Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoCsp-29-2022.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Gabriely Világiovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837 proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 3 226,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/83/2019-245 z 24.01.2022 takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.202,43 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.202,43 eur od 06.09.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Mení rozsudok vo výroku III. tak, že priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 82,26 % s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 738 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.09.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 54,26 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu podanou 26.08.2019 domáhala toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 3 226,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným pod č. 9877433688 dňa 14.03.2011 zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný poskytnúť jej spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur s mesačnou splátkou 122,85 eura, s počtom splátok 73, výška úrokovej sadzby bola 19 % ročne, RPMN bola uvedená 20,73 %, priemerná RPMN 17,44 %. Konečná splatnosť úveru 25.03.2017, celkové náklady spojené s úverom boli uvedené v čiastke 3 450,44 eura. Na úhradu úveru zaplatila sumu 8 226,43 eura. 15.09.2017 od združenia Brániť sa oplatí – BSO sa dozvedela, že zmluva má byť bezúročnou a bez poplatkov nakoľko neobsahuje zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované
náležitosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a poplatkov. V zmluve je tiež nesprávne uvedený údaj o RPMN, uvedený je údaj 20,73 % ktorý údaj je klamlivý. Správne RMPN má byť 22,71 %, nakoľko žalovaný sa bezdôvodne obohatil, rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou a sumou získanou žalovaným na úhradu úveru je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré mu má súd uložiť vydať. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie rozsudkom, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím o žalobe žalobkyne zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 14.03.2011 uzatvorená zmluva o úvere konsolidácia č. 9877433688, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur, z čoho suma 4 465,46 eura bola použitá na splatenie úverov a suma 534 eur predstavovala nový objem úveru. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu 5 000 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných 72 mesačných splátkach po 122,85 eura. Celkové náklady spojené s úverom činili sumu 3 450,44 eur, RPMN za úver bola 20,73 %, ročná úroková sadzba úveru bola 19 %, priemerná RPMN bola 17,44 %. Dátum splatnosti prvej splátky úveru bol uvedený dátumom 25.04.2011 a každá ďalšia k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol uvedený dátumom 25.03.2017. Na úhradu úveru zaplatila žalobkyňa žalovanému v období od 01.01.2011 do 31.12.2014 sumu 4 454,80 eura. Žalobkyňa od februára 2015 vkladala na úverový účet priamo v pokladni žalovaného úhrady. Z listín, ktoré predložila, vyplýva, že dňa 23.02.2015 zaplatila 150 eur, dňa 09.04.2015 sumu 10 eur, dňa 07.05.2015 sumu 150 eur, dňa 11.06.2015 sumu 160,63 eur, dňa 22.07.2015 sumu 170 eur, dňa 21.09.2015 sumu 200 eur, dňa 13.10.2015 sumu 200 eur, dňa 23.11.2015 sumu 150 eur, dňa 22.12.2015 sumu 200 eur. V roku 2016 zaplatila do pokladne žalovaného 21.01. sumu 100 eur, dňa 25.01. sumu 50 eur, dňa 22.2 sumu 150 eur, 22.03. sumu 150 eur, dňa 04.04. sumu 44 eur, dňa 25.04. sumu 200 eur, dňa 23.05. sumu 150 eur, dňa 13.06. sumu 63 eur, dňa 22.06. sumu 150 eur, dňa 25.07. sumu 150 eur, dňa 22.08. sumu 150 eur, dňa 22.09. sumu 190 eur, dňa 18.10. sumu 150 eur a dňa 22.12. sumu 146 eur. V roku 2017 žalobkyňa preukázateľne uhradila 23.01. 146 eur a dňa 22.02. sumu 146 eur. Spolu tak žalobkyňa preukázateľne žalovanému na úhradu úveru zaplatila sumu 7 940,43 eura. Dňa 15.09.2017 sa žalobkyňa od združenia Brániť sa oplatí - BSO dozvedela, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil z dôvodu, že zmluva nezodpovedá náležitostiam vyžadovaným zákonom. Právne posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňou namietaný nedostatok zmluvy, ktorý mal spočívať v rozpore so zákonom, resp. nemal zodpovedať § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je relevantný. Úvaha žalobkyne o tom, že splátka mala by byť členená na istinu, úroky a poplatky nezodpovedá jednak názoru vyplývajúceho z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/2015 z 09.11.2016 a nezodpovedá ani názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý je najvyššou súdnou autoritou, podľa ktorého je jednoznačné, že v úverovej zmluve nie je nutné splátky úveru členiť na istinu, úrok a poplatky, postačuje jeden súhrnný údaj (rozhodnutia 4Cdo/211/20107, 3Cdo/146/2017, 2Cdo/235/2017, 7Cdo /98/2018). Za dôvodný argument o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal však súd prvej inštancie argument o nesprávnosti výšky RPMN. Pokiaľ v zmluve bola uvedená RPMN 20,73%, ide o údaj