Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-68-2021.pdf
PDF · 167.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, so sídlom ul. Pribišova 4, Bratislava, IČO: 307 977 21, zastúpený: JUDr. Angelika Bužek, advokátka so sídlom ul. Björnsonova 14, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom ul. Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát so sídlom Belinského 16, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1239,54,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/15/2017-431 zo dňa 10.09.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/106/2018, zamietol. Žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 6 ods. 1, 3, § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 35 ods. 1, 2, § 39, § 43, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 03. 04. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1239,54,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 10. 2014 do zaplatenia.
3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (žaloba s prílohami l.č.1-50, záznam o zložení súdneho poplatku v sume 74,- eur l.č. 54, uznesenie č.k 7C/15/2017-55, zo dňa 25.01.2018 doručené žalovanému 26.02.2018 (výzva žalovaného na vyjadrenie sa v lehote 10 dní) l.č.55-58,dňa 23.03.2018 stanovený termín pojednávania na deň 21.06.2018 l.č.62, podanie žalovaného doručené súdu dňa 13.04.2018 (vznesená námietka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, premlčania) l.č. 66-80, podanie žalobcu z 20.06.2018 s prílohami l.č. 85-180, Zápisnica o pojednávaní 21.06.2018 s prílohami doručenými právnemu zástupcovi žalovaného (návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25C/20/2017) l.č.181-199, podanie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu dňa 22.06.2018 (námietka pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie a námietka premlčania uplatneného nároku) l.č. 201-204, úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 25C/20/2017 (rozsudok č.k. 25C/20/2017-349 zo dňa 25.07.2018) l.č. 205-209, uznesenie č.k.
7C/15/2017-228 zo dňa 01.10.2018 - súd konanie prerušil, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/42/2019-243 zo dňa 27.09.2019 právoplatné dňa 16.10.2019 - odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, podanie žalovaného z procesným návrhom, l.č. 249-267, podanie žalovaného s listinnými dôkazmi doručené súdu 20.01.2020, l.č. 282-291 zaslané na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, vyjadrenie žalobcu - návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 10Cb/106/2018, l.č. 296-305, doklady založené právnym zástupcom žalovaného 13.02.2020, l.č. 310-336, Zápisnica o pojednávaní z 10.02.2020 - súd oboznámil podanie doručené súdu 10.02.2020 - návrh žalobcu na prerušenie konania, súd pojednávanie odročil na 02.04.2020, podanie žalovaného doručené súdu 27.03.2020, l.č. 352-353, podanie žalovaného doručené súdu 09.06.2020, l.č. 359-363, podanie žalovaného s listinnými dôkazmi a procesným návrhom l.č. 369-391, podanie žalovaného s návrhom na procesný postup súdu, l.č. 394-414 - žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho osobnej účasti s tým, že sa jedná o nedôvodnú žalobu, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.09.2020) a spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 10Cb/106/2018, sp.zn. 25C/20/2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z listinných dôkazov - zo Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (č. l. 11-21 v spise ) aj s dodatkom súd zistil, že vlastníci bytov v bytovom dome súpisné číslo 3083 na Pribišovej ulici, číslo orientačné 4, predmetnou Zmluvou založili dňa 26. 05. 2005 Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, ktorého predsedom sa dňa 18. 02. 2009 stala A.. G. M.Š.. Žalobca spravuje na základe predmetnej Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2005 v znení Dodatku č.1 zo dňa 18.02.2009 spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo, pozemok, vrátane údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. Pribišova 4 v Bratislave, kde sa nachádza 91 bytov a 5 nebytových priestorov ( 87 bytov je vo vlastníctve fyzických osôb). Žalovaný je výlučným vlastníkom 4 bytov a 5 nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. Pribišova č. 4 v Bratislave (súp.č. XXXX, č. vchodu 4), vybudovaného na par. č. XXXX/XXX, vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, F..Ú.. F. Y., celková plocha nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného je 1187,92 m2 ( t.j. priestor č.12-1, č.12-2, č.12-3, č.12-4 a č.12-5). Dodávku služieb pre celý bytový dom, t.j. 91 bytov a 5 nebytových priestorov, ktoré žalovaný prenajíma a v súčasnej dobe je v nich prevádzka mäsiarstva, pôvodne aj lahôdok, a teda aj dodávku teplej vody a tepla, ktorú zabezpečuje žalobca na základe Zmluvy so spoločnosťou Bratislavská teplárenská a.s., Bajkalská 21/A, Bratislava IČO: 35 823 542.
