Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16P-108-2013.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Subarea
16P/108/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky C. Y., O.. X., L.. XX.X.XXXX, J. M. XXX, právne zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, proti odporcovi O. Y., L.. XX.X.XXXX, J. M. XXX, za účasti mal. R. Y., L.. XX.X.XXXX, obe zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, a za účasti Rastislava Hricka, nar. 30.7.1995, bytom Odorín 186, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky C. Y., O.. X., L.. XX.X.XXXX S. M. O. Y., L.. XX.X.XXXX, A. K. XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu mesta D. E., vo zv. 7, ročník 1991, na strane 193, pod poradovým číslom 52, rozvádza.
Na čas po rozvode sa zveruje mal. R. Y., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a odporca - otec je povinný prispievať na výživu mal. R. sumou 100,-- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je odporca - otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Styk odporcu - otca s mal. R. sa neupravuje.
Súd konanie o návrhu navrhovateľky na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k synovi O. Y., L.. XX.X.XXXX zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 26.3.2013, podaným na tunajšom súde toho istého dňa domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletého R. Y., L.. XX.X.XXXX a v tom čase aj maloletého O. Y., L.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého R. sumou 100,-- Eur mesačne a na výživu v tom čase maloletého O. sumou 150,--Eur mesačne, na oboch synov vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň žiadala upraviť styk odporcu s oboma synmi a to každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatka od 17,00 hod do nedele do 17,00 hod.
Na pojednávaní dňa 24.6.2013 cestou svojho právneho zástupcu už nežiadala upraviť styk otca s deťmi a následne na pojednávaní dňa 17.9.2013 svoj návrh vo vzťahu k synovi O., ktorý sa medzičasom
stal dospelým, vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vzala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť.
Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželmi sa začali nezhody, ktoré v posledných 8. rokoch sa vystupňovali do takej miery, že obaja účastníci medzi sebou vôbec nekomunikujú. Navrhovateľka pred 7. rokmi navštívila manželskú poradňu, následne aj odporca, ale k zlepšeniu ich manželského spolužitia vôbec nedošlo. Nezhody vyplývajú z bežných vecí a chodu domácnosti, nakoľko odporca finančne prispieva na domácnosť len v malej miere, napriek tomu, že musia splácať dve hypotéky a navrhovateľke nezostane po ich vyplatení ani na základné potreby pre domácnosť a najmä na výživu detí. Manželia súčasne zistili, že majú úplne rozdielne povahy, pričom táto rozdielnosť pováh, ako aj názorov na ďalšie manželské spolužitie spôsobila to, že city medzi nimi ochladli, navrhovateľka odporcu už nemá rada a dá sa povedať, že navzájom sa už odcudzili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhovateľka má iné predstavy o fungujúcom manželskom živote. Z uvedených dôvodov ďalej už nechce zotrvať v manželstve. Manželstvo už neplní svoj účel a keďže ide o pretrvávajúci stav, existencia takéhoto formálneho manželstva nie je ani v záujme maloletých detí. Navrhovateľka a odporca pracujú v spoločnosti Embraco, navrhovateľka s mesačným príjmom cca. 400,-- Eur a odporca s mesačným príjmom cca. 800,-- Eur. manželstvo je už len formálnym zväzkom, neplní ani jednu z funkcií manželstva a nieje ani predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, synov R. a O. , ako aj dcéry C. ako svedkyne, výsluchom kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 19.10.1991. Predtým sa poznali asi tri roky. Brali sa z lásky. Z toho manželstva sa im narodili tri deti. Po uzavretí manželstva bývali v obci J. v jej rodinnom dome spoločne s jej matkou, ktorá je už toho času nebohá. Následne asi po 5-tich rokoch odišli bývať do Michaloviec do bytu, ktorý si prenajali a v ktorom bývali v tom čase už s dvoma deťmi a to s dcérou C. a synom O.