predtlač, ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu, združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jej obsahu záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu.
Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie úveru v sume 250,-- eur, poplatku v sume 242,-- eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškania, platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (úveru a z jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 18. 04. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné, lebo z § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znení jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi splnomocniteľom nesprávne právne posúdila. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.
Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.
Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 05. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených jeho odôvodnení s tým, že námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.
Účastník S. H. sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 03. 05. 2013, v ktorom poukázal na to, že si je vedomý svojho dlhu, tento nikdy nepopieral, pričom vzhľadom na nepriaznivé rodinné pomery a vážne ochorenie manželky vyžadujúce nákladnú liečbu požiadal navrhovateľku o zníženie mesačných splátok, čomu vyhovené nebolo. Zdôraznil, že navrhovateľka zbytočne navyšuje svoju pohľadávku voči nemu rôznymi trovami a úrokmi, ktoré nie sú v súlade s platnou právnou úpravou a sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto sa stotožnil so závermi odporkyne, obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky a pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom S. H. dňa 20. 12. 2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 250,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 242,-- eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
Dohodou o splnomocnení zo dňa 20. 12. 2011 S. H. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 21. 12. 2011, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.
Dňa 08. 02. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžník zastúpený ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 035/2013-SUB, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2011.
Navrhovateľka a odporkyňa sa na pojednávanie dňa 17. 09. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolané nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnila podaním zo dňa 12. 09. 2013, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jej
neprítomnosti. Odporkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.
Účastník S. H. navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ ide o dohodu o splnomocnení, nemal vedomosť o tom, že takúto dohodu uzatvára, pretože keď požiadal navrhovateľku, ktorá konala prostredníctvom svojej zástupkyne, o poskytnutie úveru, pracovníčka tejto spoločnosti mu odovzdala všetky listiny, ktoré je potrebné podpísať, overiť podpisy a tieto vrátiť s tým, že peniaze mu budú vyplatené. V čase uzatvárania zmluvy o úvere a prakticky ani v súčasnej dobe nemal a nemá vedomosti o tom, že existuje spoločnosť ProHelp ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľa, nikdy nebol v kontakte s jeho zástupcom pánom Mamojkom a s týmto sa kontaktoval až po tom, keď sa spustilo celé toto konanie. Kontaktoval ho telefonicky s tým, že je ochotný svoj dlh a záväzok voči Pohotovosti splatiť, avšak nie v dohodnutých splátkach, vzhľadom na nepriaznivé osobné pomery, ktoré špecifikoval aj podanom vyjadrení k opravnému prostriedku. P. Mamojka ho odkázal na Pohotovosť, že uvedené musí vyriešiť s touto spoločnosťou. V sídle spoločnosti v Bratislave mu povedali, že o splátkový kalendár musí požiadať písomnou formou a až po dobe asi troch mesiacov mu oznámili, že nesúhlasia so splátkovým kalendárom. Preto si podal opätovnú žiadosť, keďže jeho finančná situácia priaznivá nie je a keďže má chorú manželku, na liečbu ktorej musia vynakladať takmer všetky finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. V čase uzatvárania zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, žeby podpisoval aj nejakú dohodu o splnomocnení, pretože podklady, ktoré tvorili rôzne formuláre, mu dala pracovníčka spoločnosti Pohotovosť, text bol do nich vpísaný drobnými písmenkami, takže tento si ani neprečítal a listiny rovno podpísal. Tie podľa pokynov pracovníčky dal overiť na matrike a v uvedenom čase nebola žiadna reč o potenciálnom uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva v prospech navrhovateľky pre prípad riadneho nesplácania dlhu. Žiadne informácie ohľadne svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam navrhovateľke ani nikomu inému neoznamoval. Vychádzajúc z uvedeného považuje správanie sa spoločnosti Pohotovosť za neseriózne a navrhuje rozhodnutie ako správne potvrdiť.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.
Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo a posúva hranice neprimeraných praktík contra bonos mores, ktoré spochybňujú dlhodobo formované základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania (vžitia) subjektmi právnych vzťahov.
Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Vladimírom Timárom ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 20. 12. 2011, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úvere zo dňa 20. 22. 2011 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 21. 12. 2011. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva mu patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, tento ani nemal vedomosti o existencii občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátil so žiadosťou o poskytnutie pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto situácie ProHelp -
občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka S. H..
Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila.
Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľností uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení ako i jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.