5. Z listinného dôkazu - z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd mal za preukázané, že v predmetnom bytovom dome súpisné číslo 3083 na Pribišovej ulici číslo orientačné 4 v Bratislave je žalovaný vlastníkom štyroch bytov a piatich nebytových priestorov. Nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného (v súčasnosti prenajímané zo strany žalovaného tretej osobe, prevádzka mäsiarstva a predtým lahôdok) sa nachádzajú zo severnej strany bytového domu pod bytovým domom na 1. poschodí resp. na 2. poschodí, vyššie uvedené priestory sú stavebne a technicky prepojené rozvodmi studenej vody, v predchádzajúcom období (v roku 2013) prepojené aj rozvodmi teplej vody a to tak, že odber studenej a teplej vody bol možný len z rozvodov bytového domu Pribišova č. 4 (vrátane odvedenia do kanalizácie).
6. Z obsahu faktúry V. X/XXXX (č. l. 45 ) zo dňa 23. 09. 2014, splatnej dňa 10. 10. 2014, súd mal okrem iného za preukázané, že žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova č. 4 refakturoval žalovanému Stavebné bytové družstvo Bratislava IV za dodávku teplej vody/voda TUV a tepla/TUV za obdobie odo dňa 01. 11. 2011 do dňa 31. 12. 2011 sumu spolu 1239,54,- eur do nebytových priestorov v užívaní MIRAN-DUO s.r.o. podľa vyúčtovania Bratislavskej teplárenskej a.s..
7. Prihláškou k odberu tepla odberateľa : NP Pribišova 2 - 4 v zastúpení : Stavebné bytové družstvo Bratislava IV zo dňa 31.07.2008 číslo zmluvy : 697840 (l.č. 409) žalovaný preukázal, že odberné miesto : 6609780.004 OST 978 NO Pribišova 2-4 má namontované určené meradlo tepla ÚK a podľa B. Kľúčovanie tepla pre TÚV : nebyty je daný odber TÚV, typ určeného meradla ÚK, TÚV.
8. Z obsahu listinného dôkazu (č. l. 396-408) - Zmluva o dodávke a odbere tepla zo dňa 31.07.2008 súd zistil , že odberateľ : NP Pribišova 2 - 4 v zastúpení : Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, uzavrel s dodávateľom : Bratislavskou teplárenskou, a.s. zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla pre účely vykurovania a prípravu teplej úžitkovej vody, dodávka a odber studenej vody na prípravu TÚV a dodávka a odber doplňovacej vody.
9. Z listinného dôkazu (l.č.413) je nesporné, že už dňa 23. 12. 2008 uzatvoril dodávateľ : Bratislavská teplárenská a.s. s odberateľom : NP Pribišova 2 - 4 v zastúpení : Stavebné bytové družstvo Bratislava IV , Dohodu o preddavkových platbách na rok 2009.
10. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 25C/20/2017 (spis sa z dôvodu podaného odvolania nachádza na Krajskom súde v Bratislave, Zápisnice a rozsudok č.k.25C20/2017 sú súčasťou súdneho spisu) bol vykonaný dôkaz výsluchom A.. G. M., súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní vznikla tak, že žalobca pôvodne nevedel o odbere TÚV do nebytových priestorov žalovaného. Pri vyúčtovaní však zistil veľký rozdiel medzi fakturovanou spotrebou TÚV a skutočnou spotrebou. Túto skutočnosť avizoval žalobca aj Bratislavskej teplárenskej, a. s., tá mu však odpovedala, že podľa kontroly je meradlo stavu odberov v poriadku. Po fyzickej kontrole stavu pracovníkmi Bratislavskej teplárenskej a.s. sa zistilo, že do priestorov vo vlastníctve žalovaného, bola čerpaná teplá voda z rozvodov z bytového domu Pribišova 4. Následne súd vykonal dôkaz výsluchom R. A.. H. G. súd zistil, že v bytovom dome Pribišova 4 sa na prvom poschodí nachádza fakturačný merač teplej vody, pričom rúra z neho odchádza ďalej hore, rozvetvuje sa po jednotlivých poschodiach. Niekedy koncom roka 2013 (presný dátum si svedok nepamätal), bola objavená rúra vedúcu do mäsiarstva a lahôdok, pričom meraním teploty bolo zistené, že sa používa. Následne boli v lahôdkach zistené rúry, ktoré tam vychádzali a na ktorých bol taktiež umiestnený vodomer, ktorý meral množstvo odobratej teplej vody. Konkrétna spotrebu množstva odobratej vody žalovaným bola zistená v apríli 2014, keď údaje poskytla Bratislavská teplárenská, a.s.
11. Podľa čl. I bod 1 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 26.05.2005,vlastníci bytov bytového domu číslo súp.3083 na Pribišovej ulici číslo orientačné 4 v Bratislave postavenom na pozemku parc.č.XXXX/XXX v k.ú. L. F. Ves sa za účelom zabezpečenia správy domu rozhodli založiť spoločenstvo vlastníkov bytov.