nie správny. RMPN, vychádzajúc z údajov, ktoré boli v zmluve, mala byť uvedená vo výške 22,71%. K predmetnému tvrdeniu o nesprávnosti údaja o RPMN žalovaný nepreukázal správnosť údaja, ktorý bol v zmluve. Pri výške mesačnej splátky 122,85 eura pri 72 splátkach a úvere 5 000 eur, celková výška nákladov nezodpovedá údajom, ktoré sú uvedené v zmluve. Podľa súdu prvej inštancie zo zmluvy tiež vyplýva, že povinnosťou žalobkyne bolo dojednať aj poistenie a to buď vo forme základného súboru alebo vo forme komplexného súboru. Podľa zmluvy žalobkyňou bolo preferované poistenie vo forme základného súboru. Úhrada tejto sumy (výška, doba, rozsah poistenia) zo zmluvy o úvere nevyplývajú, majú však priamy vplyv na výpočet RPMN. Pokiaľ pri uzatváraní zmluvy tento údaj nebol zmluvným stranám jednoznačne známy, v tejto časti je zmluva neplatná a preto ani RPMN nevychádza zo správnych údajov pre jej výpočet.
2. Záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru súd právne odôvodnil na základe týchto zákonných ustanovení: Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 2/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzdatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o práva podľa §15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa §16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský ver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 16 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, Podľa písm. b) citovaného ustanovenia Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
3. Z dôvodu namietania toho, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, posudzoval súd prvej inštancie včasnosť žalobou uplatneného nároku. Čo sa týka možného uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá je 2 – ročná, vychádzal z potvrdenia, ktoré žalobkyňa súdu predložila, datovaného dňom 15.09.2017 a subjektívnu premlčaciu dobu mal za takú, ktorá neuplynula, keďže žaloba bola podaná na súde skôr ako by uplynula 2 - ročná subjektívna lehota od dátumu, kedy sa žalobkyňa z potvrdenia vydaného združením Brániť sa oplatí - BSO o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne dozvedela, čo bolo 15.09.2017. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné vychádzať z 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, časť nároku tak bola podľa súdu prvej inštancie premlčaná. Ide o úhrady dňa 21.09.2015 v sume 200 eur, dňa 13.10.2015 v sume 200 eur, dňa 23.11.2015 v sume 150 eur, dňa 22.12.2015 v sume 200 eur, dňa 21.01.2016 v sume 100 eur, dňa 25.01.2016 v sume 50 eur, dňa 22.02.2016 v sume 150 eur, dňa 22.03.2016 v sume 150 eur, dňa 04.04..2016 v sume 44 eur, dňa 25.04.2016 v sume 200 eur, dňa 23.05.2016 v sume 150 eur, dňa 13.06.2016 v sume 63 eur, dňa 22.06.2016 v sume 150 eur, dňa 25.07.2016 v sume 150 eur a dňa 22.08.2016 v sume 150 eur, kedy v objektívnej lehote sa návrh premlčal 23.08.2019. U zvyšku uplatneného nároku podľa súdu prvej inštancie 3 - ročná premlčacia doba dodržaná bola. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania, vychádzal z toho, že žalovaný sa do omeškania dostal po doručení žaloby. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 25.09.2019, preto odo dňa nasledujúceho má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to voči výroku II. a III. z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Podľa žalobkyne právne nesprávne je, pokiaľ súd prvej inštancie, čo sa týka objektívnej premlčacej doby vychádzal z 3 - ročnej doby. Bez pochybností, keďže sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah, mal aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, čo vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Cdo/20/2021 z 28.09.2021 a 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022, aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19. Povinnosť aplikovať v spotrebiteľských súdnych sporoch po vznesení námietky premlčania len 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu bez skúmania zavinenia vyplýva z aktuálneho vývoja rozhodovacej praxe a rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 v spojení so záverom vyplývajúcim z písomných pripomienok Európskej komisie v tejto veci. Žalobkyňa preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
5. Žalovaný, cestou splnomocneného zástupcu, vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, nenachádza žiadne pochybenie ani v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, uviedol, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že by bolo neprimeraným sťažením pre uplatnenie práva zo strany spotrebiteľov pokiaľ by sa 3 ročná premlčacia doba počítala od vzniku bezdôvodného obohatenia vzhľadom k tomu, že v prípade dlhotrvajúcich zmluvných vzťahov môže dôjsť k uplynutiu premlčacej doby skôr, ako tieto zmluvné vzťahy skončia. Súdny dvor EÚ pritom v rozhodnutí konštatuje, že so zásadou efektivity vo vzťahu k reštitučným nárokom spotrebiteľov nie je jednak stanovenie premlčania týchto nárokov a ani samotná 3 ročná premlčacia doba. Podstatný je bod 66 z rozhodnutia, v zmysle ktorého vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48 za vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom k prvoradému účelu
