Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/91/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa matky: S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. XX, I., t.č. Y. XX, I. (u O. B.) a otca neurčeného, na návrh O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, za účasti F. prokuratúry Bratislava V, so sídlom Bratislava, Prokofievova 4, o zverenie do pestúnskej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloletý B. X., nar. XX.XX.XXXX sa od 5.6.2011 z v e r u j e do pestúnskej starostlivosti O. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX.

II. Pestún j e p o v i n n ý vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach s tým, že vo veciach iných než bežných môže tak konať len so súhlasom zákonného zástupcu maloletého, pričom právne úkony podliehajú následnému schváleniu súdom.

III. Pestún j e p o v i n n ý predkladať správu o výkone pestúnskej starostlivosti príslušnému súdu vždy k 01. septembru a k 01. marcu v každom kalendárnom roku.

IV. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého od 5.6.2011 do 30.4.2012 vo výške 30,- eur a od 1.3.2013 vo výške 40,- eur mesačne na účet príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

V. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 5.6.2011 do 30.9.2013 v celkovej výške 680,- eur súd povoľuje matke zaplatiť na účet príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 18.3.2011, tunajšiemu súdu doručeným dňa 21.3.2011, žiadal navrhovateľ súd o zverenie mal. detí X., B., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX do pestúnskej starostlivosti.

Uznesením č. k. -38, zo dňa 12.1.2012, tunajší súd vylúčil na samostatné konanie časť návrhu, týkajúcu sa zverenia maloletej W., nar. XX.XX.XXXX do pestúnskej starostlivosti.

Písomným podaním zo dňa 20.6.2012, tunajšiemu súdu doručeným dňa 22.6.2012, zobral navrhovateľ svoj návrh zo dňa 18.3.2011 v celom rozsahu späť a konanie vo veci žiadal zastaviť. Následne bolo tunajšiemu súdu dňa 27.6.2012 doručené podanie navrhovateľa, ktorým súdu oznámil, že na podanom návrhu trvá, pričom uvedené späťvzatie návrhu označil za skratové konanie.

Uznesením č. k. -135, zo dňa 26.6.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. -141, zo dňa 6.8.2012, tunajší súd konanie zastavil. Dňa 30.7.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie navrhovateľa voči tomuto uzneseniu.

Uznesením č. k. -163, zo dňa 26.9.2012, Krajský súd v Bratislave uvedené uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že prvostupňový súd nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili, či so späťvzatím návrhu súhlasia v zmysle .

Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave vyzval kolízneho opatrovníka, matku a zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V na vyjadrenie, či so späťvzatím návrhu navrhovateľa súhlasia. Matka sa na výzvu súdu nevyjadrila. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava V vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2012 poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu, v ktorom mu navrhol vyhovieť z dôvodu, že maloletý v rodine navrhovateľa dobre prosperuje a jeho návrat do detského domova by bol preňho traumatizujúci. Ďalej uviedla, že skratové konanie navrhovateľa by nemalo byť dôvodom, aby súd vo veci nekonal ex officio, keď náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou a v prípade jej riadneho výkonu je jednoznačne na prospech dieťaťa.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -187 zo dňa 08.07.2013 súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa v zmysle ust. konanie nezastavil s odôvodnením, že kolízny opatrovník a zástupca Okresnej prokuratúry, za účasti ktorej sa vedie konanie so späťvzatím návrhu na začatie konania z vyššie uvedených vážnych dôvodov nesúhlasili, pričom zástupca kolízneho opatrovníka výslovne vzhľadom na okolnosti prípadu odporučil súdu pokračovanie v uvedenom konaní.