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca nikdy nebol rodinný typ, stále športoval, takže sa málo zdržiaval v domácnosti. To platilo ako v čase, keď bývali v Bystranoch, tak aj následne v Michalovciach. Následne sa presťahovali do Odorína a to aj za tým účelom, aby navrhovateľka doopatrovala svoju mamu. V uvedenej obci si kúpili rodinný dom. Odporcu v tom čase dokázalo hocičo rozhádzať, býval podráždený a nervózny. Odkedy bývali v uvedenej obci s odporcom spoločne nekomunikovali, viedli tichú domácnosť, nebavili sa o chode domácnosti a bežných veciach. Odporca robil len to, čo uznal za vhodné. Z jeho strany nebola láska a ani úcta k jej osobe. Napokon to dospelo k tomu, že odporca prestal komunikovať aj s ich deťmi, čo primälo navrhovateľku podať návrh na rozvod. Odporca predovšetkým prestal absolútne komunikovať so synom O., začal ho ignorovať, a ak mu aj niečo povedal, tak mu zvyčajne vynadal. Práve tieto skutočnosti navrhovateľku priviedli k tomu, že sa rozhodla podať návrh na rozvod, lebo sa bála o syna O., aby sa tento psychicky nezložil. V minulosti sa s odporcom zúčastnili psychologickej poradne a to asi pred 8 rokmi, následne sa však odporca odmietal spoločného sedenia zúčastniť. Tieto sedenia sa mali uskutočniť v čase, kedy jej bol odporca neverný. S neverou mal odporca problém už aj skôr a podľa navrhovateľky jej bol asi tri krát neverný. Potvrdila, že naďalej bývajú s odporcom v spoločnej domácnosti, avšak každý z nich má vlastný bankový účet. Intímny život s odporcom nevedú už asi 5 rokov.. Odporca finančne prispieva do domácnosti sumou 400,-- Eur mesačne. Tiež keď je potrebné niečo opraviť, tak to odporca urobí. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tak inkaso a elektriku uhrádza odporca, a uhrádza tieto náklady z tých peňazí, ktoré mu zostávajú. Ona zase na oplátku spláca 2 úvery a to jeden úver vo výške 80,-- Eur a druhý vo výške 90,-- Eur, kde tieto úvery zobrali na zakúpenie rodinného domu. Tiež uhrádza poistky deťom, čo vychádza okolo 20,-- Eur spolu na všetky deti. Platí tiež doma internet a deťom mobilné telefóny a mal. Erikovi takisto školskú jedáleň a školskú družinu. Dcére tiež uhrádza internát v sume cca. 200,-- Eur na tri mesiace a tiež internet v sume 20,-- Eur za tri mesiace.
Odporca vo svojej výpovedi s návrhom na rozvod nesúhlasil. K výčitkám navrhovateľky, že sa venoval športu uviedol, že na športovanie treba určitý čas a predsa to nie je trestné, keď sa tomu človek venuje, avšak nemyslí si z jeho pohľadu, že viac času venoval športovaniu ako rodine. Z jeho strany nešlo o aktívnu športovú činnosť, je však pravda že sa venoval rôznym športovým činnostiam. Pripustil , že býval
nervóznejším človekom a v minulosti bol viac nervóznejší ako teraz. Tiež pripustil, že táto nervozita sa prejavovala aj doma a určite to dobre na rodinu nevplývalo. Tento problém riešil návštevou lekára a to asi pred 6-timi rokmi, a po tejto konzultácii mu lekár predpísal nejaké lieky, ktoré aj užíval. Potom čo bola ukončená výroba týchto liekov ich prestal brávať. Zhruba pred štyrmi rokmi nanovo navštívil novú lekárku u ktorej je doteraz, táto mu predpísala nové lieky, po užívaní ktorých mu bývalo zle, tak preto ich prestal užívať. Podľa vyjadrenia odporcu v jeho prípade sa nejedná o dlhodobú nervozitu, ale skôr o výbuchy nervozity. Jeho jednoducho čosi naštve, ale hneď po piatich minútach je to preč. Vtedy je jednoducho nervózny. Odporca tiež potvrdil, že bol navrhovateľke trikrát neverný, toho času však nikoho nemá. Potvrdil tiež výpoveď navrhovateľky, že intímny život nevedú už 5 rokov. Pokiaľ ide o absenciu komunikácie medzi účastníkmi o túto komunikáciu sa odporca pokúšal, ale nebol o ňu záujem zo strany navrhovateľky. Navrhovateľku v súčasnej dobe rešpektuje ako matku ich spoločných detí, žiadne iné city k nej neprechováva. Potvrdil, že do domácnosti prispieva sumou 400,-- Eur a okrem toho uhrádza ešte inkaso, kúrenie a tiež náklady týkajúce sa opravy domu. Rozviesť sa odmieta preto, lebo návrh bol podaný bez predchádzajúcej konzultácie s ním a nebol na to vôbec upozornený. Podľa odporcu by rodina mala zostať pokope. Poukázal tiež na to, že od podania návrhu na rozvod, sa jeho vzťahy so synom O. otočili o 180 stupňov a myslím si, že táto rodina môže byť dokonale funkčná. O vzťahu k synovi O. , resp. deťom uviedol, že v minulosti sa snažil staršie deti zapájať do prác v domácnosti, teda aj syna O.. Bolo to v období, kedy dcéra mala 13. rokov a syn O. 9. rokov. Vtedy bola jeho autorita zhodená navrhovateľkou a to tým, že povedala, že deti sa nemajú zamestnávať. Tým pádom on nechcel nikoho do ničoho nútiť. A následne sa týmto tento ich vzťah s O. vyvinul do dnešného dňa.
Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a že toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mesta D. E., vo zv. 7, ročník 1991, na strane 193, pod poradovým číslom 52.
Obaja účastníci sú rodičmi mal. syna R. a toho času už dvoch plnoletých detí a to dcéry C. a syna O..
Syn O. Y., L.. XX.X.XXXX vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho rodičia - účastníci konania nemajú veľmi dobrý vzťah. Navzájom sa nerozprávajú a tento stav trvá už dlho, niekoľko rokov. Čo je dôvodom takéhoto stavu uviesť nevedel. V minulosti zaznamenal nervozitu u odporcu - otca, avšak v súčasnosti tomu už to tak nie je. Vo vzťahu k nemu sa táto nervozita odporcu nijako neprejavovala, lebo sa s ním nerozprával. Vo vzťahu k navrhovateľke - mame sa to prejavilo niekedy tak, že sa sem-tam rodičia pohádali. Pokiaľ ide o jeho vzťah k otcovi - odporcovi, ten v minulosti nebol dobrý, lebo sa navzájom nerozprávali. Tento vzťah sa zlepšil pred mesiacom a zlepšenie spočívalo v tom, že si vysvetlili určité veci. Momentálne s otcom trávia viac času, chodia na bicykle a podobne. Menovaný tiež potvrdil, že v poslednom období, odkedy sa zlepšili jeho vzťahy s odporcom - otcom, sa odporca snažil zlepšiť vzťahy aj s navrhovateľkou - matkou, snažil sa s ňou rozprávať, avšak táto na to nereagovala. Osobne nechcel, aby sa rodičia rozviedli.
Maloletý R. sa k okolnostiam spolužitia jeho rodičov vo svojej výpovedi bližšie vyjadriť nevedel. S kým by chcel bývať, ak by prípadne rodičia spolu nebývali, sa nevedel vyjadriť , avšak nechcel, aby sa odporca
- otec od nich odsťahoval.
Svedkyňa C. Y. - dcéra účastníkov taktiež potvrdila, že rodičia - účastníci konania navzájom medzi sebou nekomunikujú a to už niekoľko rokov. Podľa jej názoru je to psychická záťaž pre všetkých. Čo je dôvodom takéhoto stavu uviesť nevedela. Popísala tiež situáciu z minulosti, kedy sa odporca - otec nezaujímal o jej aktivity, ako bola stužková, či vodičské skúšky, dokonca jej ani na stužkovej nebol. Potvrdila, že po podaní návrhu na rozvod sa odporca - otec snažil navrhovateľku - matku niekam pozvať, ale táto odmietla. Na rozdiel od ostatných súrodencov svedkyňa s rozvodom jej rodičov súhlasila.
Podľa správy z poradensko-psychologického procesu referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 23.7.2013 vyplynulo, že medzi účastníkmi konania sa rokmi ich pôvodné komunikačné problémy prehĺbili, odcudzili ich vzájomný vzťah a stali sa chronickými. Navrhovateľka trvá na rozvode a nechce spolupracovať na úprave manželského vzťahu.
Neprijala možnosť individuálnej konzultácie. Odporca nechce sa rozviesť. Podľa záverovej tejto správy úprava ich vzájomného manželského vzťahu psychologickými intervenciami nie je možná vzhľadom na charakter ich vzťahových a osobných problémov.
Podľa správy zamestnávateľa navrhovateľky jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2012 do marca 2013 vrátane predstavoval sumu XXX,XX Eur. Podľa jej výpovede na poslednom pojednávaní k zmenám týchto pomerov u nej nedošlo.
