Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/6/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu Prvá arbitrážna k. s., IČO: 36 795 364, Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Jegorovova 14072/29, Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s. r. o., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti žalovanému H. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. XXXX/X, XXX XX D. X., občan SR, zast. FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti inominátnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 12. 2009 medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bola dodávka a preprava geotermálnej vody pre energetické a rekreačné účely. V priebehu konania žiadal prejudiciálne posúdiť otázku platnosti tejto zmluvy, nakoľko predmetný právny úkon je podľa jeho názoru možné považovať aj za absolútne neplatný z dôvodu jeho rozporu so zákonom ako aj z dôvodu, že zákon obchádza.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Inominátnou zmluvou zo dňa 30. 12. 2008 a zo dňa 30. 12. 2009, výpisom úpadcu z obchodného registra, zistením a posúdením existencie, či hroziaceho úpadku posudzovaného subjektu/dlžníka, úradným záznamom zo dňa 05. 01. 2011, konečným zoznamom v vyznačením popretia, úradným záznamom zo dňa 26. 01. 2011, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti - zaslaním informácie zo dňa 21. 01. 2011, prehľadom nákladov „Spotrebou geotermálnej vody“, knihou analytickej evidencie účtov, Inominátnou zmluvou zo dňa 30. 12. 2010, vyhodnotením nákladu na tepelnú energiu za roky 2008, 2009 a 2010, Dodatkom č. 1 k inominátnej zmluve zo dňa 09. 11. 2010, odstúpením od inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 zo dňa 08. 12. 2010, výpoveďou Inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 zo dňa 30. 11. 2010, žiadosťou o poskytnutí súčinnosti zo dňa 25. 05. 2011, rozhodnutím Krajského úradu v Žiline zo dňa 28. 02. 1997, rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 09. 11. 2007 a zo dňa 11. 03. 2009, rozhodnutím Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 18. 02. 2011, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 11. 02. 2010, 17. 02. 2009 a 28. 01. 2010 a zistil tento skutkový stav:

Úpadca uzavrel so žalovaným dňa 30. 12. 2009 zmluvu o dodávke a preprave geotermálnej vody, ktorou sa žalovaný zaviazal dodávať a prepravovať v prospech úpadcu geotermálnu vodu pre energetické a

rekreačné účely za dohodnutú cenu 500 000 Eur ročne. V čl. I tejto zmluvy sa konštatuje, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 59/100 na Technologickom zariadení na čerpanie vody z geotermálneho vrtu a výlučným vlastníkom prepravného potrubia od hlavného geotermálneho vrtu až po vstup do objektu úpadcu v Oraviciach.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 11. 2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 214B/2010 zo dňa 08. 11. 2010, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu MEANDER PARK, s. r. o., Jegorovova 14072/29, Banská Bystrica, IČO: 36 417 351 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca.

Žalobca považuje zmluvu o dodávke a preprave geotermálnej vody za právny úkon bez primeraného protiplnenia, t. j. neúčinný právny úkonom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ), ďalej za zvýhodňujúci právny úkon podľa . Podľa názoru žalobcu sa v prípade napadnutej zmluvy jednalo o zmenu v obsahu záväzku, nakoľko došlo k úprave ceny, kde bol dlžník v postavení povinnej osoby a úpravu práv a povinností dohodol vo svoj neprospech. Zmluva bola uzatvorená len mesiac pred poverením úpadcu správcovi LICITOR recovery, k. s. vypracovaním reštrukturalizačného posudku a necelé tri mesiace pred začatím reštrukturalizačného konania. Na základe tejto zmluvy vzrástli ročné náklady úpadcu na geotermálnu vodu o 383 821,29 Eur, čo predstavuje nárast pôvodnej sumy 3,3-násobne. V čase uzavretia napadnutej zmluvy bol úpadca už v úpadku, nakoľko aktíva úpadcu v čase vykonávania napadnutého právneho úkonu predstavovali 4 124 869,00 Eur a pasíva 5 055 706,95 Eur. Napadnutý právny úkon bol navyše uzatvorený medzi spriaznenými osobami, nakoľko žalovaný ako spoločník spoločnosti mal na základnom imaní úpadcu podiel 20 %, jedná sa preto o spriaznenosť osôb podľa ust. v spojení s .

