Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-110-2013.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne: W. O., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX F. XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Babinom, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
z r u š u j e rozsudok W. S. K. D., S. S. W. XX, D., sp. zn. XC/XXXX/XXXX Y. XX.X.XXXX,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 162,91 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom súdu doručeným 25.4.2013 domáhala toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok W. S. D. vydaný dňa 19.1.2012, sp. zn. XC XXXX/XXXX a aby taktiež uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu trov s konaním jej vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že so žalovaným mala uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú žiadala zrušiť a na základe tejto žiadosti jej žalovaný oznámil, že došlo k zániku poistenia. Pri zániku poistenia jej žalovaný oznámil, že voči nej eviduje nedoplatok 896 Sk (29,74 eura) a nedoplatok je povinná do 7 dní uhradiť. Inú sumu ako túto od nej nežiadal. Pred rozhodcovským súdom voči nej však uplatnil sumu 146,83 eura titulom „osobitnej pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa v konaní pred rozhodcovským súdom. W. S. nevykonal žiadne dokazovanie, žalobkyňu ako účastníčku konania nepredvolal, rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov a tvrdení žalovaného. Také rozhodcovské konanie nezaručovalo procesné práva porovnateľné so súdnym konaním. Rozhodcovský súd nemal právomoc konať pre neplatnú rozhodcovskú doložku, následkom čoho je rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľný.
Žalovaný žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby W. S. uložil žalobkyni zaplatiť sumu 146,83 eura, žiadal tak dôvodne, pretože ide o sumu, ktorá zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vznikla žalovanému ako poisťovni osobitná pohľadávka voči žalobkyni ako poistníkovi vo výške vyplatenej provízne odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri konečnom ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a
poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi uplatniť svoj nárok podľa zásad dohodnutých vo všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, táto bola medzi žalobkyňou a žalovaným individuálne dojednaná, pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Žalobkyňa mala dve možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila ustanovenia obsahujúce rozhodcovskú doložku, avšak poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný so žalobkyňou vstupoval do poistného vzťahu ako s informovaným spotrebiteľom. Pred uzavretím poistnej zmluvy spísaný bol záznam o požiadavkách a potrebách žalobkyne ako klientky k poistnej zmluve, a to prostredníctvom viazaného finančného agenta. Informovaná bola o všetkých podmienkach poistného vzťahu, vrátane rozhodcovskej doložky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami predloženými alebo označenými účastníkmi konania. Dokazovanie vykonal výsluchom žalobkyne, rozhodcovským rozsudkom, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného, oznámením o zániku poistenia, listinami zo spisu W. S. D. ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 12.12.2007 pod č. XXXXXXXXXX uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania Č.. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, podľa ktorých žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu s tým že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. Všeobecné poistné podmienky ako aj osobitné zmluvné dojednania žalobkyňa podpísala 12.12.2007.
V deň uzatvorenia poistnej zmluvy, t. j. 12.12.2007 spísaný bol aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Tento záznam podpísala žalobkyňa a sprostredkovateľ poistenia, v záhlaví ktorého je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienkach poisťovne platných od 1.1.2007.
Listom zo dňa 12.9.2008 žalovaný žalobkyni oznámil zánik poistenia z dôvodu jej žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy, a to k 13.11.2008. V oznámení je uvedené, že zostatok dlžného poistného predstavuje sumu 896 Sk a žalobkyňa má túto sumu žalovanému uhradiť do 7 dní.
Pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX vydal dňa 19.1.2012 W. S. D. konajúci bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu O.. I. Y. vo veci X. P. Ž. Z., W.. S.., U.: XX XXX XXX ako žalobcu proti W. O., E.. XX.XX.XXXX ako žalovanej rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanej W. O. uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 146,83 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú má W. O. spoločnosti X. P. Ž. Z., W.. S.. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného 12.12.2007 poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Trovy konania sú vo výške 276 Eur a tieto vyplývajú zo sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bola žalobkyňa (tam žalovaná) poučená o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný prostriedok, odpor a to v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, pričom podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 15.4.2013.
Žalobkyňa vo výsluchu pred súdom uviedla, že čo sa týka okolností, za ktorých uzatvorila poistnú zmluvu so žalovaným, bolo to tak, že domov k nej prišla pani T., ktorá bola sprostredkovateľkou poistenia
s tým, že jej vysvetľovala výhody poistenia. Presvedčila ju pre uzatvorenie zmluvy, následne dala poistiť aj dcéru. Žalobkyňa potvrdila, že zmluvu podpísala a že ju aj čítala. Po uzavretí poistnej zmluvy istý čas aj riadne platila poistné, poistné podmienky plnila. Neskôr zmluvu zrušila z toho dôvodu, že prešla do inej poisťovne. Pri uzatváraní zmluvy jej pani T. dala podpísať zmluvu, nič jej nerozprávala o možných sporoch. Čo sa týka podpisu tlačiva o požiadavkách klienta, žalobkyňa potvrdila, že toto tlačivo podpísala, ale nevie, čo tam bolo vypisované. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobkyňa poukázala na to, že z rozhodcovského rozsudku bola dosť prekvapená, pretože poistný vzťah bol ukončený v roku 2008 a rozhodcovský rozsudok jej náhle prišiel v roku 2013. Rozhodcovské konanie nie je možné porovnať s konaním pred súdom, rozhodcovské konanie si nevymienila.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľovho vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 15.4.2013, žalobu na súde podala 25.4.2013, t. j. včas.
Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX z 12.12.2007 uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením jej bola predložená na podpis.
V čase uzavretia poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným Občiansky zákonník vyslovene neupravoval, že je neprijateľnou podmienkou požadovať od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené platí až od 1.1.2008, čo však neznamená, že v konkrétnom prípade nešlo o neprijateľnú podmienku, keď vo všeobecných poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej zmluvy v časti XV. bolo uvedené, že všetky vzájomné spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsahuje totiž len príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Len zo samotnej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovať od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu bolo v konkrétnom prípade uvedenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou, t. j. neplatnou podmienkou. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, formulovaná je vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného v čl. XV. Podľa tejto doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu znemožňuje brániť si svoje práva v konaní pred všeobecným súdom. Aj podľa písmena q), bodu 1. prílohy Smernice 93/13/EHS je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V zmysle uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Žalovaný mal za to, že záväzkový zmluvný vzťah medzi ním a žalobkyňou nebol neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, o čom svedčí to, že je opravená v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobkyňa podpísala osobitne a osobitne podpísala aj všeobecné podmienky žalovaného. Naviac podľa žalovaného, žalovaným tým, že so žalobkyňou podpísal osobitné zmluvné podmienky len akceptoval jej vôľu riešiť spory v rozhodcovskom konaní, pričom táto vôľa žalobkyne mala byť prejavená v ňou podpísanom zázname o požiadavkách a potrebách klienta, ktoré mali byť vyhotovené pred samotným uzatvorením poistnej zmluvy.
Rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberal sa aj E. S. S. X. vo svojich rozhodnutiach sp. zn. XCdo X/XXXX, XCdo XX/XXXX, XCdo XX/XXXX, a to práve v kontexte s tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. E. S. mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.
Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ú. S. Č. X.. Z jeho rozhodnutia sp. zn. U.. Ú. XXXX/XXXX vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ-podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným podmienky rovnakého zaobchádzania podľa názoru súdu nespĺňajú. Požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku. Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie rozhodcovského súdu, ktorý zvolil žalovaný nezaručuje porovnateľné procesné práva aké sú v súdnom konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ-spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany.
Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochrany práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne. Z uvedených dôvodov súd na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa, právne zastúpená, bola v konaní úspešná, má právo na náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli. V lehote, ako vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. žalobkyňa iné trovy než ktoré kvantifikovala v žalobe (162,91 eura) neuviedla, preto súd, aj keď by žalobkyňa mala nárok na odmenu za
3 úkony právnej služby (jej právny zástupca zúčastnil sa aj na pojednávaní 17.9.2013), priznal náhradu trov titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. podanie žaloby na súd. Výšku náhrady týchto trov kvanfitikoval súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď hodnota jedného úkonu právnej služby bola vo výške 60,07 eura (§ 11 ods. 1 písm. a)), k úkonom priznal aj režijný paušál po 7,81 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia kvantifikoval sumou 135,76 eura. Žalobkyňa žiadala priznať aj 20 % DPH keďže trovy boli v žalobe vyčíslené vrátane sumy 27,15 eura titulom DPH. Skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom tejto dane však preukázanou nebola, preto súd k sume trov právneho zastúpenia DPH nepriznal. Zaplatenie náhrady trov konania vzniknutých žalobkyni uložil súd žalovanému vo výške, v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.