12. Podľa čl. XII bod 4 -Prevádzka domu, bytov a nebytových priestorov Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z 26.05.2005, rozúčtovanie nákladov sa vykoná do 31.05.nasledujúceho roka.
13. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní, v ktorom je predmetom sporu žalobcom uplatnená pohľadávka ktorá mala vzniknúť v súvislosti s neplnením si povinností vlastníka bytu, resp. nebytového priestoru (viď bod 1 odôvodnenia rozsudku). Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať splnenie povinností od jednotlivých vlastníkov, v konaní sp.zn. 7C 15/2017 si žalobca (spoločenstvo uzavreté podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) uplatňuje pohľadávku voči žalovanému Stavebné bytové družstvo Bratislava IV ako vlastníkovi predmetných nebytových priestorov v bytovom dome Pribišova 4 v Bratislave. Pri riešení namietanej otázky pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v konaní sp.zn. 7C/15/2017 súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Vzhľadom na skutočnosť, že v bytovom dome Pribišova 4 v Bratislave vykonáva správu žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, pričom je nesporné, že žalovaný Stavebné bytové družstvo Bratislava IV v predmetnom bytovom dome vlastní nebytové priestory, žalobca mohol/môže v zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona ( na základe ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní, ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného a to bez toho, aby súd vykonával dokazovanie vo vzťahu k Zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov Pribišova 4).
14. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.04.2018 (l.č. 66 - 69) v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
a obsahom zapožičaných súdnych spisov sp.zn. 25C/20/2017 a súd dospel k záveru, že táto bola žalovaným Stavebné bytové družstvo Bratislava IV vznesená dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa o odbere teplej vody z rozvodov bytového domu Pribišova 4 v Bratislave do nebytových priestorov žalobcu dozvedel až po tom, ako vykonaná obhliadka vedenia rozvodov vody (výpoveď svedka A.. H. G. - Zápisnica o pojednávaní 25C/20/2017 zo dňa 27.06.2018, niekedy koncom roku 2013). Zo strany Bratislavskej teplárenskej, a.s. dňa 02.04.2014 bola žalobcovi oznámená skutočná spotreba teplej vody. Žalobca - spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4 v zmysle § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4 mal vedomosť o tom, že žalovaný Stavebné bytové družstvo Bratislava IV má uzatvorenú osobitnú zmluvu na dodávku a odber tepla (pre účely vykurovania a teplej úžitkovej vody - l.č. 396). Žalobca nepredpisoval v súvislosti s nebytovými priestormi vlastnenými žalovaným (nebytové priestory žalovaný prenajímal firme MIRAN - DUO, s.r.o. prevádzkujúcej mäsiarstvo, resp. lahôdky). Žalobca potvrdil, že o odbere vody z rozvodov bytového domu sa dozvedel až po odkrytí rozvodov (t.j. koncom roku 2013 - výpoveď svedka A.. H. G. na pojednávaní 27,06,2018 vo veci sp.zn. 25C/20/2017, rozsudok č.k. 25C/20/2017) a následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/XXXX (dňa 23. 09. 2014), splatnú 10. 10. 2014 vo výške 1239,54,- eur (l.č.45). Súd preto posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. V čase splatnosti tejto faktúry mal žalobca možnosť uplatniť si nárok tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote od vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote plynúcej odo dňa, kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor vlastníkov bytov bytového domu Pribišova 4 obohatil. Žalobca si však nárok uplatnil až žalobou podaním z 31.03.2017, urobeným v elektronickej podobe bez autorizácie (l.č.1-4), ktoré následne 10. 04. 2017 žalobca cestou splnomocneného právneho zástupcu doručil osobne v listinnej podobe (l.č.7) Okresnému súdu Bratislava IV. Dňa 31.03. 2017 bol však už nárok žalobcu tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote premlčaný (žalobca sa dozvedel o odbere teplej vody z rozvodov bytového domu Pribišova 4 v Bratislave do nebytových priestorov žalobcu koncom roku 2013). V danom prípade sa nejednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nebol preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu, listinnými dôkazmi (l.č. 396 a nasl.) žalovaný preukázal, že vo vzťahu k nebytovým priestorom na Pribišovej 2-4 v Bratislave mal uzatvorenú osobitnú zmluvu Bratislavskou teplárenskou a.s. o dodávke tepla, pričom bolo nesporné, že žalovaný poskytol potrebnú súčinnosť, keď oznámil stavy odobranej teplej vody Bratislavskej teplárenskej a.s., ktorá ich následne poskytla žalobcovi, ktorý následne vystavil dňa 23.09.2014 faktúru č. 03/2014. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu v plnom rozsahu vyhovel. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytom dome Pribišova 4, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, túto teplú vodu odobral a to bez vedomia a súhlasu žalobcu (správcu), za tento čierny odber teplej vody nezaplatil a preto bol žalobca nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou (žalobou podanou dňa 01.04.2017). Rapídne zvýšený odber teplej vody si žalobca pôvodne nevedel vysvetliť. Až dodatočne, náročným šetrením (odkrytie podhľadov, vybúranie a odkrytie rozvodných rúrok teplej vody, meranie teploty rúr, technické konzultácie, preskúšanie meradla, stretnutia s BATkou a pod.) bolo zistené, že z odberného miesta č. XXXXXXXXXX neodoberali vodu len byty, ale aj nebytové priestory, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Obytný dom Pribišova 4 v Bratislave (pôvodné označenie objekt 224) pozostáva z bytovej časti a pristavanej a podstavanej občianskej vybavenosti, nebytových priestorov-obchodnej vybavenosti v počte 5 (t.j. lahôdky, mäsiarstvo, krčma, drogéria+domáce potreby a nebytový priestor pri kontajneroch). Obytný dom Pribišova 2 v Bratislave (pôvodné označenie objekt 225) pozostáva z bytovej časti a pristavanej a podstavanej občianskej vybavenosti v počte 6 (t.j. krčma, kasíno, obchod s textilom, lekáreň, herňa a umyvárka áut). Nebytových priestorov v obytnom dome Pribišova 4 a Pribišova 2 je spolu 11. Nebytové priestory na Pribišovej 2 a Pribišovej 4 v Bratislave, sú všetky vo vlastníctve žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV., Polianky 9, so sídlom v Bratislave. Časť nebytových priestorov (podstavaná časť) je na liste vlastníctva s bytovou časťou zapísaná a predstavaná časť nebytových priestorov je zapísaná na osobitnom liste vlastníctva. Teplou vodou je objekt zásobený z rozvodu teplej vody pre objekt 224. Na rozvod studenej vody je objekt napojený vodovodnou prípojkou, na verejný vodovod v kolektore objekte 224, citované z technickej
správy pre objekt 224 Dlhé Diely, autor Stavoprojekt Bratislava. Meranie teplej a studenej vody pre každú prevádzku má byť samostatné podružnými vodomermi. Pod spravovaním nebytových priestorov zo strany žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) došlo v nebytových priestoroch Pribišova 4 k rozsiahlym stavebným zmenám, jednak v dispozičnom riešení nebytových priestorov, nakoľko podľa projektu tu mali byť predajne zeleniny, obuvi a sú tu predajne mäsa lahôdok a tiež v zdravotechnike, rozvodov teplej a studenej vody, jednak vlastníkom, žalovaným - Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV. a nájomcami nebytových priestorov, nad rámec platného a pôvodného projektu a o týchto zmenách, aj náhodilých a živelných spoločenstvo vlastníkov (žalobca) od žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV. nemá ani žiadne doklady a ani vedomosť. Žalobca má za to, že žalovaný ako pôvodný vlastník domu, následný vlastník nebytových priestorov a zároveň subjekt, ktorý v tomto bytovom dome vykonával správu cca 20 rokov, mal a má vedomosť o technických záležitostiach týkajúcich sa rozvodov v bytovom dome, žalovaný mal vedomosť, že teplú vodu čerpá aj z rozvodov bytového domu Pribišova 4, v správe žalobcu a za túto neplatí. V roku 2008 sa zmenil dodávateľ tepla a teplej vody pre bytovú časť Pribišova 2 a 4 a tiež pre nebytové priestory Pribišova 2 a 4, rozhodnutím Mestskej časti Karlova Ves, do r. 2008 bol dodávateľom tepla a teplej vody MÚ- Mestská časť Karlova Ves, Nám. Sv. Františka 8, Bratislava, v zastúpení spol. K.O.R.S. a.s., Kresánkova 1, Bratislava a od cca 01.08.2008 novým dodávateľom tepla pre bytovú časť Pribišova 2 a 4 a nebytovú časť bola Bratislavská teplárenská, a.s., Bajkalská ul. 21/A, 829 05 Bratislava, IČO: 35 823 542. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť bola so spol. K.O.R.S. a.s. a žalobcom uzatvorená 6.10.2006 a s Bratislavskou teplárenskou a.s. v r. 2008. Po uzatvorení zmluvy s Bratislavskou teplárenskou a.s. bol pre bytovú časť zrealizovaný a zaregistrovaný osobitný fakturačný certifikovaný merač teplej vody. Žalovaný - Stavebné bytové družstvo Bratislava 4 uvádzal žalobcovi - Spoločenstvu vlastníkov bytov Pribišova 4, že pre nebytové priestory na Pribišovej 4 ma teplú vodu osobitne meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou, a.s. Dňa 31.7.2008 pre nebytové priestory Pribišova 2 - 4 v.z. Stavebné bytové družstvo Bratislava IV. pre aké nebytové priestory z 11 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV. sa táto zmluva vzťahuje a platí, nebolo z doložených dokladov preukazné. To znamená, že aj keď sa vlastník nebytových priestorov Pribišova 4 (t.j. žalovaný), aj konkrétne 2 nebytových priestorov lahôdky a mäsiarstvo - teda 2 prevádzok z 11-tich, snaží dokázať, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové priestory nachádzajúce sa