Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-120-2013.pdf
PDF · 73.26 KB
Case nature
Subarea
11CoE/120/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného L. P. J., s.r.o., T., Ú. X, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému P. C., nar. XX.X.XXXX, P. H. Č.. XXX, XXX XX P. H., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 843,70 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu č.k. 12Er/1418/2012 -17, EX 27702/12 z 15.2.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Odvolacie konanie zastavuje.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 27702/12 zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 7.12.2012 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného 843,70 € istiny s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2012 - 1172 z 2.7.2012, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 843,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % p. a. zo sumy 583,64 € od 9.12.2006 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 61,20 €, náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 141,80 €. Medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 písm. d) , 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 52 až 54 OZ , § 45 ods. 1 , 2 , 3 zák. č. 244/2002 Z: z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), súd prvého stupňa bol toho názoru, že vzhľadom na rozhodcovskú doložku, ktorá je obsahom formulárovej zmluvy , ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv je potrebné konštatovať, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Z doložky vplýva, že spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere bude prejednávať rozhodcovský súd, strany sa jeho rozhodnutiu podriadia a bude pre nich záväzné. Podľa názoru súdu takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Tým, že vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť vykonateľným exekučným titulom. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP “). Citujúc znenie § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK “) a § 159 O.s.p. tvrdil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Citujúc znenie § 45 ods. 1 , 2 a ZRK uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd skúmal meritórne súlad plnenia, na ktoré zaviazal rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods.1 písm. c) ZRK , tieto sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pričom pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné a cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom, toto ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané, preto dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný čin alebo by ho zaväzovalo na iné výslovne právnym predpisom zakázané konanie), pričom existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekúcie je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007 z 30.10.2009, týkajúci sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcie českého práva (citoval právny názor z jeho odôvodnenia). Oprávnený v odvolaní poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 40/08 zo 6.10.2009, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, či má vnútroštátny súd právomoc ex offo rozhodnúť o nekalej povahe rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ako aj vyhlásiť rozhodcovský rozsudok za neplatný, pričom súdny dvor v bode 37 uvedeného rozhodnutia poukazuje na fakt, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30.9.2003 Köbler, C-224/01, Zb. I-10239, bod 38; zo 16.3.2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S. I-2585, bod 20; ako aj rozsudok z 3.9.2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22). Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami , ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku ( bod 47 rozhodnutia C - 40/08). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Podľa názoru oprávneného pokiaľ bola zmluva uzavretá pred dňom 1.1.2008 nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 OZ . Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 os. 4 písm. r) OZ , z ktorej vyplýva, že ak rozhodcovská doložka zakladá výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní , navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Na základe vyššie uvedeného nevrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,24 € s DPH.
Pri doručovaní odvolania a následnej lustrácii v dedičskom registri súd zistil, že povinný zomrel, a preto vyzval oprávneného listom z 14.5.2013 na vyjadrenie, či za daného stavu trvá na podanom odvolaní.
Oprávnený listom z 21.5.2013, ktorý súdu došiel 27.5.2013 oznámil, že na odvolaní podanom proti uzneseniu 12Er/1418/2012 - 17 z 15.2.2013 netrvá.
Podľa § 207 ods. 2 O. s. p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 O. s. p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Vzhľadom na jasný a výslovný prejav vôle oprávneného, že na podanom odvolaní proti uzneseniu č.k. 12Er/1418/2012 - 17 z 15.2.2013 netrvá, mal odvolací súd zato, že ide o späťvzatie odvolania, a preto odvolacie konanie v zmysle § 207 ods. 3 O. s. p. zastavil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. , § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. , § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko oprávnený zavinil zastavenie odvolacieho konania a povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
V zmysle § 222 ods. 1 O. s. p. , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.