Dňa 27.2.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie kolízneho opatrovníka, zo dňa 23.2.2013, v ktorom vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľa a odporučil súdu pokračovať v tomto konaní. Tento nesúhlas bol odôvodnený najmä tým, že s maloletým nie sú žiadne výchovné problémy a v rodine navrhovateľa našiel nový domov. Navrhovateľ v záujme maloletého predal starý dom v dedine a kúpil byt v A., aby mohol maloletý okrem školy navštevovať aj krúžky. Maloletý sa u navrhovateľa rýchlo adaptoval, páči sa mu tam a chce tam zotrvať. Vzťah maloletého k navrhovateľovi je veľmi intenzívny a vyňatie z rodiny by bolo pre mal. B. psychicky veľmi náročné.

Matke, ktorá v čase začatia konania vykonávala trest odňatia slobody, bol návrh na začatie konania spolu s predvolaním na pojednávanie riadne doručený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v E.

- T.. Predvolanie na pojednávanie konané po jej prepustení z výkonu trestu dňa 17.09.2013 bolo matke riadne doručené. Na pojednávanie sa nedostavila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho družky U. D., výsluchom matky maloletého v ústave na výkon trestu odňatia slobody, potvrdeniami o príjme navrhovateľa a jeho družky a o zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa, správou o ich povesti, výpisom z registra trestov navrhovateľa,

správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 23.02.2013 a o výsledku šetrenia v domácnosti navrhovateľa zo dňa 11.09.2013, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. A/XX/XXXXX/XXXXX-ULM zo dňa 06.12.2010, správou F. D. o povesti navrhovateľa a jeho družky, oboznámil sa s podstatným obsahom rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. a , ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci stav veci:

Maloletý B. sa narodil počas manželstva jeho matky, pričom otcovstvo jej manžela k dieťaťu bolo úspešne zapreté, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -182 zo dňa 19.10.2011. Predbežným opatrením tunajšieho súdu -8 zo dňa 13.3.2009 bola nad maloletým a jeho sestrou W. nariadená ústavná starostlivosť v detskom domove E. v I. s odôvodnením, že rodičia maloletého (v tom čase svedčila domnienka otcovstva aj manželovi matky) nemali podmienky k vykonávaniu riadnej starostlivosti o dve deti pochádzajúce z manželstva. Následne boli obe maloleté deti zaradené do zoznamu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú osobnú starostlivosť. Obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. -24 zo dňa 21.4.2011, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.5.2011 a právoplatnosť 3.6.2011. Navrhovateľ bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí J. v zozname vhodných žiadateľov na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti od decembra 2010. Už v tom čase mal vytvorené vyhovujúce podmienky k poskytovaniu osobnej starostlivosti o deti. Žil usporiadaným spôsobom života spolu so svoju družkou U. D..