na ul. Pribišova 2 - 4, máme za to, že nepreukázal, že za ktoré konkrétne nebytové priestory zaplatil spol. Bratislavská teplárenská, a.s. Žalobca má za to, že žalovaný teplú vodu pre nebytové priestory Pribišova 4 (lahôdky a mäsiarstvo) odoberal úmyselne, bez súhlasu a vedomia žalobcu, z fakturačného meradla bytovej časti Pribišova 4 a jej spoločných rozvodov. Žalobca (Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) obhliadkou rozvodov teplej vody s pracovníkmi spol. Bratislavská teplárenská, a.s. po fyzickom odkrytí a rozbúraní krytia rozvodov teplej vody v dome na Pribišovej 4 v Bratislave, pri realizácii výmeny rozvodov teplej vody pri obnove domu zistil, že to, čo tvrdil žalovaný (Stavebné bytové družstvo Bratislava IV.), že teplú vodu z rozvodov teplej vody nepoužíva, nebola pravda, nakoľko bol nájdený osobitný rozvod teplej vody nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, pri obliadke teplý, používaný, napojený na rozvod teplej vody bytovej časti Pribišova 4 a napojený na hlavný fakturačný merač bytovej časti Pribišova 4. Z tejto obhliadky a nálezu existuje fotodokumentácia. Túto skutočnosť v písomnej forme potvrdil aj dodávateľ teplej vody - spol. Bratislavská teplárenská, a.s.. Z uvedeného vyplýva a je zrejmé, že z nebytových priestorov Pribišova 4 (t. j. lahôdok a mäsiarstva), vo vlastníctve žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) bola čerpaná a používaná teplá voda zo spoločných rozvodov bytovej časti bez súhlasu vlastníkov bytov a ich zástupcu Spoločenstva, bez toho, že by tieto náklady boli za teplú vodu žalovaným zaplatené (t.j. Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV.). Ako vyplýva z listinných dôkazov v spise už založených, žalobca sa o stave nahlásených stavov za teplú vodu dozvedel až dňa 02.04.2014, na základe svojej žiadosti zo dňa 01.04.2014. Dňa 02.04.2014 žalobca obdržal informáciu o stave nahlásených stavov za teplú vodu. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. nahlásil stavy o odobratí teplej vody, ale až po vykonaní hĺbkového šetrenia, kedy bolo jednoznačne preukázané, že túto vodu odoberá, odoberá ju bez vedomia a súhlasu správcu, t.j. ide o čierny odber, pričom tento je realizovaný z fakturačného meradla pre byty. Pre úplnosť uvádzam, že podobne z hlavného fakturačného meradla bytovej časti spoločných rozvodov studenej vody odoberá žalovaný aj studenú vodu pre nebytové priestory lahôdky a mäsiarstvo od dodávateľa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., bez zmluvy so žalobcom, ktorú odmieta uzatvoriť, hoci mu bola niekoľkokrát predložená. Pod hrozbou odpojenia nebytových priestorov od studenej vody, tieto náklady za studenú vodu za nebytové priestory žalovaný aj žalobcovi zaplatil. K vyúčtovaniu teplej vody za 2 nebytové priestory v obytnom dome Pribišova 4 v Bratislave, vo vlastníctve žalovaného, ktorá bola
vyfakturovaná až v roku 2014, uvádzam nasledovné: Žalobca (Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) pri vyúčtovaní nákladov za byty v roku 2013 (toto sa v zmysle zákona 182/1993 v pl. znení vykonáva do 31.5. nasledujúceho roka) a menovite položky teplej vody, zistil podstatný rozdiel v spotrebe teplej vody medzi fakturovanou spotrebou dodávateľom tepla (spol. Bratislavská teplárenská, a.s. so sídlom Bajkalská 21/A, 829 05 Bratislava), ktorá bola fakturovaná v množstve 2.938,4 m3 a spotrebovanou vodou, ktorá bola vyčíslená ako súčet bytových vodomerov a to v rozdiele 2.938,4 - 1.854,79m3 = 1.083 m3. Rozdiel 1.083 m3 bol vysoký, pomerový koeficient vyšiel až 1,584 čo bolo neúnosné. /podiel 2.938,4 : 1.854,79 = 1.584/ Toto vyúčtovanie vlastníkom bytov v počte 91, včítane cca 7-mim bytom vo vlastníctve žalovaného bolo posielané a rozdávané v mesiaci máj podľa zákona 182/1993 v pl. znení. Preto zástupcovia spoločenstva už aj predtým, aj následne, začali zisťovať dôvody týchto rozdielov a tiež príčiny, podali reklamáciu na dodávateľa tepla a teplej vody, dali preskúšať meradlo dodávateľovi tepla, rokovali veľakrát s dodávateľom tepla, dali vybúrať a odkryť zakrytie rozvodných rúrok teplej vody, dotazovali sa viackrát a opakovane u žalovaného k ich spotrebe teplej vody. Bolo zistené, že žalovaný pre nebytové priestory, zo spoločných rozvodov teplej vody, kde bola spotreba kumulovaná a meraná meradlom rozvodov bytov obytného domu Pribišova 4 spotrebovávalo teplú vodu za nebytové priestory, bez toho, aby žalovaný žalobcovi za túto vodu zaplatil. Obhliadkou Spoločenstva (žalobcu) a zástupcov dodávateľa teplej vody Bratislavskej teplárenskej a.s. bolo zistené, že v podhľade bola zakrytá rúra teplej vody, ktorá z bytovej časti viedla do 2 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný ako bývalý správca obytného domu Pribišova 4 bytovej časti, aj nebytových priestorov od roku cca 1995-2013, teda skoro 20 rokov, o tomto nepravidelnom odbere teplej vody z bočnej rúry, neprihlásenej u Spoločenstva, vedel a teda sa jednalo o čierny odber. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné konanie. Zaujímavé je a naše tvrdenie to potvrdzuje, že v čase zisťovania únikov teplej vody spoločenstvom, boli v nebytových priestoroch mäsiarstva vo vlastníctve žalovaného, vykonané stavebné úpravy na výrobu teplej vody žalovaným alebo nájomcom žalovaného, tak aby nebolo potrebné už teplú vodu odoberať z rozvodov bytovej časti domu. Následne Spoločenstvo vlastníkov bytov nepovolený prívod teplej vody do nebytových priestorov žalovaného odstavilo. Žalobca vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve zo dňa 26.05.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 18.02.2009, t.j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie. Uvedené peňažné plnenie, t.j. žalovaná suma vo výške 1.239,54 Eur s prísl. nie je vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe Zmluvy o spoločenstve zo dňa 26.05.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 18.02.2009, spravuje žalobca. Nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah, má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný. Voči žalovanému je vedené na tunajšom súde množstvo súdnych sporov (viď lustrácia súdnych konaní zo dňa 11.12.2017 (v rozsahu 15 strán (!), v ktorých žalovaný vystupuje len na strane odporcu), žalovaný si dlhodobo neplní svoje povinnosti voči tretím osobám. Do pozornosti súdu si dovolíme dať aj skutočnosť, že žalovaný pred založením Spoločenstva v bytovom dome Pribišova 4 vykonával správu bytového domu Pribišova 4. Nakoľko vlastníci bytov neboli spokojní s kvalitou poskytovaných služieb zo strany žalovaného, rozhodli sa pre založenie spoločenstva. V čase zmeny výkonu správy (z SBD BA IV. na Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) bol bytový dom Pribišova 4 v situácii, kedy dodávatelia služieb hrozili odpojením od všetkých energií, a to z dôvodu, že pôvodný správca, t.j. žalovaný (SBD BA IV.) neuhrádzal pravidelne záväzky bytového domu. Bytový dom bol dokonca v tom čase viackrát odpojený od dodávok vody a tepla, veci boli dokonca v rozhlase zverejnené. Žalobca má za to, že súd pochybil, keď námietku premlčania vznesenú žalovaným uzavrel, že táto bola vznesená oprávnene. Následne súd posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa ust. § 107 OZ nakoľko mal za to, že žalobca v čase splatnosti predmetnej faktúry (FA č. XX/XXXX) mal možnosť uplatniť si nárok tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote od vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote plynúcej odo dňa, kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor vlastníkov bytov v bytovom dome Pribišova 4 obohatil. Súd mal za to, že nárok žalobcu bol dňa 01.04.2017 (deň podania žaloby) tak v objektívnej trojročnej lehote, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote premlčaný. Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu domu (§ 101) a jednak osobitné premlčacie doby pre jednotlivé práva (§ 102 a nasl.) a začiatok plynutia premlčacej doby. Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke 3 rokov. Zákon súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby (dies ad quo). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Je to vlastne
časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Za deň rozhodujúci pre začiatok premlčacej doby možno považovať ten, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu bez určenia doby plnenia len za predpokladu, že právo možno objektívne vykonať, t.j. že veriteľ (žalobca) môže zaslať písomnú výzvu dlžníkovi a stanoviť tak splatnosť dlhu. Pokiaľ veriteľovi bránili objektívne okolnosti pri výkone práva, za rozhodujúci deň pre začiatok premlčacej doby tak možno považovať deň, keď tieto okolnosti odpadnú a veriteľ môže svoje právo vykonať. Právo môže byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Pod možnosťou uplatnenia práva sa rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba. Súd sa ďalej nestotožnil s názorom žalobcu, že ak by premlčanie nároku bolo posudzované podľa ust. § 107 OZ, mala by sa uplatniť desaťročná premlčacia doba, nakoľko podľa žalobcu sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že pokiaľ by malo ísť v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie, je nutné toto posudzovať podľa ust. § 107 ods. 2 OZ a nie podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ - citujem: ...“ Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. „... Žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytom dome Pribišova 4, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, túto teplú vodu odobral a to bez vedomia a súhlasu žalobcu (správcu), za tento čierny odber teplej vody nezaplatil.
