Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-74-2013.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovanej A. K. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/17/2012 z 27.03.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. K. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná A. K. uznaná vinnou z prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví podľa § 364 ods. 1 písm. a), resp. § 156 ods. 1 Tr. zák. Trestnej činnosti sa dopustila tak, že 01.06.2011 asi o 13.00 h prišla do predajne odev EURASIA na ulici SNP vo Veľkom Krtíši, počas prevádzky predajne kričala na prítomnú predavačku Y. K., nar. XX.XX.XXXX: „Ty cigánka špinavá prefarbená, ukradla si mi muža, vydala si sa za neho, aby si pripravila moje deti a mňa o náš dom a majetok, dala si si operovať cecky, ale moje sú aj tak krajšie“, na schodoch vedúcich do predajne obvinená udrela rukou do ľavého prsníka Y. K., poškriabala ju po tvári a spôsobila jej pomliaždenie pravého líca s povrchovou odreninou a pomliaždenie ľavého prsníka stredne ťažkého stupňa s pracovnou neschopnosťou od 01.06.2011 do 11.06.2011. O treste a ďalších otázkach okresný súd rozhodol tak, že podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) , § 50 ods. 1 Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. jej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočku v Bratislave s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré hlavné dôkazy vykonal a akým spôsobom ich vyhodnotil. Išlo predovšetkým o výpovede obžalovanej A. K., poškodenej Y. K., svedkov R. O., A. V., I. V., H. X., G. Z., Q. G., X. K., I. S., X. E., X. D. a Q..H. O.. Okresný súd poukázal aj na lekárske správy a znalecké posudky týkajúce sa zranení ako obžalovanej A. K., tak aj poškodenej Y. K.. S poukazom aj na ďalšie vo veci zaistené dôkazy (najmä listinné) okresný súd neuveril obhajobe obžalovanej (že žalovanej trestnej činnosti sa vôbec nedopustila, ale naopak bola napádaná ako slovne, tak aj fyzicky poškodenou Y. K.) a v rozhodujúcej časti napadnutého rozsudku a uviedol: „Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Výpoveď poškodenej Y. K., že bola verbálne napadnutá obžalovanou v priestoroch predajne potvrdzujú aj ďalší prítomní svedkovia a takisto aj s výpoveďou svedkyne Q. G. bola preukázaná výpoveď poškodenej ohľadne jej zranenia, svedkyňa potvrdila, že
poškodená potom, ako vyzývala obžalovanú, aby počkala na políciu, sa zo schodov vrátila do predajne a mala zranenie na tvári a krku. Zranenie poškodenej bolo potom objektívne preukázané aj lekárskym vyšetrením, ktorým bolo zistené, že utrpela pomliaždenie ľavého líca a ľavého prsníka a liečenie tohto zranenia si vyžiadalo pracovnú neschopnosť od 01.06 do 10.06.2011 vrátane. Obžalovaná tak verejne pred ďalšími osobami a na mieste verejnosti prístupnom hrubým spôsobom narušila pravidlá občianskeho spolunažívania tým, že verbálne a fyzicky napadla poškodenú a takéto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na charakter zranenia poškodenej a dĺžku doby liečenia sa v jednočinnom súbehu dopustila aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dňa 01.06.2011 utrpela zranenie aj samotná obžalovaná a v tejto veci prebieha priestupkové konanie. Skutočnosť, či na vzniku zranení obžalovanej sa podieľala aj poškodená je pre posúdenie viny obžalovanej v podstate bezvýznamná, nakoľko k tomuto zraneniu došlo až po ukončení skutku, ktorý sa stal v priestoroch obchodného domu a ktorý je obžalovanej kladený za vinu.“ Okresný súd neakceptoval ani obhajobu obžalovanej v tom smere (a priklonil sa teda skôr k verzii poškodenej, že zranenia si mohla obžalovaná spôsobiť napr. pádom zo schodov), že po odchode z predajne Eurasia na ulici SNP vo Veľkom Krtíši na ňu zaútočila fyzicky Y. K. (sotením, kopaním a pod.), keď na základe najmä znaleckého dokazovania uviedol: „Mechanizmus vzniku zranenia obžalovanej zodpovedá výpovedi poškodenej Y. K.. Pokiaľ ide o zranenie na tvári, tak vzhľadom na vyšetrené okolnosti a charakter poranenia nie je možné vylúčiť ani samopoškodenie obžalovanej A. K., prípadne narazenie tejto časti tváre pri páde“. Po právnej stránke potom okresný súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečiny výtržníctva, resp. ublíženia na zdraví, lebo sa dopustila slovne aj fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného, resp. inému úmyselne ublížila na zdraví. S poukazom na to, že na obžalovanú sa hľadí akoby doposiaľ nebola odsúdená, pričom na druhej strane jej