Konanie vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia o pestúnskej starostlivosti vedenej pod sp. zn. uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1.2.2012. Matke maloletých detí doposiaľ nebol určený rozsah jej vyživovacej povinnosti voči mal. Dáriovi. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -94 zo dňa 09.04.2013 bola nad maloletou Auréliou nariadené ústavná starostlivosť v B. domove sv. W. v X., pričom matka maloletej bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.02.2013, ktorou nesúhlasili so späťvzatím návrhu a zastavením konania sa uvádza, že u navrhovateľa nastala v čase späťvzatia návrhu skratová situácia a to po ročnom prieťahu v konaní, kedy musel financovať celú výchovu detí zo svojich prostriedkov a následného výchovného problému s maloletou W., ktorá bola zo strany matky z výkonu trestu odňatia slobody písomne ubezpečovaná o ukončení pobytu u pestúna a návratu do rodiny. Tieto nereálne sľuby matky spôsobili u maloletej W. vzdorovitosť, ktorú pestún nedokázal adekvátne zvládať, pretože počas prípravy nebol dôkladne pripravený na bežné problematické situácie, ktoré nastávajú pri výchove detí pochádzajúcich z patologického výchovného prostredia alebo detského domova a navyše pri pubertálnom dieťati, ktoré malo diagnostikovanú opozično-vzdorovitú poruchu. Svoje konanie oľutoval a obratom zaslal Krajskému súdu v Bratislave svoje odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Správanie maloletej W. nedokázal výchovne zvládať. Maloletá bola uznesením o predbežnom opatrení zo dňa 08.10.2012 opätovne umiestnená v detskom domove. Na žiadosť Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vypracovalo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie A. psychologickú správu, v záveroch ktorej neodporučilo zotrvanie maloletého u súčasných pestúnov. Voči Správe z vyšetrenia CPPPaP, o ktoré bolo opreté toto stanovisko sa navrhovateľ odvolal. Počas osobnej návštevy v rodine pestúnov však pracovníčky konštatovali naviazanosť maloletého na pestúna. Psychologické vyšetrenie bolo uskutočnené v čase odchodu sestry z rodiny pestúna, čo mohlo ovplyvniť správanie maloletého. So sestrou sa kontaktuje nielen telefonicky, ale aj osobne. W. brata u pestúnov od jej odchodu do podania správy navštívila dva krát, pričom tam strávila aj čas povianočných sviatkov. S odstupom času 18.01.2013 bolo zrealizované stretnutie navrhovateľa, maloletého B. a W. na pôde Detského domova za prítomnosti psychologičky a riaditeľa domova. S navrhovateľom sa chceli porozprávať bez prítomnosti detí, ale B. nechcel v herni zostať spoločne so sestrou, pokiaľ mu pestún v herni nenechal kľúče od auta a bundu. To ho čiastočne uistilo, že pestún neodíde a nenechá ho v detskom domove, hoci ho o tom všetci uisťovali. Počas hodinového stretnutia v kancelárii riaditeľa, kde s pestúnom konzultovala psychologička, ktorá s ním rozoberala možné nástrahy, ktoré by v budúcnosti mohli nastať a taktiež závery z psychologického vyšetrenia v A., si maloletý B. osobne overoval prítomnosť pestúna nevydržal so sestrou v herni, kde sa im venovala vychovávateľka. Vždy pribehol k pestúnovi a hľadal u neho útočisko. Medzi navrhovateľom a maloletým je vybudovaný veľmi

pekný vzťah. B. po odchode sestry určite prežíval následné obdobie s obavami, pretože vždy hrozilo, že sa to môže zopakovať aj v jeho prípade a bude úradom odobratý. Osobné stretnutie s navrhovateľom a maloletým preukázalo, že ich vzťah je intenzívny a vyňatie maloletého z rodiny pestúnov by bolo pre maloletého veľmi psychicky náročné, pretože je v rodine dostatočne ukotvený.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava o prešetrení pomerov zo dňa 11.09.2013 vyplýva, že navrhovateľ v súčasnosti so svojou dlhoročnou partnerkou a maloletým B. žijú v rodinnom domčeku v obci D.. V čase, keď navrhovateľovi boli súrodenci zverení taktiež bývali v obci, ale na jej okraji a deti boli od rovesníkov vzdialené. Navrhovateľ sa snažil pre maloleté deti zlepšiť podmienky, predal starý dom na dedine a kúpil byt v meste A., aby deti mali možnosť okrem školy navštevovať krúžky. Byt si zrekonštruovali a deti navštevovali materskú školu a základnú školu v meste. Správanie maloletej W. nedokázal navrhovateľ výchovne zvládať a preto sa rozhodol, že pre obe strany bude výhodnejšie, aby starostlivosť ukončil, na základe čoho bola maloletá umiestnená do Domova detí sv. W. v X., kde sa nachádza v profesionálnej rodine. A. B., s ktorým pestún nemá žiadne výchovné problémy, zostal naďalej v rodine navrhovateľa, kde našiel nový domov. Do rodiny navrhovateľa prišiel ako 5- ročný, rýchlo sa adaptoval na navrhovateľa a jeho družku a citovo sa na nich naviazal. Na nové bývanie v meste si rodina nevedela navyknúť. Ťahalo ich to späť do D., maloletému chýbali kamaráti, keďže si v meste nevedel nových nájsť. Preto sa rozhodli, že sa vrátia. Kúpili domček v strede dediny s rozľahlým pozemkom. Postupne si ho zveľadili a je vyhovujúci pre štandardné bývanie. Má priestrannú spálňu, obývaciu izbu, kuchyňu, zrekonštruované sociálne zariadenie a súčasťou chodbičky je priestor s oknom, kde má maloletý svoj školský stôl so školskými pomôckami, skriňu osobnými vecami a hračkami. Dom je zariadený vkusným nábytkom a udržiavaný na veľmi dobrej hygienickej úrovni. Má priestranný pozemok, na ktorom sa nachádza samostatný domček v ktorom je zriadená letná kuchyňa. Maloletý má v starostlivosti 2 psíkov I. a A. a jedného kocúra A.. Navrhovateľ je na invalidnom dôchodku a jeho partnerka dlhodobo pracuje v kuchyni miestnej škôlky, ktorá je súčasťou Základnej školy, kam maloletý nastúpil od septembra 2013 do 1. ročníka. Škola je neďaleko bydliska, zatiaľ ho tam vodí a vyberá navrhovateľ. Taktiež maloletého raz týždenne vozí na tréningy karate v A.. V rámci obci je prihlásený do miestneho futbalového klubu. V rámci bydliska má kamarátstva, ktoré si vybudoval ešte v rámci materskej školy. Navrhovateľ si je vedomý, že vzťah súrodencov je potrebné udržiavať a upevňovať, preto je ochotný si W. brať do domácnosti počas víkendov, sviatkov aj prázdnin a navštevovať ju v detskom domove, ale na jej výchovu si už po skúsenostiach netrúfa.