V priebehu konania žalobca žiadal prejudiciálne posúdiť otázku platnosti napadnutej zmluvy z dôvodu, že žalovanému nebolo vydané povolenie na odber podzemných vôd a žalovaný neplatil ani poplatky za odbery geotermálnych vôd. Žalovaný taktiež nedisponoval povolením na rozvod tepla, zmluva nemala náležitosti vyžadované zákonom o tepelnej energetike, je preto v rozpore so zákonom a žalovaný zároveň svojím konaním zákon obchádzal. Napadnutý právny úkon je preto nutné považovať za neplatný podľa . Žalobca poukazuje na ustanovenie o vodách v spojení s ust. až písm. i) vodného zákona, v zmysle ktorého je dodávka a preprava geotermálnej vody považovaná za osobitné užívanie vôd, načo je potrebné povolenie na odber podzemných vôd orgánu štátnej vodnej správy - Krajského úradu životného prostredia. Žalovanému takéto povolenie na odber podzemných vôd nebolo vydané. Povolenie na odber podzemných vôd z geotermálneho vrtu Oravice II bolo udelené Mestskému úradu Tvrdošín pre objekt termálne kúpalisko Oravice a EKO-AQUA s. r. o. (v súčasnej dobe MEANDER THERMAL, s. r. o. „v reštrukturalizácii), v ktorej spoločnosti bol jediným spoločníkom a konateľom žalovaný. Ustanovenie Vodného zákona ustanovuje povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd a kedy táto povinnosť vzniká odberateľovi podzemných vôd v množstve presahujúcom 1 500 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Za odberateľa sa považuje ten, čo odoberá podzemné vody, to znamená vlastník vrtu ( veta prvá Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobností súvisiacich s poplatňovaním užívania vôd. Na základe poskytnutej súčinnosti žalobca zistil, že v roku 2010 bola odberateľom podzemných vôd spoločnosť EKO-AQUA s. r. o. a kedy v dôsledku zlúčenia tejto spoločnosti koncom roka 2010 bolo správcom vodohospodársky významných tokov vydané rozhodnutie pre spoločnosť MEANDER THERMAL, s. r. o.. Povolenie na odber podzemných vôd preto nebolo vydané žalovanému; žalovaný dodával a prepravoval vodu, ktorá patrí výlučne Slovenskej republike v zmysle SR a napriek absencií povolení si za dodávanú a prepravovanú vodu fakturoval odmenu vo výške 500 000 Eur.

Z týchto dôvodov je nutné považovať napadnutý právny úkon za absolútne neplatný, nakoľko v dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovaných povinností sa činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, uskutočňovala v rozpore so zákonom zároveň ho obchádzala.

Žalobca ďalej poukazuje na príslušné ustanovenia o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov; pokiaľ žalovaný v konaní zdôrazňoval, že predmetom inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 je dodávka a preprava geotermálnej vody pre energetické účely, bez čoho by aquapark nemohol fungovať, tak dodávateľom sa v zmysle ust. Zákona o tepelnej energetike považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje

oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo v množstve dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že osoba, ktorá vykonáva rozvod tepla, musí mať na túto činnosť povolenie alebo si musí plniť oznamovaciu povinnosť. Rozvodom tepla sa rozumie distribúcia alebo dodávka tepla odberateľovi, pričom sa jedná vždy o odplatnú činnosť. Žalovaný tvrdí, že k zmene ceny za totožný predmet plnenia, t. j. za dodávku geotermálnej vody došlo v dôsledku ohodnotenia dodávaného tepla do aquaparku. Tým došlo podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného k potvrdeniu, že inominátnou zmluvou zo dňa 30. 12. 2009 dochádzalo k rozvodu tepla. Žalobca tvrdí, že zmluva zo dňa 30. 12. 2009 bola len pokračovaním už existujúceho právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným a kedy jedinou zmenou bolo len navýšenie ceny. Žalovaný tým, že si ohodnotil svoju činnosť a chcel ju vykonávať sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, spĺňa tým zákonnú podmienku podnikania a kedy podporne je tento úmysel žalovaného potvrdený aj uzatvorením ďalšej inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2010 so spoločnosťou PROFI SHM spol. s r.o., kde vykonáva totožnú činnosť za odplatu 500 000 Eur. V súlade s ust. § 1 a 2 Zákona o tepelnej energetike musí mať osoba, ktorá chce vykonávať rozvod tepla za odplatu, na takúto činnosť povolenie. Žalovaný takýmto povolením nedisponoval. Inominátna zmluva zo dňa 30. 12. 2009 bola pritom uzatvorená so žalovaným ako s fyzickou osobou, nepodnikateľom. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že napadnutá zmluva nemá zákonom stanovené náležitosti; zákon o tepelnej energetike v ust. § 19 ods. 2 explicitne uvádza náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla. Žalobca z toho vyvodzuje, že v zmysle inominátnej zmluvy by preto mohlo dochádzať len k distribúcii tepla za odplatu.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Zákona o tepelnej energetike, dochádza tak z jeho strany k dodávke a preprave geotermálnej vody pre energetické účely v rozpore so zákonom a zároveň žalovaný týmto svojím konaním zákon obchádza. Preto je nutné považovať tento právny úkon za absolútne neplatný podľa . Žalobca preto žiada, aby sa súd prejudiciálne vysporiadal s otázkou, či bolo konanie žalovaného v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, či je konanie žalovaného, na základe ktorého si uplatňuje nárok, v rozpore s dobrými mravmi a či je inominátna zmluva z vyššie uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ by súd dospel k názoru, že napadnutá zmluva je platným právnym úkonom, žalobca tvrdí, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre odporovanie tomuto právnemu úkonu. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že dohodnutá cena bola cenou obvyklou, ba dokonca nižšou, než je cena obvyklá za predmetné plnenie. Účelom využitia dodávanej a prepravovanej geotermálnej vody mala byť rekreácia a využitie jej energetických vlastností (tepla). Podľa názoru žalobcu je nutné tieto dva účely rozdeľovať vzhľadom na osobitnú právnu úpravu práv a povinností v prípade, ak sa jedná o využívanie energetických vlastností (rozvod tepla). Podľa názoru žalobcu predmetom inominátnej zmluvy mohla byť len distribúcia tepla, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o tepelnej energetike. Z uvedeného vyplýva, že 430 %-ný nárast ceny by sa mal týkať odplaty za distribúciu tepla. To je však nepravdepodobné, nakoľko ako sa vyjadril samotný žalovaný, predmetom zmluvy je horúca voda, ktorá v dôsledku svojich vlastností ide proti gravitácii a preto na jej čerpanie nie je potrebné žiadne čerpadlo, či elektrické zariadenie na čerpanie tejto vody. Ďalej je voda prepravovaná potrubím odberateľovi a kedy opätovne vďaka svojim vlastnostiam, ako aj gravitácii si takáto preprava nevyžaduje vysoké náklady na vykonanie distribúcie. Žalobca preto z uvedených skutočností usudzuje, že cena dohodnutá v inominátnej zmluve zo dňa 30. 12. 2009 nie cenou obvyklou za daný predmet plnenia a preto je možné tento úkon považovať za úkon bez primeraného protiplnenia. Zmluva je taktiež zvýhodňujúcim právnym úkonom; predmet inominátnych zmlúv zo dňa 30. 12. 2008 a 2009 je totožný. Rozdiel v nich sa týka len úpravy ceny za dodávku a prepravu geotermálnej vody a kedy táto úprava bola vykonaná v neprospech úpadcu. Skutočnosť, že zmluva zo dňa 30. 12. 2009 je len pokračovaním pôvodnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2008 potvrdzuje aj fakt, že v prípade, že by žalovaný chcel s rozvodom tepla skončiť, tak by skončenie tejto činnosti musel úradu oznámiť najmenej 6 mesiacov pred jej skončením. Jedinou zmenou však bolo len navýšenie ceny za takúto činnosť v neprospech žalobcu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil; zdôrazňoval, že zmluva zo dňa 30. 12. 2009 je nanovo uzavretá zmluva, t. j. nanovo vzniknutý záväzok za nových podmienok. Podľa jeho názoru sa nejedná o úkon týkajúci sa majetku dlžníka, čo je jednou z podmienok odporovateľnosti právnym úkonom. V danom prípade sa jednalo len o poskytovanie služieb a preto danému úkonu podľa jeho názoru nemožno odporovať. Poukázal na to, že v prípade, že po vyhlásení konkurzu správca je toho názoru, že právny úkon je pre úpadcu nevýhodný, má možnosť od takejto zmluvy odstúpiť, prípadne ju vypovedať. Správca

v danom prípade túto možnosť nevyužil. Taktiež sa nemôže jednať o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle ust. , nakoľko toto ustanovenie je pre danú skutkovú situáciu nepoužiteľné, nakoľko sa jednalo o úplne novú zmluvu, už aj vzhľadom na to, že predchádzajúca zmluva o dodávke a preprave geotermálnej vody zo dňa 31. 12. 2008 bola dohodnutá na dobu určitú a to od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009. V čase uzatvárania napadnutej zmluvy už preto žalovaný nebol veriteľom dlžníka, t. j. nedošlo k nejakej modifikácii už existujúceho záväzku, ale došlo ku vzniku úplne nového záväzku za nových podmienok po tom, čo zanikol záväzok starý. Pokiaľ došlo novou zmluvou k nárastu ceny oproti predchádzajúcej zmluve, stále sa jednalo o cenu minimálne obvyklú, ak nie o cenu menšiu, než je obvyklá za obdobný predmet plnenia. Predmetom zmluvy bola dodávka a preprava geotermálnej vody, ktorá slúžila ako zdroj tepla pre energetické a rekreačné účely úpadcu. Žalovaný zdôrazňoval, že je podielovým spoluvlastníkom vrtu, ktorý siaha až do hĺbky 1 600 m a to v podiele 59/100 a výlučným vlastníkom potrubia o dĺžke cca 500 m a to tak starého ako aj nového potrubia, ktoré vedie do areálu úpadcu. Vrt a potrubie tvoria zdroj tepla, tzv. minitepláreň pre rekreačné účely úpadcu. Dohodnutá odplata bola práve za využitie a poskytnutie všetkých zariadení na dodávku geotermálnej vody. Žalovaný investoval do rekonštrukcie potrubia cca 10 000 000 Sk v priebehu predchádzajúcich rokov, nakoľko geotermálna voda je agresívna a dochádza k jeho zničeniu. Preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného, nakoľko práve na základe starých záväzkov žalovaný dotoval spoločnosť úpadcu a vlastne sám seba v dôsledku tejto skutočnosti znevýhodňoval. Bez dodávky geotermálnej vody by areál úpadcu nemohol fungovať. Žalovaný zdôrazňoval, že pokiaľ by bola voda do areálu úpadcu dodávaná napr. dodávateľom tepla KOMTERM Nižná, alebo BYTTES Trstená alebo LMT Liptovský Mikuláš, tak ceny od týchto dodávateľov tepla by boli v rokoch 2008, 2009 a 2010 vyššie než cena dohodnutá so žalovaným. Cenu tepla určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a kedy takáto cena pozostáva z pohyblivej zložky, ktorá sa odvíja od výšky nákladov jednotlivých dodávateľov tepla a fixnej zložky, ktorú predstavujú iné náklady, napr. na mzdy, opravy, údržby, revízie a o ktorých zložkách úrad rozhodne, ktoré sú oprávnené a ktoré nie. Žalovaný zdôraznil, že do cien dohodnutých napadnutou zmluvou nerátal žiadne fixné zložky. Keďže sa jedná o horúcu vodu, ktorá ide proti gravitácii, ani nepotrebuje na jej čerpanie žiadne čerpadlo alebo elektrické zariadenie. Pokiaľ žalovaný neskôr od zmluvy odstúpil, urobil tak po tom, čo si správca neplnil povinnosť platiť za dodávky geotermálnej vody. Žalovaný dodáva geotermálnu vodu spoločnosti PROFI SHM, spol. s r.o., Dolný Kubín na základe zmluvy zo dňa 30. 12. 2010, ktorá má v prenájme areál úpadcu, za tých istých podmienok aké boli dohodnuté v napadnutej zmluve. Žalovaný ďalej na vysvetlenie uviedol, že geotermálna voda sa potrubím dovádza do kotolne do areálu, odkiaľ sa potom použije buď na vzduchotechniku alebo do podlahového kúrenia a na ohrev bazénovej vody. Takýmto istým spôsobom je potrebné doviesť vodu aj od iných dodávateľov tepla a ktorá cena takejto vody od dodávateľov tepla je podstatne vyššia. Zdôraznil, že do ceny takéhoto predmetu plnenia ako bol dohodnutý v napadnutej zmluve sa premietajú aj náklady dodávateľa.

Žalovaný na podporu svojich tvrdení predkladá písomné vyjadrenie ohľadom spôsobu výpočtu množstva spotrebovaného tepla v objekte úpadcu z dodaného množstva geotermálnej vody s porovnaním ceny množstva spotrebovaného tepla v prípade jeho dodávky od dodávateľov KOMTERM Nižná, LMT Liptovský Mikuláš a BYTTES Trstená spolu s prehľadom cien tepla od týchto dodávateľov za roky 2008, 2009 a 2010.

Žalovaný nepovažuje za rozhodujúce, resp. rozhodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný nepreukázal splnenie zákonných povinností podľa Zákona o tepelnej energetike. Nie je podľa jeho názoru podstatné, či žalovaného možno považovať za dodávateľa v zmysle tohto zákona alebo či si ako fyzická osoba (nepodnikateľ) splnil svoju oznamovaciu povinnosť. Zdôrazňuje, že sa na plnenie podľa napadnutej zmluvy zaviazal ako vlastník príslušného technologického zariadenia a kedy jeho vlastníctvo potrubia od hlavy geotermálneho vrtu až po vstup do objektu úpadcu a podielového spoluvlastníctva o veľkosti 59/100 na technologickom zariadení na čerpanie vody z geotermálneho vrtu nie sú sporné a kedy túto činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Plnenie poskytoval žalovaný len pre jedného konkrétneho odberateľa. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Cenu dohodnutú v napadnutej zmluve 500 000 Eur ročne žalovaný považuje za cenu obvyklú za obdobný predmet plnenia. Z predložených listinných dokladov z jeho strany podľa jeho názoru vyplýva, že cena plnenia podľa zmluvy uzavretej so žalovaným je o 52 % až 62 % nižšia ako cena tepla v prípade, že by toto teplo dodávali subjekty Lomnická teplárenská Veľká Lomnica, EUROCOM Investment Bešeňová a GALANTATERM Galanta.

Žalovaný taktiež poukazuje na rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorých boli takéto ceny uvedeným subjektom schválené.

Po tom, čo súd v súlade s ust. oboznámil účastníkov s právnym posúdením veci tak, že považuje zmluvu o dodávke a preprave geotermálnej vody zo dňa 30. 12. 2009 za absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť podľa , žalovaný uviedol, že pokiaľ by mal súd nejaké pochybnosti ohľadom rozsahu plnenia zo strany žalovaného, je tento nedostatok možné odstrániť skúmaním prejavu vôle účastníkov napadnutého právneho úkonu. Za týmto účelom žalovaný navrhol vypočuť v konaní konateľa úpadcu JUDr. Kraľovenského a žalovaného. Zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami nikdy nebol spor ohľadom predmetu plnenia nakoľko sa jednalo o jeden zdroj geotermálnej vody do celého areálu úpadcu. Táto otázka by mohla byť sporná v prípade viacerých dodávateľov tepla, avšak v danom prípade dodával teplo do areálu úpadcu len žalovaný a to tak, aby plne pokryl požiadavky úpadcu na spotrebu geotermálnej vody. Z tohto dôvodu nie je možné považovať túto zmluvu za neplatnú. Zdôraznil, že žalobca so žalovaným uzavreli následne aj dodatok k tejto zmluve, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že predmet plnenia bol medzi nimi nesporný, v opačnom prípade by tento dodatok neuzatvárali.

Z rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 11. 03. 2009 (č. l. 92 spisu) súd zistil, že ešte v roku 2009 ako vlastník vrtu v konaní o povolenie na odber geotermálnych vôd vystupovala spoločnosť EKO-AQUA, s. r. o. Dolný Kubín.

Z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik zo dňa 21. 01. 2011 (č. l. 93 spisu) vyplýva, že odberateľom podzemných vôd z vrtu Oravice 2 bola spoločnosť EKO-AQUA, s. r. o., Dolný Kubín.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 31.12.2011, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 58 ods.1 toho istého zákona právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa o vodách v znení účinnom do 30.12.2010 podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "").

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Jedným zo základných predpokladov odporovania právnemu úkonu je, že sa jedná o platný právny úkon. Podľa názoru súdu je inominátna zmluva zo dňa 30. 12. 2009 absolútne neplatným právnym úkonom podľa pre jej neurčitosť v časti určenia predmetu plnenia zo strany žalovaného úpadcovi. V zmysle čl. I Zmluvy sa žalovaný zaviazal úpadcovi dodávať a prepravovať geotermálnu vodu pre energetické a rekreačné účely, bez uvedenia množstva, t.j. rozsahu tohto plnenia, za pevne dohodnutú cenu 500.000 eur ročne. Obsah zmluvy je tak neurčitý, nakoľko konkrétne nevymedzuje povinnosti žalovaného vo vzťahu k úpadcovi, t.j. vôbec neurčuje, aké množstvo geotermálnej vody je úpadca povinný úpadcovi dodať a za ktorú vodu ( bez ohľadu na skutočne dodané množstvo) je úpadca naopak povinný zaplatiť pevne stanovenú cenu 500.000 Eur ročne. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalovaného, že medzi zmluvnými stranami nebol spor o rozsah plnenia, k zisteniu rozsahu je údajne možné dospieť skúmaním prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu a že zmluvu preto nerobí tento nedostatok neplatnou pre jej neurčitosť. Pokiaľ zmluva neobsahuje žiaden údaj o rozsahu plnenia zo strany jedného z účastníkov, príp. údaj o spôsobe určenia tohto rozsahu, tak účastníci právneho úkonu žiadnu vôľu v tejto časti neprejavili a preto ju nie je možné ani skúmať. V

danom prípade bol úpadca povinný na základe napadnutej zmluvy zaplatiť žalovanému cenu 500.000 Eur ročne bez ohľadu na skutočnú spotrebu geotermálnej vody. Za takýchto okolností preto ani nie je možné posudzovať primeranosť a obvyklosť takto dohodnutej ceny, nakoľko túto je možné posudzovať len vo vzťahu ku konkrétnemu jednotkovému množstvu dodávaného plnenia.

Súd tak prejudiciálne posúdil zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, avšak z iného dôvodu, než ktoré uvádzal žalobca, v dôsledku čoho sa súd bližšie týmito ďaľšími dôvodmi nezaoberal. Je totiž možné polemizovať s tvrdením žalobcu, či zmluva bola v podstate zmluvou o dodávke tepla podľa zákona o tepelnej energetike; predmetom zmluvy bola dodávka a preprava geotermálnej vody, ktorá síce v konečnom dôsledku slúžila ako zdroj tepla, avšak takto vymedzený predmet plnenia nie je totožný s predmetom zmluvy zadefinovaným ako dodávka tepla, nakoľko sa jedná o plnenie vyjadrené v rozdielnych veličinách. Skutočnosť, či je možné predmetnú zmluvu podľa jej obsahu posudzovať ako zmluvu o dodávke alebo rozvode tepla a teda skutočnosť, či je možné platnosť tejto zmluvy posudzovať aj vo vzťahu k možnému obchádzaniu zákona o tepelnej energetike ako dôvod neplatnosti podľa § 39 Obč. zák. by bola preto predmetom ďaľšieho dokazovania a posudzovania. Pokiaľ by bola napadnutá zmluva zmluvou podľa zákona o tepelnej energetike, bolo by preto potrebné vysporiadať sa aj s otázkou právneho následku absencie povolenia príp. nesplnenia ohlasovacej povinnosti žalovaného voči prísl. orgánom. Aj takáto zmluva, t.j. zmluva o dodávke a rozvode tepla však musí spĺňať všeobecné náležitosti vyžadované pre platnosť právneho úkonu podľa ustanovení , t.j. musí byť o. i. určitá a zrozumiteľná (ust. zákona o tepelnej energetike naopak nespája s nesplnením náležitostí zmluvy o dodávke a rozvode tepla následok jej neplatnosti, ale povinnosť zaplatiť pokutu / ). Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu o neurčitosti zmluvy a teda jej absolútnej neplatnosti podľa súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a týmito skutočnosťami sa ďalej nezaoberal. . V konaní nebolo sporné, že žalovaný nemal povolenie na odber podzemnej vody podľa zákona o vodách a že si neplnil poplatkovú povinnosť za jej odber ( a zák. o vodách); nesplnenie povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov (Zákon o vodách, príp. Zákon o tepelnej energetike) však nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu ale prípadnú zodpovednosť žalovaného voči dotknutým orgánom štátnej správy.

Keďže napadnutá zmluva je podľa názoru súdu absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné jej odporovať a preto súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

Žalovanému, ako účastníkovi v spore úspešnému vzniklo právo na náhradu trov tohto konania podľa v plnej výške. Žalovaný si toto právo neuplatnil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.