Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-70-2013.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivo súdu o maloleté dieťa: D. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky P. L., rod. X., nar.XX.X.XXXX, bytom P. V. H. XXXX/X, P., právne zastúpenej Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so sídlom v P., X. XX a otca Q. L., nar.X.X.XXXX, bytom F. F. XXX/X, X., maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloletého, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/289/2012-179 zo dňa 24.4.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 20P/289/2012-179 zo dňa 24.4.2013 zaviazal otca k povinnosti platiť na mal. D. zvýšené výživné vo výške 140,- eur mesačne od 1.9.2012, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom od 1.9.2012 do 30.4.2013 v celkovej výške 480,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 10C/20/2009-47 zo dňa 22.4.2009 vo výroku o výživnom na maloletého D. L.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna D. na sumu 160,- eur mesačne, vzhľadom na skutočnosť, že v čase posledného určenie výživného bol syn v predškolskom veku a v súčasnosti je žiakom tretej triedy ZŠ, teda zvýšil sa jeho fyzický vek s ním spojené odôvodnené potreby. Syn je v evidencii alergologickej ambulancie, užíva lieky, máva silné migrény, matka býva s maloletým v byte v osobnom vlastníctve, spláca hypotekárny úver, leasing na auto a synovi dve poistky. Otec k návrhu matky uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní vždy riadne a včas, aj keď to pre neho nie je ľahké. Oproti minulosti zarobí oveľa menej a jeho príjem mu len tak vystačí na pokrytie základných životných potrieb. Preto navrhol návrh matky zamietnuť.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky je dôvodný čiastočne, a preto zvýšil výživné na mal. D. zo sumy 80,- eur na sumu 140,- eur mesačne, keď výživné v takejto výške považoval za primerané a optimálne k odôvodneným potrebám maloletého a za také, ktorého platenie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca. Konštatoval, že s pribúdajúcim vekom a
rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním sa zvýšili výdavky na maloletého v spojitosti s upokojovaním jeho bežných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena, pribudli výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, teda na strane maloletého ide o podstatnú zmenu pomerov. V konaní mal preukázané, že matka v tomto školskom roku zaplatila minimálne 400,- eur, z toho časť na školské potreby a pomôcky na začiatku školského roka vrátane prezuviek, cvičebného úboru na telesnú výchovu, platby v škole na stravu, školský klub a rôzne podujatia organizované školou vrátane plaveckého výcviku. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmena nastala aj u rodičov. Matka zmenila zamestnanie a zvýšila sa jej mzda o 267,96 eur v porovnaní mzdy za rok 2008. Bolo by však nespravodlivé, aby na zvýšených výdavkoch na potreby maloletého D. sa podieľala len sama, je potrebné, aby tak urobil aj otec. U otca došlo k zhoršeniu jeho príjmových pomerov pri porovnaní mzdy 323,27 eur, z ktorej súd vychádzal pri rozvode, so mzdou 285,78 eur u súčasného zamestnávateľa (za 8 mesiacov roka 2012), keď došlo k zníženiu o 37,49 eur, ale k zvýšeniu o 48,27 eur pri porovnaní mzdy, ktorú dosiahol v Autoalles groupm, s.r.o. (za 4 mesiace roka 2012). Tento pracovný pomer skončil na žiadosť bez udania dôvodu a nemožno ho považovať za skončený z dôležitého objektívneho dôvodu. Keby ostal pracovať v Autoalles, mohol dosahovať vyššiu mzdu, akú má v súčasnosti. Súd neuveril tvrdeniu otca, že dôvodom bolo nevyplatenie mzdy a že to uviedol v žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Súd uveril jeho dôvodu uvedenému na pojednávaní dňa 24.4.2013, že chcel byť blízko priateľky, ktorá žila v X.. V nie priaznivej finančnej situácii sa teda ocitol mal. D. vlastným konaním, správaním, nezodpovednosťou. S/d konštatoval, že síce takto konať môže, ale musí si byť aj vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti, v rámci ktorej je vyživovacia povinnosť k dieťaťu povinnosťou prednostnou, a preto súd jeho konania vyhodnotil ako subjektívne zavinené. Potom