Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/449/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika -Úrad práce, sociálnych veci a rodiny, F. Lehára 18, Lučenec, IČO: 379 496 16 proti žalovanému B.. B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom, L., Z. XXXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom Lučenec, Komenského 17, v konaní o zaplatenie 235,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 16. 10. 2012, č.k. -41 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie 235,86 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 15. 07. 2011 do zaplatenia zamietol.

Vo výroku o trovách prvostupňového konania mení rozsudok okresného súdu tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu o zaplatenie 235,86 Eur s prísl. zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania v prospech žalovaného rozhodol okresný súd s poukazom na ust. s tým, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania patrí náhrada trov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a zaviazať žalovaného na náhradu uplatnenej pohľadávky vo výške 235,86 Eur s prísl. V dôvodoch odvolania poukázal žalobca na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukazoval na to, že súd nekonal vo veci, ktorá bola podstatou žalobného návrhu t.j. zaplatenia sumy vymoženej žalovaným v exekučnom konaní č. EX 249/2006 ale riešil spornosť výšky odmeny súdneho exekútora medzi žalovaným a jeho ustanoveným náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom. Žalovaný vymohol v exekučnom konaní č. EX 249/2006 od povinného sumu vo výške 507,79 Eur. Z tejto poukázal žalobcovi časť vo výške 149,37 Eur a zostatok vo výške 358,42 Eur si ponechal. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný ako súdny exekútor si mal ponechať odmenu zodpovedajúcu výške vymoženej sumy a hotové výdavky na spise v celkovej výške 122,56 Eur a zostatok vo výške 385,23 Eur mal poukázať ako čiastočné plnenie oprávnenému. Pokiaľ tak žalovaný nepostupoval, vzniklo na jeho strane bezdôvodné

obohatenie. Ak náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú súdnym exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol, potom žalobca bol donútený uplatňovať svoj nárok proti žalovanému B.. B. Y.. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj pokiaľ by si vyplatil vyššiu odmenu, ako mu podľa právneho predpisu patrila, tak žalobca by sa mohol domôcť náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, za ktorú zodpovedá štát, alebo náhradník exekútora by sa mohol domôcť nesprávne vyplatenej odmeny vo vzťahu proti žalovanému. Žalovaný ponechal na účte v prospech náhradníka finančné prostriedky, z ktorých mal možnosť uspokojiť oprávnených postupne pri ukončovaní exekúcie. V danej veci nebol vykonaný ani audit účtovníctva a všetkých neskončených vecí súdneho exekútora, preto možno hovoriť len o dohadoch o nesprávnom o postupe súdneho exekútora v danej veci.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a tento v zmysle ust. , vo veci samej potvrdil.

V zmysle ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkom konania bolo dané poučenie podľa ust. , že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení účastníci konania vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Za daného stavu potom krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Pre opakovanie dokazovania, alebo doplnenie dokazovania v zmysle až 5 neboli splnené zákonné predpoklady.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní obsahu spisu na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel krajský súd k záveru, že v danej veci okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje.

V konaní bolo nesporné, že žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok špecifikovaný v podanej žalobe z titulu bezdôvodného obohatenia. Spornou bola otázka, či medzi žalobcom a žalovaným mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom subsiliárne . Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 O.z., tým že súdny exekútor si za výkon exekučnej činnosti ponechal odmenu vo výške, ktorá presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu.

Z uvedeného preto vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k žalovanému nepreukázal bezdôvodné obohatenie, tak tento záver súdu prvého stupňa považuje aj krajský súd za správny.

V zmysle Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie Exekučného poriadku odkazuje na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Postup podľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov spolu s predbežným prerokovaním nároku bude na mieste tam, kde vznikla škoda pri výkone exekučnej činnosti podľa až 192 Exekučného poriadku. Ak by teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti bola nesprávne vyplatená odmena súdnemu exekútorovi, tak by sa žalobca mohol domáhať náhrady škody podľa proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nárok uplatňovaný zo strany žalobcu žalobou nebol.

Pri výkone inej činnosti podľa § 193 a nasl. Exekučného poriadku sa uplatňuje zodpovednosť za škodu podľa ust. § 33 Exekučného poriadku. Ako však vyplýva z podanej žaloby, tak k nesprávnemu postupu zo strany exekútora - výplate odmeny došlo v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou. Neprichádzalo by teda do úvahy vo vzťahu k žalovanému postupovať podľa ust. § 33 Exekučného poriadku.

V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal žalobca nesprávne posúdenie veci okresným súdom. V podanom odvolaní však neuvádza nič, čím by toto právne posúdenie súdu prvého stupňa spochybnil. V ničom nereaguje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, len všeobecne namieta, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Ak žalobca v podanom odvolaní neuvádza, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci, tak k tejto námietke nemohol krajský súd prihliadnuť, pretože zo strany žalobcu neboli súdu poskytnuté také právne argumenty, ktoré by spochybňovali právne posúdenie veci okresným súdom. Preto na uvedenú námietku krajský súd neprihliadol.

Odvolanie žalobcu nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto rozhodnutie okresného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol považoval za vecne správne a preto ho v zmysle ust. ,, potvrdil.

Vzhľadom na to, že žalobca v prvostupňovom ani odvolacom konaní nemal úspech, pričom žalovaný tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní úspech mal, patrila by mu v zmysle ust. náhrada trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Pri náhrade trov konania použil krajský súd ust. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania, spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným s rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, a aby neodporovalo dobrým mravom.

Dôvody hodné osobitného zreteľa videl krajský súd v okolnostiach danej veci. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalovaný ako súdny exekútor vymohol v prospech žalobcu určitú sumu, z ktorej len časť poukázal žalobcovi. Zvyšok si ponechal ako odmenu. Ako vyplýva aj z podaní žalovaného, tento sám spochybnil dôvodnosť a správnosť výpočtu trov exekúcie, keď poukazoval na to, že pokiaľ si aj ponechal časť odmeny, ktorá by nezodpovedala právnym predpisom, tak tejto nápravy sa môže domôcť žalobca uplatnením nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, za ktorú zodpovedá štát podľa zákona . Ak takýmto prístupom sám žalovaný spochybnil dôvodnosť trov exekúcie, ktoré si ponechal, tak v danom prípade mohol u žalobcu vzbudiť pochybnosti o správnosti výpočtu takýchto trov, čím navodil stav, že nesprávne vyplatenie odmeny považoval žalobca za bezdôvodné obohatenie. Priznanie trov konania v danom prípade žalovanému by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak aj sám žalovaný na tomto stave mal svoj podiel.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd pri náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania použil ustanovenie a žalovanému náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.