Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-355-2022.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/355/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou, vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX, o zaplatenie 245,64 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 245,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,64 EUR od 24.6.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 15.12.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že pohľadávku uplatnenú žalobou nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 23.6.2022 s pôvodným veriteľom – Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 23.11.2018 Zmluvu č. 51511707284 o kreditnej karte, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky – spotrebiteľský revolvingový úver (revolvingová kreditná karta). Žalovaná svoj záväzok porušila, keď aj napriek opakovaným výzvam pôvodného veriteľa neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak pôvodný veriteľ podaním zo dňa 13.4.2021 znížil celkový úverový rámec na nulu a vypovedal zmluvu. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 488,79 EUR, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny vo výške 245,64 EUR, z riadneho úroku vo výške 132 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,15 EUR a z poplatkov vo výške 89 EUR.
3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil iba sumu pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 245,64 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 243,15 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 132 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 22,15 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 89 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
6. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave a žalovaná uzatvorili dňa 23.11.2018 Zmluvu č. 51511707284 o kreditnej karte, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky – spotrebiteľský úver (revolvingová kreditná karta). Žalovaná neplnením splátok v stanovených termínoch svoj záväzok porušila. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 488,79 EUR, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny vo výške 245,64 EUR, z riadneho úroku vo výške 132 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,15 EUR a z poplatkov vo výške 89 EUR.
7. V konaní nebolo sporné, že pôvodný veriteľ ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 23.6.2022 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu, špecifikovaných v prílohe k zmluve. Z prílohy č.1 tejto zmluvy súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanej.
8. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
9. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
10. Podľa ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Súd konštatoval, že záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vykazuje znaky zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaná základ ani rozsah uplatnenej pohľadávky vo výške 245,64 EUR nespochybnila. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 245,64 EUR.
13. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. V danej veci nebolo sporné, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a preto je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
16. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria príslušenstvo pohľadávky.
17. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 24.6.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky (23.6.2022). Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od neskoršieho dátumu ako od dátumu splatnosti, preto súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškanej istiny vo výške 245,64 EUR od 24.6.2022 až do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,00 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov vo výške 5,00 % ročne. Súd preto žalobe vyhovel aj čo do výšky úrokov z omeškania.
20. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).