súd vychádzal z príjmu ktorý by dosahoval u toho zamestnávateľa, ktorý mohol byť v čase rozhodovania súdu aj vyšší. Otec maloletého je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, žiadne nepreukázal a nič mu nebráni, aby pracoval aj mimo miesta bydliska, prípadne aj v zahraničí, lebo nemusí zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a môže si tak podstatne zlepšiť svoje finančné schopnosti. Podľa názoru prvostupňového súdu otec maloletého je zrejme v lepšej finančnej situácii ako deklaroval, pretože nežiadal zaplatenie vlastníckeho podielu v rodinnom dome od priateľky vo výške 8.000,- eur, ale ho zaplatil za ňu z predaja bytu v P.. O lepšej situácii svedčí aj skutočnosť, že zabezpečuje rekonštrukciu rodinného domu, do ktorej zatiaľ investoval od apríla minulého roku 5.000,- eur (v odôvodnení je nesprávne uvedené 5.000,- Sk) a priateľka prispela 2.000,- eur. Vychádzajúc z uvedeného súd je presvedčený, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné na mal. D., keď zároveň podotkol, že nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že rok nie je s maloletým v žiadnom osobnom, telefonickom alebo e-mailovom kontakte, keď aj predtým to bolo len občas a okrem výživného sa už žiadnym iným spôsobom nepodieľa na jeho výchove a výžive. Všetko zabezpečuje matka či už finančne alebo osobnou starostlivosťou.
Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, podľa jeho názoru súd nesprávne právne vec posúdi dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ matka dieťaťa tvrdí, že býva so synom sama a spláca aj naďalej úver na kúpu bytu a auta, poukázal na to, že po rozvode predali spoločnú nehnuteľnosť rodinný dom v obci A., pričom navrhovateľke bola z tohto domu vyplatená suma 34.853,69 eur, čo je uvedené aj kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka si následne kúpila 3-izbový byt v P. a myslí si, že nebolo nutné, aby sa opäť zadĺžila, keď vyplatené finančné prostriedky podľa názoru odvolateľa mohli a mali stačiť na vyriešenie jej bytovej situácie. Myslí si, že by im so synom stačil aj menší, napr. dvojizbový byt a aj tak by mali vytvorené vhodné podmienky na život, nakoľko sú len dvaja. Podľa jeho názoru uvedené je prejavom toho, že matka dieťaťa nevie hospodáriť s financiami striedmo a rozumne. Pokiaľ si zobrala úver na kúpu auta a tvrdí, že auto nevyhnutne potrebuje, aby poskytla synovi potrebnú starostlivosť, uvedené nechce popierať, ale myslí si, že nemusela kupovať nové auto, pretože mala predtým auto rok výroky 2008, ktoré bolo v dobrom technickom stave a úplne by postačovalo jej potrebám. Toto auto však predala za 8.000,- eur a kúpila si drahšie auto namiesto toho, aby ekonomicky rozmýšľala, radšej sa zadlžila. Tvrdenie, že ich syn berie špeciálne lieky a často mu býva zle a musí ho vyberať zo školy, k tomu uvádza, že zdravie jeho dieťaťa je pre neho prvoradé, ale nevie o tom, že by syn užíval pravidelne lieky. D. by mal nosiť okuliare, no uvedené aj v rozsudku je to, že nosenie okuliarov odmieta. Matka by mala zapôsobiť na syna a vysvetliť mu, že ak bude aj naďalej odmietať nosiť okuliare, spôsobí mu to ešte väčšie zdravotné problémy. Možno aj preto ho bolieva hlava, je mu zle a musí ho vyberať zo školy. Takéto veci by sa nemali zanedbávať. Pokiaľ právna zástupkyňa matky ho označila na pojednávaní, teda jeho pozíciu za mimoriadne pasívnu, nakoľko nevyvíja žiadnu aktivitu, aby získal lepšie platené zamestnanie
a obvinila ho, že nezarába v skutočnosti toľko, koľko uvádza. Poznamenáva, že toto jej tvrdenie sa nijako nepreukázalo a on súdu predložil doklady o svojom reálnom príjme. Nemôže predsa tvrdiť, že je pasívny a nehľadá si prácu. Doteraz bol vždy zamestnaný a riadne si plnil svoje vyživovacie povinnosti. Presťahoval sa do mesta X. na východe republiky a v tomto regióne sa lepšie platené zamestnanie hľadá len veľmi ťažko. Presťahoval sa zo súkromných dôvodov a nie je ani prvý ani posledný človek, ktorý sa rozviedol, našiel si novú partnerku a tak sa rozhodol, že sa odsťahuje a bytovú otázku riešil kúpou staršieho rodinného domčeka, ktorý ale treba prerobiť, aby sa v ňom dôstojne dalo bývať. Všetok svoj voľný čas trávi pri rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti. Navyše mal zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali operáciu a z tejto sa musel zotaviť. V zahraničí si prácu nehľadá, nakoľko chce byť blízko svojej životnej partnerky a tiež preto, že ho čaká ešte jedna operácia. Zdôrazňuje, že naozaj žije skromne, znížila svoje výdavky na minimum, nepoužíva mobilný telefón, internet ani iné vymoženosti tejto doby. Míňa len na to, čo je pre jeho život nevyhnutné a čo uspokojuje len jeho základné potreby. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého D.. Uviedla, že stanovené výživné vo výške 140,- eur mesačne je prijateľné a primerané vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Zdravotný stav maloletého dieťaťa je naozaj na prvom mieste a otec sa ani raz neopýtal, ako sa dieťa má a ako je na tom zdravotne. Pravidelne užíva lieky od alergológa Spiromont a Xyzal, pričom raz za rok sa mal. dieťaťu objednávajú aj lieky z Francúzska a to Staloral 300, ktoré si mal. dieťa strieka pod jazyk. K očnému lekárovi chodí matka s dieťaťom na kontrolu pravidelne raz ročne. V súvislosti s tvrdeniam otca uvádza, že očná lekárka navyše pre ne skonštatovala, že zrak dieťaťa sa zlepšil a nie je potrebné, aby dieťa nosilo okuliare. Zároveň uvádza, že zdravotný stav maloletého dieťaťa je vážny, nakoľko migrény sa mu často opakujú. Nie je pravdivá skutočnosť, že dieťa bolí hlava z dôvodu, že nenosí okuliare. Tvrdenie otca je v rozpore s objektívnou skutočnosťou a dokazuje absolútnu neinformovanosť otca o zdravotnom stave dieťaťa, pretože dieťa tieto migrény máva od útleho detstva. Migrény, ktorými dieťa trpí, sú také silné, že v momente, keď dieťa migrénu dostane, musia školskí pracovníci ihneď privolať matku, aby si táto prišla prevziať dieťa a odviezla ho domov do kľudového režimu. Keďže maloleté dieťa je v čase, kedy má migrénu, neschopné prepravy v sede, je nevyhnutné, aby pri preprave malo dostatok miesta, nakoľko si potrebuje ľahnúť. Z toho dôvodu zakúpila nový automobil, aby jej toto umožnil. Matka dieťaťa má za to, že vyživovacia povinnosť, ktorú súd zvýšil na sumu 140,- eur mesačne zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa a nemôže sa stotožniť s názorom otca maloletého dieťaťa, že by zvýšenie výživného nemusel zvládať platiť. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s. potvrdil ako vecne správny a to z nasledovných dôvodov:
Prispievať na výživu svojho dieťaťa je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (ust. § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ďalej len „Zákon o rodine“).
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena týchto okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladov predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa tak, ako to bolo aj v prejedávanej veci.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci, tak odvolateľ - otec maloletého dieťaťa, ako aj v písomnom vyjadrení matka dieťaťa, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočností potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia dospel aj odvolací súd k záveru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi a jeho argumentom, na ktorých založil svoje odvolanie. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a s tým aj súvisiaci vývoj životných nákladov vynakladaných na maloletého, nepochybne odôvodnili potrebu zvýšenia výživného. Argumentácia otca preto neobstojí, pretože v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto je otec dieťaťa povinný korigovať svojej výdavky tak, aby si v prvom rade zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd oboznámil sa s výsledkami vykonaného dokazovania, je zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa platiť prvostupňovým súdom určené zvýšené výživné. Samotný odvolateľ neuviedol žiadne také okolností, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal a prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Inak povedané, súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal otec dieťaťa, pričom tieto svoje závery riadnym spôsobom aj odôvodnil.
Podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je konaním, ktoré sa môže začať i bez návrhu, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.