V pohovore maloletý vyjadril spokojnosť, že sa vrátili späť do dediny, kde má karátov ešte zo škôlky, s ktorými sa stretáva v rámci obce a navštevujú sa. Teší sa zo zvieratiek, s ktorými sa môže celý deň hrať na záhrade. Páči sa mu v škole, kde má kamarátov zo škôlky. Mal ísť do školy v prírode, kam však nechcel ísť, „lebo tam nejde tato“. Aj napriek spoločnému nabádaniu, aby si so spolužiakmi vyskúšal dobrodružstvo mimo domu sa nenechal prehovoriť. Prejavoval rovnakú obavu ako na stretnutí zo dňa 18.01.2013 na pôde detského domova. Maloletý je počas dlhotrvajúceho konania v neustálej neistote, z čoho vyplýva jeho správanie - odmietanie vzdialiť sa od navrhovateľa a jeho partnerky, pretože je za obdobie, ktoré v rodine prežil na oboch citovo naviazaný. Ohľadom vzťahu so sestrou sa vyjadril, že je rád, keď sa so sestrou navštívi, ale je mu lepšie samému, lebo ona mu väčšinou robila zle. Spomínal, že keď príde na návštevu, nehrá sa s ním dlho, ale ide sa hrať von so psami.

Na základe všetkých uvedených skutočností navrhol kolízny opatrovník návrhu navrhovateľa vyhovieť, keď zverenie maloletého do jeho pestúnskej starostlivosti považoval za prospešné pre jeho ďalší psychomotorický vývoj. Vyhovením návrhu sa stabilizuje aj vnímanie maloletého, ktorý nadobudne pocit istoty a dokáže sa časom od pestúna na čas odlúčiť bez obavy straty rodinného zázemia. Na takomto odporúčaní kolízny opatrovník zotrval aj na pojednávaní vo veci dňa 17.09.2013. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka ocenila skutočnosť, že navrhovateľ si po nevyhnutnom odchode W. uvedomil dôležitosť udržiavania súrodeneckých väzieb. W. u nich trávila okrem povianočného obdobia aj veľkonočné sviatky a tiež týždeň cez letné prázdniny. Celá rodina sa zúčastnila jej prvého svätého prijímania, kde partnerka navrhovateľa dokonca napiekla koláče. Súrodenecké vzťahy sú teda dostatočne udržiavané. Matke odporučili stanoviť rozsah jej vyživovacej povinnosti na 40 eur mesačne. Vzhľadom na jej predchádzajúci spôsob života nepredpokladali, že by bola schopná dosahovať príjem, ktorý by odôvodňoval vyššiu výšku výživného, ktorú navrhli aj za zohľadnenia jej ďalších 2 vyživovacích povinností, keď okrem W. má aj ďalšiu dcéru, ktorá je v náhradnej osobnej starostlivosti príbuzného matky. Vzhľadom na okolnosti prípadu a dĺžku trvania sporu odporučili súdu, aby vo výroku rozhodnutia zohľadnil skutočnosť, že sa maloletý B. spolu so svojou sestrou na základe predbežného opatrenia nachádzali v starostlivosti

navrhovateľa už od 5.6.2011, pričom navrhovateľ z vlastných finančných prostriedkov zabezpečoval plnú výživu oboch mal. detí a to vrátane prvej výbavy.

Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava V na základe vykonaného dokazovania odporučila rovnako návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovieť, keď v konaní preukázal, že má vytvorené vhodné tak materiálne ako aj rodinné a citové zázemie pre výchovu maloletého, s ktorými ich spája pevný vzťah a o ktorého sa dokázal postarať aj v minulosti. Nemala námietky voči tomu, aby súd vo výroku zohľadnil skutočnosť, ktorá je preukázateľná, že navrhovateľ maloletého prevzal do svojej starostlivosti už dňa 5.6.2011, keď takéto rozhodnutie považovala vzhľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé vzhľadom na závislosť zákonných nárokov navrhovateľa ako pestúna odo dňa zverenia maloletého.

Matka vo svojej výpovedi s návrhom nesúhlasila, keď sa vyjadrila, že po prepustení chce zabezpečiť starostlivosť o obe deti sama. Dovtedy žiadala o umiestnenie maloletého v detskom domove. Bývanie si chcela zabezpečiť po prepustení pomocou svojej tety.

Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. A/10/54192/26802-ULM zo dňa 06.12.2010 bol navrhovateľ zapísaný do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom podľa príslušných ustanovení o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele po tom, čo zabsolvoval prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v zmysle citovaného zákona. Zo správ o zdravotnom stave vypracovaných A.. K. E. naposledy dňa 04.09.2013 ako všeobecným lekárom pre dospelých vyplýva, že navrhovateľ je po zdravotnej stránke spôsobilý vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Navrhovateľ nemá záznam v registri trestov ani v evidencii priestupkov. Od 26.08.2013 mu bol zvýšený invalidný dôchodok zo sumy 148,20 eur, ktorú poberal do 01.01.2012 na sumu 154,10 eur. Preddavkovo sú navrhovateľovi vyplácané rodinné prídavky a opakovaný príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti. V obci D. požívajú dobrú povesť. Zo správy o ich povesti vyplynulo, že žijú usporiadaným rodinným životom, bývajú vo svojom rodinnom dome, ktorý je udržiavaný. V obci je známe, že navrhovateľ je na polovičnom invalidnom dôchodku, pričom jeho družka pracuje ako pomocná kuchárka v Základnej škole s materskou školou. Ich správanie v mieste bydliska hodnotia ako dobré, zo strany spoluobčanov na nich neboli žiadne sťažnosti, obec s nimi neprejednávala žiadne oznámenia o priestupku.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Zákona o rodine § 48 ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len "pestún"). Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky pestúnskej starostlivosti súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Podmienky na takéto rozhodnutie považoval súd za splnené, keďže navrhovateľ, ktorý nie je osobou s biologickou príbuzenskou väzbou na maloletého, má plnú spôsobilosť na právne úkony, bol riadne zapísaný do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a jeho osobné predpoklady a to tak zdravotné, osobnostné, ako aj morálne, ako aj jeho spôsob života a spôsob života jeho družky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v dlhodobom stabilnom a usporiadanom partnerskom vzťahu zaručujú, že pestúnsku starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (§ 48 ZoR), keď aj doposiaľ bol bezproblémovo schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Maloletý B. je vzhľadom na dĺžku trvania konania na prostredie u navrhovateľa dostatočne zvyknutý a je medzi nimi vytvorená