priťažovalo, že sa dopustila viacerých trestných činov, okresný súd jej uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, pričom výkon tohto trestu odložil na najkratšiu skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Odkazujúc na znalecké zistenia v odbore psychiatrie (okrem iného je obžalovaná afektívne labilná a s paranoidne kverulačným vývojom), ako aj s poukazom na odporúčanie znalcov, obžalovanej bolo uložené podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Pretože ohľadne nároku poškodenej strany (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) na náhradu škody z dôvodu poškodenia zdravia poškodenej vznikli pochybnosti (nezhody v obdobiach medzi uplatnenými dávkami a práceneschopnosťou poškodenej), táto bola odkázaná so svojím nárokom na občianske súdne konanie. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré aj písomne zdôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu a navrhovala, aby bola spod obžaloby oslobodená prípadne, aby vec bola postúpená príslušnému orgánu ako priestupok. Obhajoba argumentovala predovšetkým tým, že: v celom priebehu trestného konania nebolo ničím preukázané, že by obžalovaná bola zaútočila na poškodenú; v skutočnosti poškodená napadla obžalovanú a spôsobila jej vážne zranenia; zo zistení znalca Q.. O. vyplýva, že tento nepotvrdil, že by zranenie poškodenej nastalo úderom a pripustil, že by mohlo vzniknúť nárazom poškodenej do zábradlia alebo pri mojom bránení sa útoku poškodenej; menovaný znalec tiež pripustil, že zranenia obžalovanej mohli vzniknúť aj na základe útoku poškodenej; ani jeden z vypočutých svedkov vo veci nevidel priebeh samotného zranenia, popísali situáciu pred a po konflikte; okresný súd rozhodol v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. a so zásadou „in dubio pro reo“, pričom sa nevysporiadal v konaní pri hodnotení dôkazov z protichodnými tvrdeniami vo výpovediach poškodenej a obžalovanej; napadnutý rozsudok je nepreukázaný, ide o výlučnú akceptáciu tvrdení poškodenej Y. K.. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k názoru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné a ako také ho treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Z prebiehajúceho konania ako aj z rozhodnutia okresného súdu možno vyvodiť, že išlo o rozpornú situáciu, keď na jednej strane bola obhajoba obžalovanej, popierajúca spáchanie žalovanej trestnej činnosti a na strane druhej išlo o usvedčujúce tvrdenia poškodenej Y. K.. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy a náležitým spôsobom ich aj vyhodnotil, keď neuveril obhajobe obžalovanej, ale priklonil sa k verzii poškodenej Y. K., nasvedčujúcej spáchaniu žalovanej trestnej činnosti zo strany obžalovanej, pričom verziu poškodenej potvrdzovali aj viaceré svedecké výpovede (napr. R. O. a Q. G.).
Z usvedčujúcich dôkazov vyplývalo, že iniciátorom žalovaného konfliktu bola práve obžalovaná A. K.. Bola vyvrátená obhajoba obžalovanej, že tomu nebolo tak, že iniciátorkou konfliktu bola práve poškodená Y. K., pričom táto aj neskôr napadla obžalovanú ako slovne, tak aj fyzicky a spôsobila jej vážne zranenia. Hoci obžalovaná podala na poškodenú trestné oznámenie z uvedeného dôvodu, táto vec bola najprv postúpená príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, pričom napokon právoplatným rozhodnutím o priestupku zo strany Obvodného úradu Veľký Krtíš z 09.05.2013 bolo rozhodnuté o zastavení priestupkového konania proti poškodenej Y. K., lebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo preukázané. Verziu obžalovanej o napadnutí pred predajňou Eurasia na ulici SNP vo Veľkom Krtíši zo strany poškodenej Y. K. napokon spochybnili aj výsledky znaleckého dokazovania (ako už bolo vyššie uvedené). Pokiaľ teda okresný súd uznal obžalovanú A. K. vinnou z prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví podľa § 364 ods. 1 písm. a), resp. § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku, postupoval správne. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne aj pri uložení obžalovanej mierneho trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pri uložení povinnosti obžalovanej podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a takisto aj pri odkázaní poškodenej strany s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto napadnutý rozsudok považovaný za správny a zákonu zodpovedajúci, odvolanie za nedôvodné a ako také bolo preto zamietnuté podľa § 319 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok