Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-277-2013.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/277/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: L., M.. XX.XX.XXXX J. D., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: A. D., Q. F. Ú., S. N. XXX/ XX, a B. D., Q. Q., U. X, A..Č.. U. B. XX/A, o návrhu matky zvýšenie a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21.02.2013, č.k. 13P 102/2012 -199, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.02.2013, č.k. 13P 102/2012 -199, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. D., M.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne sumou XXX € mesačne od 01.09.2012. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého L. zamietol. Zročné výživné pre maloletého za dobu od 01.09.2012 do 21.02.2013 v sume XXX € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. D., M.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne sumou XXX € mesačne od 01.09.2012. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého D. zamietol. Zročné výživné pre maloletého za dobu od 01.09.2012 do 21.2.2013 v sume XXX € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti sa zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.11.2009, č.k. 25P 158/2009 -48 vo výroku o výživnom pre maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že od posledného určenia výživného v roku 2009 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletých detí. Za zmenu pomerov na strane maloletých detí považoval nárast ich potrieb, keďže deti sú o 3 roky staršie, navštevujú vyššie ročníky základnej školy, výborne sa učia a v záujme detí je, aby sa na ich zvýšených výdavkoch podieľali obaja rodičia podľa svojich zárobkových možností a schopností. Pri rozhodovaní zohľadnil, že matka je na materskej dovolenke, otec je riadne zamestnaný, aj keď sezónne ako kuchár v Rakúsku, iné vyživovacie povinnosti nemá. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že v možnostiach
otca je od 01.09.2012 platiť zvýšené výživné XXX € a XXX € mesačne, aj s prihliadnutím na dočasnú nezamestnanosť otca a skutočnosť, že sa mu oproti predchádzajúcemu obdobiu o výživnom znížil príjem. Zo sumy X.XXX € mesačne, ak otec zaplatí výživné XXX €, zostane mu dostatočná suma na pokrytie osobných výdavkov, s prihliadnutím na skutočnosť, že v Rakúsku výdavky s bývaním a so stravou nemá. Z uvedeného dôvodu má preto možnosť, v obdobiach kedy je nezamestnaný, zaplatiť tiež zvýšené výživné. Otcovi dal do pozornosti otcovi, že vyživovacia povinnosť k maloletých deťom je prvoradá povinnosť a tejto musia rodičia prispôsobiť svoje schopnosti, možnosti, aj svoje osobné výdavky, a to aj na úkor vlastných potrieb. Zdôraznil, že otec je zdravý, práceschopný, iné vyživovacie povinnosti nemá, v zásadnej miere inak výdavky deťom nehradí. Zmenu pomerov ustálil od 01.09.2012, zročné výživné od 01.09.2012 do svojho rozhodnutia vyčíslil, toto uložil otcovi v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. .
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného na obe deti zamietnuť, súčasne žiadal o zníženie výživného na maloletého L. zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 01.09.2012. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa namietal, že súd túto určil v rozpore so zásadou primeranosti, keď výška zvýšeného výživného nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, rovnako ako potrebám maloletých detí. Matka v návrhu predložila rozpis mesačných nákladov na oboch synov, ktorý je podľa jeho názoru netransparentný, pretože nie sú k nemu pripojené doklady o zaplatení. Väčšia časť týchto nákladov predstavuje bežné životné náklady ako strava, oblečenie, poplatok za internát a pod., ktoré existovali už v čase určovania výživného v roku 2009. Maloletí synovia stále navštevujú základnú školu ktorú navštevovali i v roku 2009, teda ich životné náklady sa nemohli tak zásadne zmeniť, aby odôvodňovali zvýšenie výživného. Pri určovaní výživného súd rovnako neprihliadal na jeho mesačné výdavky, ktoré predstavujú mesačne XXX €. Z priemerného platu X.XXX € mu po odpočítaní nákladov zostane suma XXX €, po zvýšení výživného by mu na prežitie zostala suma XXX €, z ktorej nedokáže vyžiť a už vôbec nie zaplatiť zročné výživné. Pri rozhodovaní je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že od 11.03.2013 je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Galante ako nezamestnaný, predpokladaná výška dávky v nezamestnanosti bude XXX €. Ak z uvedenej sumy odpočíta náklady XXX € zostane mu na prežitie len suma XX €. Z vyššie uvedeného vyplýva, že jeho mesačný príjem je v súčasnosti nižší ak príjem počas obdobia výkonu sezónnej práce, na základe čoho je dôvodný jeho návrh na zníženie výživného na syna L. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že pracuje len sezónne počas obdobia 8 mesiacov v roku a zvyšné 4 mesiace je nezamestnaný, nie je v jeho možnostiach aby platil zvýšené výživné vo výške XXX € mesačne na oboch synov. Zdôraznil, že i napriek neustálej snahe sa mu do dnešného dňa nepodarilo nájsť si prácu na Slovensku, z tohto dôvodu pracuje počas sezóny ako kuchár v D.. Počas sezónnych prác, keď je jeho príjem vyšší sa snaží stretnúť sa so synmi a kúpiť im aj darčeky, samozrejme iba keď mu to finančná situácia dovoľuje. K odvolaniu priložil potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 11.03.2013 a potvrdenie o svojom príjme za obdobie december 2012 - marec 2013.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, resp. navrhla, aby jej návrhu na zvýšenie výživného na L. na sumu XXX € a na D. na sumu XXX € bolo vyhovené. Uviedla, že peniaze nepotrebuje pre seba na kaderníčku, manikúru, či podobné veci, potrebuje peniaze pre deti, pretože otec jej nijako nepomáha s každodennými starosťami. Otec tým, že nevychoval žiadne dieťa nevie a ani netuší koľko stojí výchova detí. Pred 9 rokmi ju otec aj so synmi nechal na vytopenej sociálnej ubytovni plnej švábov, dnes po rokoch, kedy sa z ťažkostí v ktorých ju nechal s dvoma maloletými deťmi vlastným úsilím dostala, tak chce šetriť dokonca aj na vlastných deťoch. Deti sú vyznamenané, chodia na krúžky, športujú, je na nich veľmi hrdá, napriek uvedenému musí ako každý platiť bežné šeky, ani v obchode jej nedajú zadarmo. Otec nechápe alebo nechce pochopiť, že deti rastú, majú väčšie nároky a potreby. Rovnako nechápe ďalšiu dôležitú vec, že sa rozviedol s ňou, nie s ich deťmi, ktoré ho budú potrebovať stále, či budú študovať, rovnako aj neskoršie, keď budú dospelí, rovnako nie je možné určiť výživné na oboch chlapcov rovnako, keďže sú vekovo rozdielni, majú rozdielne školy, zdravotný stav, či potreby. Otec o svoje deti nemá záujem, nikdy ich nezobral na výlet, opekačku, či dovolenku.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. , a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), keďže sa nejednalo o prípad v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 , 2 O.s.p. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatnených návrhov oboch rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ).
Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí alebo rodičov, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 2009, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletých zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že od roku 2009 uplynula značná doba, počas ktorej nastala výrazná zmena v rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, u ktorých došlo k nárastu potrieb, a to v súvislosti s fyzickým vekom, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na úhradu bežných potrieb ako je strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, tak aj duševným rozvojom, čo má za následok zvýšené náklady na vzdelávanie detí. Ako L., tak aj D. sú žiakmi základnej školy, L. navštevuje 6. triedu, D. 4. triedu základnej školy. U L. pre pretrvávajúce zdravotné problémy sú náklady zvýšené aj o ubytovanie počas týždňa v liečbno- výchovnom sanatóriu a náklady na lieky. Matka v konaní potreby detí preukázala, rozpis výdavkov ktorý predložila napriek tvrdeniam otca nie je netransparentný, rovnako výška nákladov nie je neprimeraná veku a potrebám detí. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením otca, že veľká časť uvedených nákladov, ktoré predstavujú bežné životné náklady existovala už v roku 2009, takže k zmene pomerov na strane detí, ktoré by vyžadovalo zvýšenie výživného nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že deti rastú a práve ich bežné potreby ako je strava, ošatenie sa zvyšujú, rovnako ako rastú s pribúdajúcim vekom aj náklady súvisiace s školskou dochádzkou, ide najmä o poplatky, akcie poriadané školou, lyžiarske výcviky, školy v prírode a pod.. Za odôvodnené potreby detí treba považovať aj záujmové aktivity prispievajúce k rozvoju osobností detí. Za nadštandardný výdavok nemožno považovať ani mobil u chlapcov vo veku XX a XX rokov, zvlášť u L., ktorý je na internáte. Pokiaľ ide o potreby detí, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného správne prihliadol i na skutočnosť, že otec sa s deťmi nestretáva, na ich potrebách sa nepodieľa, výhradnú osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka, takže otec sa na výchove a výžive svojich detí podieľa len formou zaslania presne určenej finančnej čiastky, a to určeného výživného. Určené výživné
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, a to napriek námietkam otca v konaní. Pokiaľ otec poukazoval na svoje výdavky, ktoré súd prvého stupňa podľa názoru otca dostatočne nezohľadnil, treba uviesť, že výdavky ako otec, má aj matka s výnimkou poplatku za pohonné hmoty a finančnej pomoci rodičom, naviac treba zdôrazniť, že výživné na maloleté deti má prednosť pred výdavkami rodičov. Pokiaľ ide o spôsob zamestnania otca ktorý v D. pracuje ako kuchár od roku 2006, z obsahu spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu v súčasnej dobe otec pracuje ako sezónny zamestnanec v trvaní 8 mesiacov v roku a zvyšnú časť je evidovaný ako nezamestnaný na Slovensku. Aj v konaní starostlivosti o maloleté deti je účastník povinný predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom otec žiaden doklad napriek jeho tvrdeniu, že sa mu nedarí nájsť si prácu, či už v D. alebo Slovensku nepredložil. Len evidencia na úrade práce totiž nie je postačujúca pre záver, že nezamestnanosť je dôvodná, keď otec v konaní nepreukázal, že sa vôbec o prácu na Slovensku uchádza, pričom ako vyučený kuchár, od roku 2009 v D. pracujúci ako šéfkuchár má predpoklad uplatniť sa aj na Slovensku, minimálne aspoň formou dohody o vykonaní práce, či brigády.
S poukazom na uvedené aj odvolací súd návrh na zníženie výživného na maloletého Michala vyhodnotil ako nedôvodný, naopak za dôvodný v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa považoval návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom na nárast potrieb detí, keď určené výživné súdom prvého stupňa spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti.
Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. , v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.