sledovanému týmto rozhodnutím, teda tomu, aby sa spotrebitelia nedostali do situácie, že im 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie reštitučných nárokov uplynie ešte pred skončením dlhodobo trvajúcich zmluvných vzťahov, javí sa v tomto smere v súlade so zásadou efektivity to, že začiatok plynutia plynutia premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa má odvíjať od ukončenia zmluvného vzťahu. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie C-698/18 a C-699/18, z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva konštatovanie súdu o rozpore aplikácie 3 ročnej premlčacej doby od úplného splnenia zmluvy v rumunskej právnej úprave. Závery v podmienkach slovenskej úpravy nie sú aplikovateľné. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasledujúcich CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania, vychádzajúc z ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, v predmetnej veci boli strany vypočuté súdom prvej inštancie, skutkový stav bol nim zistený bez potreby jeho modifikácie odvolacím súdom, pričom správnosť jeho zistenia nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil odvolací súd na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 9.6.2023 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne bolo dôvodné.
7. Predmetom konania je nárok žalobkyne kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Záver o vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu, ako bol kvalifikovaný súdom prvej inštancie namietaný nebol ani žalovaným, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne keďže uviedol, že nenašiel v záveroch súdu prvej inštancie žiadne pochybenia a jeho závery mal za podložené dostatočným zdôvodnením. Za tejto situácie bolo potrebné v rámci odvolacieho prieskumu vysporiadať sa len so správnosťou včasnosti uplatnenia nároku žalobkyňou na súde v tom zmysle, či nárok bol včas uplatnený v objektívnej premlčacej dobe, čo bol zásadný a vo svojej podstate jediný odvolací argument žalobkyne.
8. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa viaže k momentu obohatenia. Posudzovanie plynutia objektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch v zmysle toho, či je potrebné vychádzať z 3 ročnej alebo 10 ročnej objektívnej premlčacej doby sa názorovo vyvíjalo, predovšetkým v kontexte so záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-485/19. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 15/2022 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022, spis. zn. 7Cdo/268/2021) vyplýva, že aplikácia 10 ročnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky v práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z bodu 18 stanoviska vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave v aplikácii objektívnej 3 ročnej premlčacej lehoty, je preto nevyhnutné pre tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd poukázal na vecnú správnosť názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10 ročnej alebo 3 ročnej objektívnej premlčacej doby správne odvolací súd poukázal na bod 42 v spojení so záverom písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že článok VI. ods. 1 a čl. VII. ods. 1 Smernice Rady 93/13/ES sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalých zmluvných podmienok má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.
10. Vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. najvyššej súdnej autority v Slovenskej republike pre aplikáciu všeobecného práva, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd
prvej inštancie pri posudzovaní včasnosti uplatnenia nároku žalobkyne z hľadiska objektívnej premlčacej doby vychádzal z 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, jeho názor, právne posúdenie, nebolo správne. Pokiaľ žalobkyňa súdu preukázala, že na úhradu úveru z úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným zaplatila spolu čiastku 7 940,43 eura, pričom poskytnutý úver bol vo výške 5.000 eur, a je potrebné posudzovať ho ako bezúročný a bezpoplatkový, znamená to, že žalovaný sa obohatil o čiastku 2.940,43 eura. Výrokom I. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z tejto sumy bezdôvodného obohatenia čiastku 738 eur. Rozdiel do celkovej sumy bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 2 202,43 eura. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku II. podľa § 388 CSP a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni zvyšnú sumu bezdôvodného obohatenia vrátane úroku z omeškania vo výške 5 %, ktorá výška úroku vyplýva z § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a meškanie žalovaného v súlade so žalobným návrhom začína odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do vlastných rúk, t.j. od 26.09.2019. Zamietnutie sa týka výšky požadovaného úroku z omeškania žalobkyne z dôvodu nesúladu jej požiadavky s právnou úpravou.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2 podľa § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 91,13%, neúspešná v rozsahu 8,87%. Má preto voči žalovanému nárok a náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 82,26%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).