16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že sa na informačnom centre Okresného súdu Bratislava IV dnešného dňa oboznámil s odvolaním žalovaného proti rozsudku, prevzal ho a k odvolaniu sa zámerne vyjadrujeme tak, aby nebolo nevyhnutné (potrebné) sa k nemu vyjadriť stranou žalobcu Faktom je neuveriteľné trvanie predmetného súdneho konania od 03.04.2017 podľa tvrdenia súdu čo žalobca namietal tvrdením, že žalobný návrh je zo dna 1. apríla 2017 (má také markanty). Žalovaný v predmetnom konaní a v celom rade ďalších súdnych konaní totožných strán sporu od počiatku v prvom rade namietal vady zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2005 v platnom znení. V podaní zo dňa 12.04.2018 sme namietali premlčanie práva žalobcu o čom bolo rozhodnuté 10.09.2020, potom ako opakovane došlo k nepotrebnému a neúčelnému nariaďovania pojednávaní apod. Rozsudok (jeho odôvodnenie) svojim obsahom aj rozsahom sa nepotrebne extrémne detailne zaoberá viacerými nepotrebnými (právne nerozhodnými) skutočnosťami. Ignoruje principiálnu výhradu žalovaného voči ZS nekorešpondujúcej viacerým kogentným ustanoveniam zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - zák. č. 182/1993 Z.z., v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZVB“) v súvislosti so vznikom „Spoločenstva vlastníkov bytov Pribišova 4“. V zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku v tejto právne rozhodnej záležitosti nepodáva žiadne vysvetlenie, žalovaný preto žiada zaujať odvolacím súdom jeho právny názor k otázke ZS, jej právnej (ne)perfektnosti resp. vadnosti vo vzťahu nielen k 5 nebytovým priestorom v dome.
17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu pridžiava svojho písomného odvolania a zároveň k veci uvádza: Žalobca sa žalobou zo dňa 01.04.2017 (v odôvodnení rozsudku je nesprávny dátum 03.04.2017) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.239,54 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 11.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 odoberal teplú vodu (vodu TUV a teplo TUV) z rozvodov bytového domu Pribišova 4, v správe žalobcu. Žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytom dome Pribišova 4, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, túto teplú vodu odobral a to bez vedomia a súhlasu žalobcu (správcu), za tento čierny odber teplej vody nezaplatil a preto bol žalobca nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou (žalobou podanou dňa 01.04.2017). Rapídne zvýšený odber teplej vody si žalobca pôvodne nevedel vysvetliť. Až dodatočne, náročným šetrením (odkrytie podhľadov, vybúranie a odkrytie rozvodných rúrok teplej vody, meranie teploty rúr, technické konzultácie, preskúšanie meradla, stretnutia s BATkou a pod.) bolo zistené, že z odberného miesta č. 6609780003 neodoberali vodu len byty, ale aj nebytové priestory, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nebytových priestorov v obytnom dome Pribišova 4 a Pribišova 2 je spolu 11. Nebytové priestory na Pribišovej 2 a Pribišovej 4 v Bratislave, sú všetky vo vlastníctve žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV., Polianky 9, so sídlom v Bratislave. Pod spravovaním nebytových priestorov zo strany žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) došlo v nebytových priestoroch Pribišova 4 k rozsiahlym stavebným zmenám, jednak v dispozičnom
riešení nebytových priestorov, nakoľko podľa projektu tu mali byť predajne zeleniny, obuvi a sú tu predajne mäsa lahôdok a tiež v zdravotechnike, rozvodov teplej a studenej vody, jednak vlastníkom, žalovaným - Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV. a nájomcami nebytových priestorov, nad rámec platného a pôvodného projektu a o týchto zmenách, aj náhodilých a živelných spoločenstvo vlastníkov (žalobca) od žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV., nemá ani žiadne doklady a ani vedomosť. Žalobca má za to, že žalovaný ako pôvodný vlastník domu, následný vlastník nebytových