Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-331-2012.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/331/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnej : Ľ. H., J. XX.XX.XXXX, Y. G. G. G., Y. Č. Č. V., XXX XX G., Q. XXX, vedenej pod spisovou značkou EX 588/12 súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Hurbanova 9A, o vymoženie pohľadávky v sume 276,36 Eur s príslušenstvom, o námietkach povinnej vznesených proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er 331/2012 -41 zo dňa 20.07.2012, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinnej zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná.
Uviedla, že od 22.06.2008 je na starobnom dôchodku. Doposiaľ jej bola zrazená suma 430 Eur, pričom zrážky stále pokračujú. Povinná má za to, že poistné by mal za ňu odvádzať štát.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že povinná sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, kde podľa vyjadrenia tamojších orgánov nie je evidovaná v systéme zdravotného poistenia v Českej republike. Povinná má preto povinnosť uhrádzať zdravotné poistenie v Slovenskej republike. Pokiaľ je povinná poberateľkou starobného zdravotného poistenia zo Slovenskej republiky, túto skutočnosť neoznámila zdravotnej poisťovni a tá si z toho dôvodu nemôže nárokovať od Slovenskej republiky uhrádzanie zdravotného poistenia za svojich poistencov v zmysle § 11 ods.7 písm. b) zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení. Námietky povinnej preto považuje za neopodstatnené.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok ") tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinnej došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 276,36 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 1121848913 zo dňa 02.12.2011. Podľa exekučného titulu pohľadávka oprávneného pozostáva z neodvedeného preddavku na poistnom za obdobie od mája 2011 do októbra 2011 v sume 276,36 a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 Eur. Poverený súdny exekútor upovedomil účastníkov exekúcie upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 16.02.2012 ( § 47 Exekučného poriadku).
Po doručení tohto upovedomenia vzniesla povinná námietky proti exekúcii. Uviedla, že zo Slovenskej republiky odišla v roku 1992 a od tej doby žije v Českej republike. V čase, keď odišla zo Slovenska, zdravotné poistenie nebolo povinné. So zdravotnou poisťovňou nemá čo do činenia, preto upovedomenie o začatí exekúcie považuje za nemiestne.
K námietkam povinnej sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že povinná sa stala poistenkou zdravotnej poisťovne na základe zákona č. 273/1994 Z.z. , ktorý ukladal, že povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Keďže uvedený zákon nadobudol účinnosť 01.01.1995, všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky k tomuto dátumu boli od 01.01.1995 povinne zdravotne poistené. Podľa oprávneného povinná je jeho poistenkou, pretože oprávnený uhrádza zdravotnú starostlivosť, ktorú povinná čerpá v zahraničí. Výkaz nedoplatkov bol povinnej doručovaný v súlade s ustanovením § 17b ods. 5 zákona NR SR č. 580/2004 Z.z.
Z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že povinná má od XX.XX.XXXX E. K. G. G. G.. Z oznámenia Mestského úradu v Banskej Bystrici, Matričného úradu a ohlasovne pobytu súd zistil, že povinná mala trvalý pobyt na adrese G. G., J. XXXX/X O. XX.XX.XXXX, kedy jej bol zrušený majiteľom nehnuteľnosti. Od uvedeného dátumu je trvalý pobyt povinnej na adrese G. G.. Prechodný pobyt v evidencii mestského úradu nahlásený nemá.
V súlade s ustanovením § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcia ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 1121848913 zo dňa 02.12.2011.
V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, napríklad, že zaniklo právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu v dôsledku splnenia dlhu, alebo že sú tu iné dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť. K takým právnym prostriedkom patria aj námietky podľa ustanovenia § 50 Exekučného poriadku.
Je potrebné vychádzať z charakteru námietok, ako inštitútu procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone .
Námietky nemožno chápať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Súd preto predovšetkým skúmal, či okolnosti, tvrdené povinnou vo vznesených námietkach, sú takými skutočnosťami, ktoré môže namietať procesným prostriedkom v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a najmä, či sú to okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinná v podaných námietkach, ako aj v odvolaní proti uzneseniu súdu uviedla skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a zároveň namietala samotný exekučný titul.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad, týkajúcich sa inštitútu námietok proti exekúcii, súd námietky povinnej zamietol, keďže v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.