Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/282/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Katriakom, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 40 703 002, proti žalovanej: C. I., narodená XX.X.XXXX, bytom A. B., K. J. XXX/XX, zastúpenej opatrovníčkou D. M., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 429,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská streda č.k. - 54 zo dňa 5. marca 2012, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom určujúcom výroku mení tak, že určuje, že dojedná zmluvná podmienka uvedená v čl. 2. v bode 2.5. dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy A3969298 zo dňa 21.10.2008 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi,“ j e n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 97,42 eura, spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 13.3.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve č. A3969298 zo dňa 21.10.2008 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka, najmä ale nielen zaplatenia splatnej ceny za služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti,“ je ako neprijateľná neplatná. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa na základe zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 21.10.2008, dodatku k tejto zmluve ako i všeobecných obchodných podmienok, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 429,36 eura s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 97,42 eura a zmluvných pokút vo výške 331,94 eura. Prvostupňový súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o zaplatenie ceny za poskytnuté služby, žalovaná tieto služby prijala, avšak za ne nezaplatila v plnom rozsahu, preto časti žaloby na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vyhovel vrátane nároku na úrok z omeškania z priznanej čiastky, ktorý bol uplatnený v súlade so zákonom, a to odo dňa, kedy sa žalovaná s platením služieb dostala do omeškania. Žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty zamietol, pretože dojednanú zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú sankciu požadovanú žalobcom za porušenie záväzku spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsahom tzv. štandardnej zmluvy, ktorú mal žalobca vopred pripravenú a ktorej zmluvné podmienky nemohol spotrebiteľ nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluvnú pokutu pritom žalobca žiada zaplatiť od spotrebiteľov vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti, t. j. či k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, alebo na začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Navyše podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu tým nie je dotknutý. Prvostupňový súd dôvodil, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním smernice č. 93/13/EHS, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie. Taktiež konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty by nebolo správnym riešením, pretože jednak by bolo obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa a zároveň žalobcu by takéto rozhodnutie neodradilo od používanie tejto zmluvnej podmienky, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Preto súd prvého stupňa podľa , rozhodol o neplatnosti predmetnej zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve aj bez návrhu účastníka a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa , avšak vzhľadom na to, že v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, prvostupňový súd jej ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, a to proti zamietajúcemu výroku, proti výroku, ktorým prvostupňový súd určil zmluvnú podmienku upravujúcu zmluvnú pokutu v bode 2.5 dodatku ku zmluve č. A3969298 zo dňa 21.10.2008 za neprijateľnú a neplatnú a tiež proti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a predmetnú zmluvnú podmienku nevyhlási za neprijateľnú, prípadne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca dôvodil, že prvostupňový súd vôbec nepristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, nevyporiadal sa so základnými požiadavkami stanovenými a smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou ESD. Nezaoberal sa okolnosťami, za ktorých bola zmluva a dodatok uzatvorené. Mal skúmať či predmetná zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Na základe dodatku ku zmluve o pripojení boli žalovanej poskytnuté výhody ako účastnícky program Paušál Klasik 70 XXL hovory, bol jej odpredaný mobilný telefón zn. Samsung SGHJ700 za zvýhodnenú kúpnu cenu 0,03 eura, boli jej poskytnuté výhody v rámci osobitnej akcie „Októbrová komerčná ponuka,“ bola jej aktivovaná služba Orange World Mini a uzavretá dohoda o aktivačnom poplatku vo výške 11,58 eura. Oproti získaniu týchto výhod žalobca požadoval cenu za využívanie poskytnutých služieb v sume 15,76 eura za mesiac a 24-mesačnú viazanosť účastníka. Žalovaná porušila svoju základnú povinnosť zo zmluvy a dodatku tým, že nezaplatila vyúčtovanú

cenu za poskytnuté služby. Dôvodom uzatvorenia dodatku, bola možnosť pre žalovanú získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Zároveň získala zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku. Zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v rámci dohodnutej doby viazanosti využívať služby žalobcu a za tieto riadne a včas uhrádzať cenu. Výška zmluvnej pokuty závisela predovšetkým od hodnoty telefónu, ktorý si žalovaná vybrala, pričom si mohla mobilný telefón kúpiť aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností počas doby viazanosti, resp. si mohla vybrať mobilný telefón za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok, tak bola zabezpečená individuálnosť dohody o konkrétnych častiach dodatku, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok tým, že mohol uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom alebo iným predajcom, s kúpnou cenou za daný mobilný telefón v rámci bežných maloobchodných cien; alebo mohol uzavrieť dodatok, ktorého súčasťou je aj zmluva o kúpe mobilného telefónu, pričom si je vedomý, že s hodnotou vybraného telefónu stúpa aj výška zmluvnej pokuty, ktorá zabezpečuje plnenie povinností a zľavnenú cenu si mohol upraviť vzhľadom na iné podmienky dodatku. V prípade, ak bola zmluvná podmienka dojednaná individuálne, je potom aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach vylúčená. Spotrebiteľ mal pri uzatváraní tejto zmluvy dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatku pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Žalobca ďalej namietal, že uzavretím dodatku, bola spôsobená nerovnováha avšak v prospech spotrebiteľa, ktorý získal možnosť kúpy mobilného telefónu za symbolickú kúpnu cenu. Poukazoval na judikatúru ESD a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 16.3.2006 a zo dňa 28.2.2008. Bránil sa tým, že v danom prípade je sankcia za nedodržanie riadneho plnenia si povinností vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatvorení dodatku, ako je mobilný telefón za symbolickú cenu oproti jeho obvyklej kúpnej cene. Prvostupňový súd nehodnotil nekalosť zmluvných podmienok v súlade s článkom 4 ods. /EHS, so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. K argumentácii súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute nerozlišuje, či ukončeniu zmluvy dôjde na začiatku alebo na konci doby viazanosti žalobca uviedol, že zmluvná pokuta je formou paušalizovanej náhrady škody, a uplatňuje sa bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. V závere svojho odvolania žalobca poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach, ktoré pripojil k podanému odvolaniu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, samostatné odvolanie nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), a to v zákonom stanovenej lehote - včas ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( ).

Predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok žalobcu zo zmluvy o pripojení č. A3969298 a jej dodatku, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2008. Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako dodávateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby platiť dohodnutú cenu, pričom pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené bola medzi účastníkmi jednoznačne uzatvorená spotrebiteľská zmluva, na ktorú treba aplikovať ustanovenia a nasl. v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu, preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorým určil ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku ku zmluve o pripojení za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ako i správnosť výroku o náhrade trov konania.

Súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy určil bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A3969298 zo dňa 21.10.2008, podľa ktorého v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal nesprávny skutkový záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Podľa a (ďalej tiež „“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3).

Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a dodatku k tejto zmluve vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a v dodatku, preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle (i čl. 3 bod /EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca v konaní

individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, dôvodil síce, že súd mal vykonať dokazovanie na okolnosti uzatvorenia zmluvy, ale sám žiadne relevantné okolnosti a skutočnosti preukazujúce individuálnu dohodu účastníkov o zmluvnej pokute neuvádzal a neprodukoval, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ust. i čl. 3 bod /EHS predmetnú zmluvnú podmienku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, či nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

Vzhľadom uvedené, odvolací súd uzatvára, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 2.5 dodatku ku zmluve o pripojení, upravujúca zmluvnú pokutu, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, a preto táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí.

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala proti záveru prvostupňového súdu o tom, že ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku ku zmluve, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že sankcia za nedodržanie riadneho plnenia zmluvy bola naopak vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získal uzatvorením dodatku ku zmluve, ako napríklad možnosť získať mobilný telefón za symbolickú cenu či poskytnuté bonusy k zvolenému účastníckemu programu. Namietal, že prvostupňový súd nevzal do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

V zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V súlade s citovaným ustanovením zásadne nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku, zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia niektorej z povinností žalovanej (nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku podľa bodu 2.2., jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti). Obsahom dojednania je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť dodávateľovi i škodu, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na 10.000 Sk (331,94 eura) s tým, že zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť v tejto výške bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.

I po zohľadnení výhod získaných na základe spotrebiteľskej zmluvy žalovanou ako spotrebiteľom sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Predmetné ustanovenie totiž vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je zrejmé, že kúpna cena mobilného telefónu bola symbolická a nezodpovedala jeho skutočnej hodnote a dodávateľovi mala byť kompenzovaná a postupne splatená v jednotlivých spotrebiteľom zaplatených úhradách za poskytnuté služby počas doby viazanosti. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za neprimerané i dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska neprimerané. Rovnako je neprimerané, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi žalobcom a žalovanou v čl. 2 bod 2.5 dodatku ku zmluve o pripojení o zmluvnej pokute, spôsobuje z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a , ktorá je v zmysle neplatná a pre spotrebiteľa, teda žalovanú, nie je záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že v danej veci nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . v spotrebiteľskej zmluve je neplatná ako celok, a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie. V dôsledku tejto skutočnosti nebolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu žalobcovi ako dodávateľovi priznať v

moderovanej „primeranej výške“. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012, v ktorom bolo konštatované, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobcovi správne napadnutým rozsudkom priznal len nárok na zaplatenie sumy neuhradených služieb spolu s príslušným úrokom z omeškania a žalobu žalobcu v časti zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti s použitím a potvrdil.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd prvého stupňa tiež správne v zmysle ust. z úradnej povinnosti vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná. Nakoľko v tejto časti je výrok prvostupňového rozsudku neurčitý, a to z dôvodu, že v ňom nie je uvedené celé znenie danej zmluvnej podmienky, bolo nevyhnuté, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok s použitím zmenil tak, že priamo vo výroku je uvedené celé znenie neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že hoci táto bola po procesnej stránke úspešná vo väčšom rozsahu, v konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Hoci žalobca v odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje aj proti výroku o náhrade trov konania, konkrétne dôvody nesprávnosti tohto výroku neuviedol. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil pomer úspechu žalovanej v konaní, ktorá bola úspešná vo väčšom rozsahu ako žalobca (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 429,36 eura, prvostupňový súd mu priznal sumu 97,42 eura, teda žalobca bol úspešný len v rozsahu 22,69% a žalovaná v rozsahu 77,31%). Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu ani nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, podľa jej náhradu trov konania priznať nemožno. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania ako vecne správny podľa a potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo podľa v spojení s právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si však náhradu trov odvolacieho konania riadnym návrhom v zmysle neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.