Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-23-2013.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. N., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov H. N., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, W. - O. Q. Y. Y. N., A.. XX.XX.XXXX, W. P. D. XXX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa, podal dňa 31.07.2013 na tunajšom súde návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. Y. N., A.. XX.XX.XXXX.
Matka s návrhom nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámil návrh otca dieťaťa, správu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 22.08.2013, potvrdenie o mzde navrhovateľa do ukončenia pracovného pomeru, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.08.2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.09. 2013, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.08.2013, celý podstatný obsah spisu 9P 66/2012, ako aj ostatné listinné dôkazy založené v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý Y. N. je synom navrhovateľa. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči synovi menená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9P 66/2012-13 zo dňa 07.08.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2012 z dôvodu, že maloletý Y. začal navštevovať strednú školu mimo miesta svojho trvalého bydliska. Vyživovacia povinnosť bola upravená na výšku 100,- € mesačne. Navrhovateľ bol personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 451 zo dňa 12.07.2013 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, pretože sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a dňa 16.08.2013 bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Jeho priemerný čistý príjem pred skončením služobného pomeru prestavoval cca 730,- €. Navrhovateľ je od 17.08.2013 evidovaný na Úrade práce. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľovi nebola priznaná dávka v nezamestnanosti.
Otec maloletého dieťaťa k návrhu v konaní pred súdom uviedol, že o zníženie vyživovacej povinnosti požiadal z dôvodu, že momentálne je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce. Bol prepustený z policajného zboru z dôvodu hrubého porušenia pracovných povinností. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani na dávku v hmotnej núdzi. Okrem maloletého Y. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére pochádzajúcej z ďalšieho manželstva, ktorá má 13 rokov. Vyživovaciu povinnosť voči synovi Y. si vždy platil a bol prístupný na zvýšenie výživného. Pokiaľ sa opätovne zamestná, je ochotný zvýšiť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi.
Matka s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že otec dieťaťa sa so synom nestretáva, okrem výživného na jeho výživu iným spôsobom neprispieva. Maloletý Y. má XX H., cestuje do školy mimo adresu trvalého pobytu (Hliník nad Hronom) s čím má spojené výdavky na cestovné takmer 100,- € mesačne. Ďalej má zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, školské pomôcky. Momentálne si robí vodičský, na ktorý si musela požičať a spláca ho. Spolu s deťmi býva u svojich rodičov, nie je evidovaná na úrade práce, je dobrovoľne nezamestnaná.
Kolízny opatrovník k návrhu otca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otcovi mal. Y., pretože to nie je v záujme maloletého. Poukázal na to, že otec si túto situáciu zapríčinil sám svojou vlastnou protiprávnou činnosťou. Ďalej kolízny opatrovník poukázal na to, že i keď si otec mal. Y. plnil vyživovaciu povinnosť vždy načas, nijakým iným spôsobom sa na jeho výchove a výžive nepodieľal.
Podľa § 62 ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods.1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Pri svojom rozhodovaní zobral pritom do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že samotný navrhovateľ svojím protiprávnym konaním hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo štátneho služobného pomeru na základe ktorého bol zo služobného pomeru prepustený a prišiel o pravidelný príjem. Toto jeho konanie nemôže byť preto na ujmu jeho nezaopatreného dieťaťa, ktoré je na neho odkázané výživou. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že maloletý syn má v súčasnej dobe 17 rokov, teda náklady na jeho výživu sú vzhľadom na jeho vek a štúdium mimo miesta trvalého pobytu pomerne vysoké a otec, tak ako to sám v konaní priznal, sa na jeho výžive, okrem súdom nariadeného výživného, nijakým iným spôsobom nepodieľa. Preto nemôže byť konanie navrhovateľa, ktorým hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (na podklade čoho prišiel o pravidelný príjem) a navyše ktorým spáchal trestný čin, považované za takú skutočnosť, ktorá by mala privodiť zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Z pohľadu súdu nie je potom v danom prípade rozhodné, či navrhovateľ v súčasnej dobe
dosahuje nejaký príjem a v akej výške, z ktorého by mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, podstatná je tá skutočnosť, že sa sám svojím nezákonným konaním pričinil o to, že prišiel o pravidelný a pomerne vysoký príjem.
Záverom je potrebné poznamenať, že tak ako otec, aj matka by sa mala postarať o výživu maloletého Y.. Je preto namieste uviesť, že aj matka by mala vyvinúť potrebnú snahu k tomu, aby zabezpečila svoje deti a poskytla im čo možno najlepšiu životnú úroveň. Jej postoj v konaní pred súdom, keď sama priznala, že je už niekoľko rokov nezamestnaná, pričom nie je evidovaná na úrade práce a nijakým spôsobom si príležitostne neprivyrába, považuje súd za nezodpovedný a ľahkovážny. Tieto skutočnosti však nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému synovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia je podstatná zmena pomerov, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. V prejednávanej veci zmena pomerov, právne významná pre zníženie výživného preukázaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).