Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/176/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Prvá dunajskostredská správcovská spoločnosť, s.r.o., Trhovisko č. 235/7, Dunajská Streda, IČO: 36 843 911, zastúpeného advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, proti odporcovi: SOUTHERM, s.r.o., Športová č. 4021/13A, Dunajská Streda, IČO: 36 843 911, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, o vydanie veci, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.2.2013 č.k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak , že konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie nezastavil. Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. a , vecne argumentoval tým, že z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu jednoznačne vyplýva, že odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa nesúhlasí. Ako vážne dôvody odporca uviedol, že medzi účastníkmi konania neprišlo k žiadnej dohode, takže pokiaľ súd meritórne nerozhodne, nie je možné určiť, či prišlo k ukončeniu platnosti zmlúv o výkone správy uzavretými medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a odporcom. Ďalej uviedol, že bez rozhodnutia súdu je právne postavenie oboch strán nízke, právne postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytových domov na ulici R. L. XXXX a na ulici U. H. XXXX v N. E. je neisté vo vzťahu k správe bytového domu. Bez rozhodnutia súdu nie je možné v tejto situácii určiť, že nedošlo k zmene správcu bytov a zároveň nie je možné vykonávať správu týchto bytov, nie je možné určiť ako majú byť vysporiadané majetkové vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom a vlastníkmi bytov a to od deklarovaného prevzatia správy bytov navrhovateľom až do súčasnej doby. Skutočnosti uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení ako dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa sú skutočnosťami, ktoré súd v konaní a pred rozhodnutím vo veci samej o vydanie veci musí skúmať ako predbežné otázky a musí sa s týmito skutočnosťami vysporiadať. Preto sa súd v celom rozsahu stotožnil s názorom odporcu a mal za to, že v danom prípade, keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej mimosúdnej dohody, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu je opodstatnený, odporca uviedol vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí so späťvzatím návrhu a preto súd v zmysle vo veci rozhodol tak, že konanie nezastaví, ale po právoplatnosti tohto uznesenia pokračuje v konaní v súlade s ustanovením .

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a konanie zastavil. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa nesprávne považoval za opodstatnené dôvody nesúhlasu odporcu so späťvzatím návrhu. Podľa odvolateľa je potrebné skúmať, aký vplyv môže mať rozhodnutie súdu na záujmy odporcu, ktorými odôvodňuje požiadavku, aby bolo o návrhu na začatie konania meritórne rozhodnuté napriek nedostatku vôle navrhovateľa pokračovať v spore. V prípade, že rozhodnutie súdu nemôže mať žiaden vplyv na záujmy odporcu, nič nebráni späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania. V predmetnom konaní sa

navrhovateľ domáhal vydania veci, súd o takomto návrhu môže rozhodnúť len tak, že uloží odporcovi povinnosť vydať určité veci alebo žalobu zamietne. Výrok rozsudku v zmysle nemôže mať ani v prvom ani druhom prípade žiaden vplyv na vzťahy, existenciou ktorých odporca svoj nesúhlas odôvodňuje, a ani na právne postavenie odporcu. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte nebolo súdom vydané (rozsudky NS ČR sp.zn. , ).

K podanému odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odporca opätovne vyjadril jednoznačný nesúhlas so zastavením konania, nakoľko má naliehavý právny záujem na jeho pokračovaní a na to tom, aby súd meritórne rozhodol a usporiadal vzťahy medzi účastníkmi, medzi ktorými doposiaľ nedošlo k žiadnej dohode. Pokiaľ súd meritórne nerozhodne, nie je možné určiť, či prišlo k ukončeniu platnosti predmetných Zmlúv o výkone správy. Pre odporcu je nevyhnutné, aby súd meritórne rozhodol o tom, že navrhovateľ postupoval nezákonne pri zmene správcu bytov a správcom je stále odporca. Odporca poukázal tiež na neisté právne postavenie dotknutých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a snaží sa vec ukončiť pred meritórnym rozhodnutím súdu, z jeho konania vyplýva, že žaloval odporcu bez právneho dôvodu, čo bude mať vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania podľa , nakoľko odporca sa o zastavenie konania nijako nepričinil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou -účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ods. l ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa 8.7.2009 domáhal uložiť odporcovi povinnosť vydať mu doklady špecifikované v petite žalobného návrhu. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 4.8.2009 a navrhol návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť. Vo veci sa uskutočnilo pred súdom prvého stupňa dňa 11.11.2009 pojednávanie vo veci samej, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.1.2010. Podaním zo dňa 29.3.2010 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie pojednávania určeného na 31.3.2010 s odôvodnením, že medzi účastníkmi prebiehajú rokovania o mimosúdnom vyporiadaní sporovej veci. Na pojednávaní dňa 31.3.2010 právny zástupca odporcu uviedol, že odporca mu doposiaľ neoznačil žiadne rokovania medzi účastníkmi smerujúce k uzavretiu mimosúdnej dohody, pokiaľ budú oslovení, nič nebráni rokovaniu. Podaním zo dňa 23.4.2010 právny zástupca navrhovateľa požiadal o poskytnutie ďalšej 30-dňovej lehoty za účelom mimosúdneho vyporiadania veci. Podaním zo dňa 17.6.2010 právny zástupca navrhovateľa zobral v zmysle návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 23.6.2010 konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. zo dňa 27.09.2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaslať odporcovi späťvzatie návrhu na začatie konania s výzvou na vyjadrenie, či so späťvzatím súhlasí, alebo, ak nesúhlasí, nech uvedie vážne dôvody.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu oznámil, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Nesúhlas so späťvzatím návrhu odôvodnil tým, že neprišlo k žiadnej dohode medzi navrhovateľom a odporcom, takže pokiaľ súd meritórne nerozhodne, nie je možné určiť, či prišlo k ukončeniu platnosti zmlúv o výkone správy uzavretých medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytových domov na ulici R. L. XXXX a na ulici U. H. XXXX v N. E. a odporcom. Z hľadiska naplnenia účelu konania je pre odporcu nevyhnutné najmä z jeho ekonomického aspektu, aby súd meritórne rozhodol o tom, že navrhovateľ postupoval nezákonne pri zmene správcu bytov aj nebytových priestorov a správcom je stále odporca. V písomnom doplnení vyjadrenia zo dňa 31.01.2011 odporca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej súdu oznámil ďalšie dôvody, pre ktoré nemôže súhlasiť so späťvzatím návrhu a to, že bez rozhodnutia súdu je neisté právne postavenie oboch strán ako aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domov a to vo vzťahu k správe bytového

domu, bez rozhodnutia súdu nie je možné v tejto situácii určiť, že nedošlo k zmene správcu bytov a zároveň nie je možné vykonávať správu týchto bytov, bez rozhodnutia súdu nie je možné určiť, ako majú byť vysporiadané majetkové vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom a vlastníkmi bytov a to od deklarovaného prevzatia správy bytov navrhovateľom až do súčasnej doby.

Podľa a navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Späťvzatie návrhu je oprávnením navrhovateľa disponovať so svojím návrhom. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká, a možno ho uplatniť znovu. Rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto s týmto rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne účinky meritórneho rozhodnutia. Späťvzatie návrhu je len dispozícia s konaním, nie s nárokom samým a navrhovateľ sa týmto prejavom vzdáva iba práva, aby súd v tomto konaní o jeho právach rozhodoval.

Vyššie uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady navrhovateľa ako „pána sporu“, kedy späťvzatie je dôvodom pre zastavenie konania, ku ktorému môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Odporca môže však z vážnych dôvodov nesúhlasiť so späťvzatím, pričom vážnosť dôvodov súd posudzuje podľa konkrétneho prípadu. Vôľa navrhovateľa dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom späťvzatia žaloby je teda limitovaná dvoma skutočnosťami - nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov, pričom posúdenie dôvodnosti nesúhlasu nemusí tkvieť iba v dôvodoch a záujmoch právnych, ale aj dôvodoch etických, morálnych, ekonomických a iných. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať.

Vážnosť dôvodov nesúhlasu so späťvzatím návrhu nemožno skúmať len z hľadiska toho, či zastavenie konania bránilo odporcovi v uplatnení jeho práv v inom konaní. Takýto výklad je príliš zužujúci a celkom nezodpovedá súdnej praxi. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu ČR, vyslovený v rozsudku sp. zn. (uverejnený pod číslom 103, v časopise Soudní judikatura č. 7/2005), podľa ktorého s prihliadnutím na okolnosti prípadu a k povahe uplatňovaného nároku vždy treba zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom či inom (napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod.) záujme odporcu, ktorým odôvodňuje požiadavku, aby bolo o návrhu meritórne rozhodnuté aj napriek nedostatku vôle navrhovateľa pokračovať v spore. V tzv. sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh odporcu a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex (napr. konanie o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva), alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie odporcu. To však platí iba za predpokladu, že dovtedy nedošlo k platnému mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou účastníkov, či k dobrovoľnému splneniu uplatneného nároku odporcom.

