Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-44-2013.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, F. F. - U., proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/180/2012-38 zo dňa 19. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd konštatoval, že predmetom sporu je nárok navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý navrhovateľka videla v tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici nesprávne doručil platobný č. k. 1Se/151/2002 inému subjektu, než ktorý označila navrhovateľka v návrhu. Okresný súd uviedol, že nárok navrhovateľky na náhradu škody posúdil podľa jeho obsahu ako nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, preto naň aplikoval právnu úpravu účinnú v dobe keď ku nesprávnemu úradnému postupu podľa tvrdenia navrhovateľky malo dôjsť, t. j. zákon č. 58/1969 Zb. účinný do 01. 07. 2004. Okresný súd konštatoval, že nesprávnym úradným postupom, na základe ktorého podľa tvrdenia navrhovateľky navrhovateľke vznikla škoda bolo doručenie platobného rozkazu inej osobe, než ktorá bola označená v návrhu. Táto skutočnosť bola preukázaná, avšak nejednalo sa o nesprávny úradný postup krajského súdu, ale pošty, ktorá realizovala doručovanie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podmienkou pre preukázanie oprávnenosti nároku v zmysle citovanej špeciálnej právnej úpravy je preukázanie existencie škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Keďže však okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu na strane Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní č. 1Se/151/2002 konštatoval, že nebola daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Zdôraznil, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania netvrdila, že by sa nesprávneho úradného postupu v súvislosti s doručovaním predmetného platobného rozkazu mal dopustiť iný subjekt, preto Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo povinné postúpiť žiadosť o predbežné prerokovanie nároku inému ústrednému orgánu. Aj keby však okolnosti nasvedčovali tomu, že ku doručeniu platobného rozkazu inému subjektu ako odporcovi označenému v návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo porušením povinnosti na strane Krajského súdu v Banskej Bystrici, táto skutočnosť nemohla mať vplyv podľa názoru okresného súdu na vznik tvrdenej škody na strane navrhovateľky, keďže v tej dobe už bol vyhlásený konkurz na majetok BDV družstva so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré vystupovalo v konaní č. 1Se/151/2002 na strane odporcu a teda všetky konania týkajúce
sa majetku podliehajúcemu konkurzu sa podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní vo v tej dobe platnom znení prerušili. Okresný súd ďalej konštatoval, že navrhovateľka si mohla svoj nárok uplatniť, a aj si ho uplatnila v konkurznom konaní, kde bola čiastočne uspokojená. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľky v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou a sumou vyplatenou v rámci konkurzného konania zamietol, pričom konštatoval, že neboli splnené základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku (príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici). V časti, v ktorej navrhovateľka požadovala náhradu škody z titulu nevráteného súdneho poplatku zaplateného v konaní č. 1Se/151/2002, okresný súd návrh tiež zamietol, pričom konštatoval, že navrhovateľka neuviedla vo svojom návrhu, na základe akého porušenia povinnosti na strane odporcu došlo na jej strane ku škode predstavujúcej hodnotu zaplateného súdneho poplatku. Uviedla len, že pokiaľ platobný rozkaz nenadobudol v konaní č. 1Se/151/2002 právoplatnosť, mal jej byť súdny poplatok vrátený. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (Zákon o súdnych poplatkoch), z ktorého vyplývajú zákonom stanovené dôvody na vrátenie súdneho poplatku. Konštatoval, že samotná navrhovateľka potvrdila, že napriek tomu, že ju krajský súd vyzýval, či trvá na návrhu, nevzala svoj návrh späť a teda nebol daný dôvod v zmysle ust. § 11 ods. ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch na vrátenie súdneho poplatku. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh navrhovateľky aj v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná, náhradu trov konania si neuplatnila a odporca, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania tiež neuplatnil, preto o náhrade trov konania nerozhodol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 02. 12. 2012 navrhovateľka odvolala a v odvolaní uviedla, že platobný rozkaz 1Se/151/2002 prevzala spoločnosť Drukos, a. s., Banská Bystrica dňa 12. 12. 2002 a nie BDV Družstvo v Banskej Bystrici, čo sa „dozvedela na pojednávaní“. Navrhovateľka sa v odvolaní stotožnila s tým, že nesprávne doručenie platobného rozkazu spôsobila pošta; podľa jej názoru však odporca pochybil, keď jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nepostúpil pošte ako príslušnému orgánu. Táto chyba odporcu podľa názoru navrhovateľky založila zodpovednosť Ministerstva spravodlivosti SR za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že ak aj Krajský súd v Banskej Bystrici prerušil súdne konanie vedené pod č. 1Se/151/2002 z dôvodu, že na majetok BDV družstva bol vyhlásený konkurz, tak jej mal vrátiť súdny poplatok, čo však na jej žiadosť odmietol vykonať. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 8 668,06 a nahradiť jej trovy konania vo výške 399,87 € plus úroky.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu, ktorého súčasťou je aj pripojený spis Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Se/151/2002 odvolací súd z potvrdenia o doručení písomnosti (doručenky) zistil, že platobný rozkaz č. k. 1Se/151/2002-Sn-29 bol zo strany súdu doručovaný BDV družstvu, so sídlom ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica. Uznesením č. k. 1Se/151/02-Sn-31 zo dňa 15. 01. 2003 krajský súd predmetný platobný rozkaz zrušil. Z odôvodnenia uznesenia 1Se/151/02-Sn-31 zo dňa 15. 01. 2003 vyplýva, že platobný rozkaz 1Se/151/02-Sn-29 zo dňa 25. 11. 2002 prevzal subjekt Drukos, a. s., Banská Bystrica, t. j. subjekt, ktorý nie je účastníkom konania. Zároveň krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že dňa 05. 12. 2002 bol na majetok BDV družstva so sídlom v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz, čo znamená, že podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní vo vtedy platnom znení sa všetky konania týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu zo zákona prerušili, preto nebolo možné opakovane doručovať vydaný platobný rozkaz žalovanému odporcovi, keďže ustanovená správkyňa konkurznej podstaty nedala súhlas s pokračovaním v konaní. Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie; Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Obo/54/3 zo dňa 24. 04. 2003 odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne ustálil, že zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a preto nárok navrhovateľky na náhradu škody uplatňovaný podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nie je dôvodný. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky uvedenú v odvolaní, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (odporca v tomto konaní) sa dopustilo nesprávneho úradného postupu tým, že nepostúpilo vec po tom, čo sa naň obrátila navrhovateľka so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu, ktorý škodu spôsobil, odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť je v zmysle ust. § 205a ods. 1 OSP skutočnosťou, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, preto nemôže byť odvolacím dôvodom, nakoľko neboli splnené podmienky vymedzené v ust. § 205a ods. 1 pod písm. a), b) c) a d) OSP. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že odporca v zmysle ust. § 9 zák. č. 58/1969 Zb. ani nebol povinný postúpiť žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pošte, (ktorá aj podľa tvrdenia odporkyne v odvolaní, pochybila pri doručovaní platobného rozkazu č. k. 1Se/151/02-Sn-29 zo dňa 25. 11. 2002), pretože takáto povinnosť odporcovi zo zákona č. 58/1969 Zb. nevyplýva, nakoľko pošta ako poskytovateľ poštových služieb nie je orgán v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľky týkajúcej sa škody spôsobenej z dôvodu nevrátenia zaplateného súdneho poplatku odvolací súd uvádza, že okresný súd tento nárok navrhovateľky správne posúdil s poukazom na ust. § 11 Zákona o súdnych poplatkoch, keď konštatoval, že na strane okresného súdu nebol dôvod na vrátenie súdneho poplatku, keďže navrhovateľka napriek výzve krajského súdu či trvá na návrhu, nevzala svoj návrh späť, čo znamená, že nebol daný dôvod, aby súd navrhovateľke vrátil súdny poplatok v zmysle ust. § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. a iný dôvod (len samotné prerušenie konania v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok BDV družstva so sídlom v Banskej Bystrici) na vrátenie súdneho poplatku zo Zákona o súdnych poplatkoch nevyplýval, preto sa Krajský súd v súvislosti s nevrátením súdneho poplatku uhradeného v konaní č. 1Se/151/2002 nedopustil nesprávneho úradného postupu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla také relevantné odvolacie námietky, ktoré by spochybnili správnosť záverov okresného súdu, na základe ktorých okresný súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 212 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého povinnosťou odvolateľa je vymedziť riadne odvolacie dôvody a popísať skutočnosti, na základe ktorých považuje odvolateľ rozhodnutie okresného súdu za nesprávne. Tieto skutočnosti musia mať právnu relevanciu, to znamená oporu v príslušnom právom predpise, čo v danom prípade splnené nie je, preto odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP viazaný, po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z dôvodov vymedzených navrhovateľkou v odvolaní, dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a preto ho ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.