Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-327-2013.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/327/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej navrhovateľa: Mgr. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou, so sídlom kancelárie D. č. XX, XXX XX M. a JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom kancelárie Ul. D. č. XXXX/XX, XXX XX W. I., proti odporkyni: Ing. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom kancelárie G. G. č. XXX/X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 27.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/69/2012-274 zo dňa 27.3.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v sume 444,35 eur, ktoré mu je odporkyňa p o v i n n á zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Moniky Dubskej, advokátky, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.000,- eur od 10.7.2012 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1.620,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.219,05 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Moniky Dubskej, advokátky, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenie § 489, § 491, § 657 Občianskeho zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že medzi navrhovateľom v právnom postavení veriteľa a odporkyňou, v právnom postavení dlžníka, došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke zo dňa 22.12.2011 a 13.3.2012, kedy na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2011 požičal navrhovateľ odporkyni sumu 20.000,- eur a následne dňa 13.3.2012 sumu 7.000,- eur. Predmetné dlžnícko-veriteľské vzťahy vznikli reálnym odovzdaním finančných prostriedkov navrhovateľom odporkyni. Pokiaľ ide o dátum, dokedy mala odporkyňa predmetné pôžičky navrhovateľovi vrátiť, súd poukázal na to, že pokiaľ ide o pôžičku vo výške 20.000,- eur, síce sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na vrátení do jedného mesiaca od poskytnutia pôžičky, avšak následne navrhovateľ akceptoval zmenu tohto dátumu s poukazom na problémy v daňovom systéme v SR, kedy nebolo zrejmé, kedy bude odporkyni vrátená DPH a tak súd dospel k záveru, že v súdenej
veci je potrebné aplikovať § 563 OZ ohľadne splatnosti záväzku, a teda predmetné peňažné záväzky sa stali splatnými najneskôr odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania v súdenej veci odporkyni, t.j. odo dňa 27.6.2012. Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v znení čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, keď mal preukázané, že odporkyňa bola povinná vrátiť navrhovateľovi predmetnú pôžičku najneskôr do 27.6.2012, a teda dňom 28.6.2012 sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania zodpovedá citovanému nariadeniu vlády. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal prvostupňový súd z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti, plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporkyni, ktorá vo veci mala úspech len v nepatrnej časti. Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu sa zakladá na nedostatočne zistenom stave veci, nesprávnom vyhodnotení dôkazov vykonaných v prvostupňovom konaní a nesprávnych právnych záverov. Ďalej poukázal na rozdielnosť tvrdení navrhovateľa v návrhu ako aj v priebehu konania, nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne Z., ako aj listinný dôkaz a to vyhlásenie T. N.. Ona na pojednávaní jasne, zrozumiteľne a jednoznačne vysvetlila všetky okolnosti a vzťahy, ktoré mala s navrhovateľom v súvislosti s tvrdenou údajnou pôžičkou. Prvostupňový súd dôkazy nevyhodnotil v prospech odporkyne, ale len vo všeobecnosti znovu uviedol, že tvrdenia odporkyne si navzájom protirečia a nevytvárajú logickú reťaz. Záver okresného súdu nemá oporu v dokazovaní a odôvodnenie prvostupňového súdu vyznieva ako účelové a veľmi neobjektívne.
K odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako právne a vecne správny a odvolanie odporcu zamietnuť ako bezdôvodné a priznať navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa sa podľa jeho názoru zakladá na správnom vyhodnotení dôkazov, na správnej postulácii právneho názoru. Všetky relevantné dôkazy vo veci boli vykonané, odporkyňa sa pojednávaní nezúčastňovala, úmyselne predlžovala dobu konania a k dôkazom, ktoré navrhla vykonať, sa navrhovateľ nikdy nevyjadroval tak, že namietal ich vykonanie. Odporkyňa mala možnosť sa právom zúčastňovať sa konaní, vždy mala predvolanie na pojednávanie riadne vykázané a termín na prípravu mala vždy dodržaný. V konaní bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu dvoch čiastkových zmlúv o pôžičke, čo bolo aj podrobne rozpísané v odôvodnení rozsudku.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právnej predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolaciu námietku nevykonania navrhovaných dôkazov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že už tie dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie prvostupňového súdu. Vykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. 350/2004 Z.z. v sume 444,35 eur (jeden úkon - 436,54 eur, 1x režijný paušál 7,81 eur).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.