Podľa správy zamestnávateľa odporcu jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2012 do marca 2013 vrátane predstavoval sumu XXX,XX Eur a rovnako tak podľa jeho výpovede na poslednom pojednávaní k zmenám týchto pomerov u neho nedošlo.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v rodine vyplynulo, že rodina žije v rodinnom dome, ktorý je spoločným vlastníctvom manželov. odporca dobrovoľne prispieva do domácnosti na výživu detí a na domácnosť sumou 400,-- Eur. Syn O. navštevuje Strednú elektrotechnickú školu Spišská Nová Ves a mal. R. navštevuje základnú školu. V domácnosti s nimi býva aj plnoletá dcára C., ktorá je študentkou vysokej školy.
Kolízny opatrovník vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uskutočnenom prostredníctvom poverenej zamestnankyne odporučil mal. Erika zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili názorové nezhody na ich spolužitie. Z ich prejavu, ale aj zo správy referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR je zrejmé, že medzi nimi došlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a obnovenie ich manželského spolužitia neprichádza podľa názoru súdu v úvahu. Stav vzájomného odcudzovania dlhodobo napredoval a v súčasnej dobe sa dostal do fázy, kedy napriek formálnemu deklarovaniu úsilia o jeho obnovenie zo strany odporcu, v skutočnosti obnova uvedeného spolužitia je nereálna. Nie v neposlednom rade k narušeniu tohto vzťahu tiež prispeli aj opakované nevery odporcu z minulosti.
Navrhovateľka odmieta akúkoľvek možnosť obnovy spolužitia s odporcom a aj zo záverov správy referátu poradensko-psychologických služieb je zrejmé, že úprava vzájomného manželského vzťahu účastníkov psychologickými intervenciami nie je možná vzhľadom na charakter ich vzťahových a osobných problémov.
Z hľadiska účastníkmi ale i svedkami popísaných situácii mal súd za to, že rozvrat vo vzájomnom spolužití účastníkov je potrebné hodnotiť ako hlboký, čím je naplnený jeden zo zákonom predvídaných predpokladov pre rozvod.
Pokiaľ šlo o trvalosť tohto rozvratu, tú súd hodnotil v kontexte dlhodobo pretrvávajúceho stavu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Obaja účastníci, ako aj ich deti, potvrdili dlhodobú existenciu „tichej domácnosti“ medzi účastníkmi, a aj podľa správy referátu poradensko-psychologických služieb sa táto dlhodobosť sa prejavila až chronickým odcudzením v ich vzájomnom vzťahu. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá a potvrdená aj psychologickou správou.
Takýto stav veci nevytvára ani vhodné výchovné prostredie pre mal. dieťa - mal. R. a podľa názoru súdu je preto aj v jeho záujem, aby manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Pokiaľ ide o zverenie maloletého R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), súd aj vzhľadom na odporúčacie stanovisko kolízneho opatrovníka prednesené na pojednávaní, maloletého zveril do jej starostlivosti, nakoľko aj podľa názoru súdu sa toto riešenie javí vzhľadom na vek dieťaťa a výchovný prístup oboch rodičov za najvhodnejšie.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z toho, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. V danom prípade príjem navrhovateľky je v priemere 480,-- Eur a príjem odporcu vo výške 860,-- Eur mesačne. Pri zohľadnení odporcom doteraz realizovaných úhrad do domácnosti vo výške 400,-- Eur, ako aj skutočnosti, že obom účastníkom naďalej ešte ostáva vyživovacia povinnosť k ich ďalším dvom plnoletým, avšak nezaopatreným deťom, ktoré študujú, súd dospel k záveru, že výška výživného v sume 100,-- Eur mesačne na mal. R. zodpovedá odporcovým zárobkovým a majetkovým pomerom a tiež jeho schopnostiam a zároveň, že je dostatočná na úhradu všetkých nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa.
Keďže počas konania sa syn O. stal plnoletým, navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.9.2013 svoj návrh vo vzťahu k tomuto synovi vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vzala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť, s čím ako odporca, tak aj kolízny opatrovník vyslovili súhlas, súd konanie o tejto časti návrhu navrhovateľky v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.
Napokon pokiaľ ide o úpravu styku odporcu k mal. R., obaja účastníci ako rodičia maloletého nepovažovali za potrebné tento styk upravovať, a preto súd styk odporcu s maloletým synom osobitne neupravoval.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom obaja účastníci sa ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.