silná osobná väzba, dokonca má obavy z odlúčenia od navrhovateľa. Vyhovenie návrhu teda súd považoval plne na prospech maloletého. S poukazom na okolnosti prípadu, predovšetkým dĺžku trvania konania mal súd za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka ako aj zástupkyne prokuratúry za to, že sa javí ako nanajvýš spravodlivé, zohľadniť vo svojom rozhodnutí skutočnosť, že navrhovateľ zabezpečoval plnú starostlivosť o maloletého a do októbra 2012 aj o jeho sestru už od 05.06.2011, kedy sa fakticky ujal pestúnskej starostlivosti, ktorú aj riadne vykonával.

Hoci matka s vyhovením návrhu nesúhlasila, napriek skutočnosti, že z výkonu trestu odňatia slobody bola prepustená už 29.04.2013, v konaní zostala ďalej nečinná, hoci jej bolo predvolanie na pojednávanie vo veci, na ktorom súd rozhodol riadne a s predstihom doručené. Nepreukázala teda, že má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, k čomu okrem verbalizovanej vôle pri jej výsluchu nevyvinula ani snahu. Vzhľadom na predchádzajúce správanie matky, jej nereálne sľuby smerované predovšetkým voči mal. W. a tiež jej spôsob života je v súčasnosti jednoznačne na prospech maloletého stabilita výchovného prostredia v rodine navrhovateľa.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí (§ 51 Zákona o rodine).

Podľa § 62 ods. 1 až 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Matka bola od začiatku konania do 29.04.2013 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý nastúpila 26.08.2008. Od 07.04.2009 bola zaradené do práce. Jej hrubá odmena od mája 2011 do apríla 2012 predstavovala sumu 340,89 eur a bola rozúčtovaná v zmysle príslušných predpisov. Z pracovnej odmeny jej boli vykonávané zrážky na povinné poistné odvody vo výške 42,03 eur, zrážky na úhradu trov výkonu trestu vo výške 149,66 eur, zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených vo výške 24,75 eur a zrážky na úhradu pohľadávok zboru vo výške 14,18 eur za spomínané obdobie. Nahlásila vyživovaciu povinnosť voči mal. W. a B.. Zrážky vo výške 61,50 eur boli zaslané Detskému domovu Bernolákovo, t.j na účet neoprávnenej osoby. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že počas výkonu trestu odňatia slobody bola matka schopná uhrádzať na výživu maloletého sumou 30 eur. Po jej prepustení na slobodu, t.j. od mája 2013 sa značne zvýšila jej možnosť zamestnať sa a teda s prihliadnutím na zlepšené schopnosti a možnosti matky, ktorej prvoradou povinnosťou je zabezpečovať výživu maloletých detí a to aj na vlastný úkor, jej súd ďalej stanovil rozsah vyživovacej povinnosti v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka na sumu 40 eur. Výživné súd matke uložil platiť od zverenia maloletého do starostlivosti navrhovateľa a to v zmysle zákona na účet orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, príslušného podľa aktuálneho bydliska maloletého (t.č. miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).Dlh na zročnom výživnom za celé obdobie, počas ktorého nebola matke vyživovacia povinnosť určená, t.j. 05.06.2011 do 30.09.2013 v celkovej výške 680 eur súd matke povolil s poukazom na ust. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur, tak aby bol uhradený do 3 rokov. Vo výške dlhu súd zohľadňoval platby, ktoré boli podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody E. - T. do mája 2012 uhradené na účet neoprávnenej osoby B. domova I., od ktorého má možnosť oprávnený subjekt - príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí žiadať ich vrátenie.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.