Vážny dôvod nesúhlasu odporcu so späťvzatím návrhu totiž právna teória aj ustálená súdna prax (na ktorej záveroch nevznikol ani v prejednávanej veci dôvod čokoľvek meniť) považuje len tie prípady, v ktorých by po zastavení konania v dôsledku späťvzatia došlo k takej právnej situácii, ktorá by vylučovala možnosť (potrebu) vecného zaoberania sa súdu s neskorším návrhom ktoréhokoľvek z účastníkov zastavovaného konania a pre ktorú okolnosť (založenú najčastejšie na uplynutí času) ochranu práva účastníkovi (nesúhlasiacemu so späťvzatím) bolo by možno reálne poskytnúť len v tom konaní, ktoré by sa malo práve podľa namietaného späťvzatia návrhu zastaviť. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. , týkajúce sa režimu predbežných otázok upraveného v o. s. ř. (porovnateľne ), podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Ak je predbežnou otázkou otázka, ktorej rozhodnutie je v právomoci súdov, je pri aplikácii vety druhej o. s. ř. významné tiež ustanovenie o. s. ř. (porovnateľne ), podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, je výrok právoplatného rozsudku záväzný len pre účastníkov konania. V rozsahu, v akom je výrok právoplatného rozsudku záväzný len pre účastníkov konania a prípadne iné osoby, je záväzný tiež pre všetky orgány . Z o. s. ř. a a odst. 4 o. s. ř. vyplýva, že pre súdy a iné orgány je výrok právoplatného rozsudku v iných než statusových veciach záväzný len potiaľ, pokiaľ posudzujú (ako predbežnú otázku) medzi účastníkmi, poprípade medzi osobami, na ktoré bola subjektívna záväznosť rozsudku rozšírená, právne vzťahy, ktoré boli právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. Znamená to, že súd nie je viazaný posúdením predbežnej otázky vyjadrenej len v odôvodnení rozhodnutia bez toho, aby posúdenie tejto otázky bolo priamo predmetom sporu. Aby bolo riešenie predbežnej otázky záväzné pre ďalšie spory, musela by teda byť táto predbežná otázka riešená priamo vo výroku rozhodnutia (por. napr. rozsudok NS ČR zo dňa 11. 6. 2009, sp. zn. ). V tomto konaní je predmetom sporu vydanie hnuteľných vecí, v rámci ktorého by súd ako predbežnú otázku skúmal, kto je oprávneným držiteľom, resp. vlastníkom týchto vecí. Vzhľadom na to, že spor medzi účastníkmi má svoj pôvod vo výkone správy k predmetným bytovým domom, súd by ako predbežnú otázku riešil, kto je ich správcom, resp. či vo vzťahu k odporcovi došlo k platnému vypovedaniu pôvodnej zmluvy o výkone správy. Vzhľadom však na to, že predmetom konania je len otázka vydania hnuteľných vecí (súvisiacich so správou predmetných bytových domov), výrok meritórneho súdneho rozhodnutia má v zmysle dopad len na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, aj to len vo vzťahu k dotknutým hnuteľných veciam, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. Rozhodnutie súdu o žalobe podanej navrhovateľom nemôže predstavovať meritórne rozhodnutie v otázke, kto je správcom predmetných bytových domov, resp. či došlo k platnému ukončeniu zmluvy o výkone správy s odporcom, t.j. takéto rozhodnutie by nemalo žiaden vplyv na právne postavenie odporcu vo vzťahu k správe dotknutých bytových domov a rovnako by nemalo ani žiaden vplyv na právne postavenie tretích osôb (vlastníkov spravovaných bytov). Argumenty, ktorými odôvodňoval odporca svoj nesúhlas so zastavením konania, preto právne neobstoja. Pokiaľ odporca považuje za sporné ukončenie zmluvy o výkone správy k predmetným bytovým domom, resp. otázku, kto je ich správcom, mal a má možnosť podať samostatnú určovaciu žalobu podľa . Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvého stupňa v danom prípade nepovažoval za preukázané, že existujú také vážne dôvody na strane odporcu, ktoré by odôvodňovali jeho nesúhlas so zastavením konania. V tomto konaní sa jedná o typické sporové konanie, ktorého predmetom je vydanie vecí. Obsahom dispozičného práva navrhovateľa ako dominus litis s predmetom konania je aj právo počas už prebiehajúceho konania vziať späť svoj návrh na začatie konania, a to celkom alebo sčasti. S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa s použitím zmenil tak, že konanie zastavil. Vzhľadom na to, že o trovách konania doposiaľ súd prvého stupňa nerozhodol, v zmysle per analogiam, prvostupňový súd rozhodne o trovách prvostupňového a aj odvolacieho konania K rozhodnutiu ohľadne náhrady trov konania pri zastavení konania po späťvzatí návrhu sa žiada dodať nasledovné :

Podľa ust. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V zmysle ods. 2 , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Cit. ust. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska

zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. veta druhá , ktorý je výnimkou), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

V danom prípade súd prvého stupňa bude povinný skúmať, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, príp. či návrh podaný navrhovateľom bol podaný dôvodne a či bol návrh vzatý späť pre správanie odporcu a teda či na daný prípad netreba aplikovať ust. cit. veta prvá alebo druhá

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.