Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/323/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, proti odporcovi: Y., t.č. v I. občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 1.007,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 177,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 177,74 eur od 18.06.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.007,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.06.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 177,74 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 829,85 eur podľa zmlúv uzavretých s odporcom č. L. Pokusom o pokonávku zo dňa 03.06.2010 vyzval odporcu na úhradu dlhu v dodatočnej lehote, ale márne.

Na základe oznámenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, v zmysle ustanovenia a č. v platnom znení (ďalej len ), Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie.

Podaním zo dňa 10.06.2013 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti sumy 441,85 eur s príslušenstvom späť s odôvodnením, že o túto sumu presahuje pôvodne dohodnutá zmluvná pokuta výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla poskytnutím mobilného telefónu odporcovi za akciovú cenu. Súčasne žiadal o pripustenie zmeny návrhu v časti pôvodne žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty tak, že odporca je povinný zaplatiť okrem nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 177,74 eur aj sumu 388 eur z titulu náhrady škody, takže celkovo si uplatňuje istinu vo výške 565,74 eur s príslušenstvom. Návrh v časti náhrady škody odôvodnil tým, že pôvodne uplatnená zmluvná pokuta

mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku k zmluve plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy neplnením povinností zo strany odporcu, ktorá mala nahrádzať škodu za akciový telefón, zvýhodnené ceny služieb počas viazanosti, náklady na predajný proces, SIM- kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky. V spore uplatnená náhrada škody vo výške 388 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. podľa neho je to škoda navrhovateľa, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Uznesením č.k. -68 zo dňa 13.06.2013 súd v zmysle vyššie uvedeného podania navrhovateľa konanie v časti o zaplatenie 441,85 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 18.06.2010 do zaplatenia zastavil a pripustil zmenu návrhu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že od 10.04.2010 je vo výkone trestu odňatia slobody a faktúry za služby navrhovateľa uhrádzal do mesiaca apríl 2010 riadne a včas. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že pokusom o pokonávku zo dňa 03.06.2010 mu oznámil sumu neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu, pretože on žiadny takýto list nedostal a nemohol naň reagovať, pretože zásielka nebola adresovaná do I. Poukázal na to, že uzavreté zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta by mala byť súdom preskúmaná v zmysle a nárok priznaný iba v dôvodnej výške. K zmenenému návrhu uviedol, že v dodatku k zmluve je uvedená cena mobilného telefónu, ktorú odporca uhradil, ako aj poplatok súvisiaci s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia, ktorý tiež uhradil. Rovnako dohodnuté mesačné splátky podľa bodu 2.2 písm. a) a b) pravidelne od r. 2003 až do nástupu do výkonu trestu uhrádzal. V celej zmluve ani jej dodatku nie je uvedená suma, ktorú si teraz navrhovateľ uplatňuje ako cenu mobilného telefónu. Preto žiadal, aby súd žalobu v časti o zaplatenie sumy titulom náhrady škody zamietol a priznal mu iba nárok na zaplatenie neuhradených služieb vo výške 177,74 eur.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu tiež poukázal na charakter spotrebiteľskej zmluvy a žiadal, aby súd posúdil zmluvnú podmienku týkajúcu sa uplatňovanej zmluvnej pokuty a to z hľadiska okolností pri uzatváraní zmluvy, aby zohľadnil poskytnuté výhody, ktoré spotrebiteľ získal a v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa, navrhol, aby ju súd priznal iba v dôvodnej výške, resp. aby ju celú zamietol. K zmenenému návrhu sa vedľajší účastník nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa riadne a včas predvolaní navrhovateľ a odporca nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci za ich neprítomnosti. Riadne a včas predvolaný vedľajší účastník na strane odporcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a preto súd v zmysle prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a písomnými podaniami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporcu a vedľajšieho účastníka, zmluvou o pripojení č. L.o dňa 24.02.2004, dodatkami k týmto zmluvám, všeobecnými podmienkami účinnými od 01.10.2006, pokusom o pokonávku, faktúrami a obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe zmlúv o pripojení č. L.a 24.02.2004, uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, vypožičal navrhovateľ odporcovi 2 SIM karty s pridelenými účastníckymi číslami, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ súčasne pri uzatvorení zmlúv o pripojení a ich dodatkov odpredal odporcovi 2 mobilné telefóny a to: na základe zmluvy č. L.

Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o pripojení sa odporca zaviazal, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku. Odporca sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporcu.

Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur podľa zmluvy č. L. a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 článku tohto dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Navrhovateľ odporcovi vyfakturoval poskytnuté služby faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume X,XX eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume X,XX eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume X,XX eur, spolu v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur. Odporca nezaplatil riadne a včas vyššie uvedené faktúry v sume XXX,XX eur, preto sa dostal do omeškania.

.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o zmier z 03.06.2010 na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté komunikačné služby v sume 177,74 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 829,85 eur v lehote do 17.06.2010. Odporca na pokus o zmier nereagoval a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatil. Navrhovateľ si preto uplatnil aj 9% ročný úrok z dlžnej sumy od 18.06.2010 do zaplatenia.

Po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny návrhu žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 177,74 eur a náhrady škody vo výške 388 eur.

Podľa , o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa “, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa , , , podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti zaplatenia sumy 177,74 eur za služby poskytnuté zo strany navrhovateľa odporcovi. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o pripojU.vej sume 177,74 eur za poskytnuté komunikačné služby, so zaplatením ktorého sa dostal do omeškania.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha úhrady uvedenej sumy 177,74 eur, ako ceny poskytnutých služieb v zmysle uzavretých zmlúv a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania, pretože odporca mu za vyfakturované služby nezaplatil riadne a včas. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9 % ročne v súlade s od. 2 v spojení s nariadenia vlády SR č. , preto mu ho súd priznal v súlade s návrhom, t.j. odo dňa 18.06.2010, kedy už všetky dlžné faktúry boli splatné. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že pokus o zmier, v ktorom mu navrhovateľ stanovil túto dodatočnú lehotu na splatenie dlhu, mu nebol a nemohol byť doručený, pretože v tom čase sa už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju nepovažoval za dôvodnú. V skutočnosti sa totiž dlh stal splatný už skôr a to splatnosťou každej z jednotlivých faktúr, ktoré boli jednotlivo doručované odporcovi v období od februára do apríla 2010 ( kedy ešte odporca nebol vo výkone trestu) a ku dňu 18.06.2010 už boli všetky po lehotách splatnosti. Navrhovateľovi by teda v skutočnosti patrili úroky z omeškania pri každej fakturovanej sume osobitne odo dňa márneho uplynutia doby splatnosti uvedenej v príslušnej faktúre ( suma 37,03 eur bola splatná dňa 22.02.2010, suma 45,62 eur bola splatná dňa 22.02.2010, suma 1,33 eur bola splatná 22.03.2010, suma 35,87 eur bola splatná dňa 22.03.2010, suma 40,88 eur bola splatná dňa 22.03.2010, suma 8,97 eur bola splatná dňa 22.04.2010 a suma 8,04 eur bola splatná dňa 22.04.2010), pričom všetky faktúry boli splatné pred termínom 17.06.2010, ktorý bol uvedený v pokuse o pokonávku. Ak si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho obdobia, t.j. až od 18.06.2010 a to vo výške rovnakej, v akej mu prislúchajú s ohľadom na reálnu dobu omeškania odporcu, t.j. 9% ročne, súd mu ich priznal tak, ako boli žalované ( návrh navrhovateľa nemohol prekročiť a priznať mu viac než žiadal, t.j. za dlhšie obdobie omeškania odporcu).

Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 388 eur titulom náhrady škody, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z nasledujúcich dôvodov:

Navrhovateľ po tom, ako mu v iných súdnych konaniach boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že: 1.) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, 2.) vzhľadom na rozhodnutia súdov je tu daná podľa povinnosť navrhovateľa zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, 3.) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel - ako škoda vzniknutá porušením povinnosti žalovaného, predstavuje sumu 388 eur.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatkov k uzatvoreným zmluvám (článok 3 bod 3.7, resp. článok 4 bod 4.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je: 1) protiprávny úkon, 2) spôsobenie škody, 3) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4) zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporcom znamená to, že odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza - podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). nede? nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7, resp. 4.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedených skutočností súd návrh v časti o zaplatenie sumy 388 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodný.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 1.007,59 eur s príslušenstvom, pritom súd navrhovateľovi vyhovel len v časti 177,74 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 441,85 eur s príslušenstvom bolo konanie zastavené nie však zavinením odporcu ( , veta prvá ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu a patrila by im pomerná náhrada trov konania. Odporca ani vedľajší účastník si ale žiadne trovy konania neuplatnili a ako je preukázané zo spisu, tieto im ani nevznikli, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.