priestorov a zároveň subjekt, ktorý v tomto bytovom dome vykonával správu cca 20 rokov (pred vznikom Spoločenstva), mal a má vedomosť o technických záležitostiach týkajúcich sa rozvodov v bytovom dome, žalovaný mal vedomosť, že teplú vodu čerpá aj z rozvodov bytového domu Pribišova 4, v správe žalobcu a za túto neplatí. V roku 2008 sa zmenil dodávateľ tepla a teplej vody pre bytovú časť Pribišova 2 a 4 a tiež pre nebytové priestory Pribišova 2 a 4, rozhodnutím Mestskej časti Karlova Ves, do r. 2008 bol dodávateľom tepla a teplej vody MÚ-Mestská časť Karlova Ves, Nám. Sv. Františka 8, Bratislava, v zastúpení spol. K.O.R.S. a.s., Kresánkova 1, Bratislava a od cca 01.08.2008 novým dodávateľom tepla pre bytovú časť Pribišova 2 a 4 a nebytovú časť bola Bratislavská teplárenská, a.s., Bajkalská ul. 21/A, 829 05 Bratislava, IČO: 35 823 542. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť bola so spol. K.O.R.S. a.s. a žalobcom uzatvorená 6.10.2006 a s Bratislavskou teplárenskou a.s. v r. 2008. Po uzatvorení zmluvy s Bratislavskou teplárenskou a.s. bol pre bytovú časť zrealizovaný a zaregistrovaný osobitný fakturačný certifikovaný merač teplej vody. Žalovaný - Stavebné bytové družstvo Bratislava 4 uvádzal žalobcovi - Spoločenstvu vlastníkov bytov Pribišova 4, že pre nebytové priestory na Pribišovej 4 ma teplú vodu osobitne meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou, a.s.. Prvostupňový súd však nevykonal dokazovanie, pre ktoré nebytové priestory z 11 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV. sa táto zmluva vzťahuje a platí, tieto skutočnosti neboli z doložených dokladov žalovaného preukazné. To znamená, že aj keď sa vlastník nebytových priestorov Pribišova 4 (t.j. žalovaný), aj konkrétne 2 nebytových priestorov lahôdky a mäsiarstvo - teda 2 prevádzok z 11-tich, snaží dokázať, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové priestory nachádzajúce sa na ul. Pribišova 2 - 4, máme za to, že nepreukázal, že za ktoré konkrétne nebytové priestory zaplatil za odber teplej vody spol. Bratislavská teplárenská, a.s. Žalobca má za to, že žalovaný teplú vodu pre nebytové priestory Pribišová 4 (lahôdky a mäsiarstvo) odoberal úmyselne, bez súhlasu a vedomia žalobcu, z fakturačného meradla bytovej časti Pribišova 4 a jej spoločných rozvodov. Žalobca (Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) obhliadkou rozvodov teplej vody s pracovníkmi spol. Bratislavská teplárenská, a.s. po fyzickom odkrytí a rozbúraní krytia rozvodov teplej vody v dome na Pribišovej 4 v Bratislave, pri realizácii výmeny rozvodov teplej vody pri obnove domu zistil, že to, čo tvrdil žalovaný (Stavebné bytové družstvo Bratislava IV.), že teplú vodu z rozvodov teplej vody nepoužíva, nebola pravda, nakoľko bol nájdený osobitný rozvod teplej vody nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, pri obliadke teplý, používaný, napojený na rozvod teplej vody bytovej časti Pribišova 4 a napojený na hlavný fakturačný merač bytovej časti Pribišova 4. Z tejto obhliadky a nálezu existuje fotodokumentácia. Túto skutočnosť v písomnej forme potvrdil aj dodávateľ teplej vody - spol. Bratislavská teplárenská, a.s.. Z uvedeného vyplýva a je zrejmé, že z nebytových priestorov Pribišova 4 (t. j. lahôdok a mäsiarstva), vo vlastníctve žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) bola čerpaná a používaná teplá voda zo spoločných rozvodov bytovej časti bez súhlasu vlastníkov bytov a ich zástupcu Spoločenstva, bez toho, že by tieto náklady boli za teplú vodu žalovaným zaplatené (t.j. Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV.). Ako vyplýva z listinných dôkazov v spise už založených, žalobca sa o stave nahlásených stavov za teplú vodu dozvedel až dňa 02.04.2014, na základe svojej žiadosti zo dňa 01.04.2014. Dňa 02.04.2014 žalobca obdržal informáciu o stave nahlásených stavov za teplú vodu. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. nahlásil stavy o odobratí teplej vody, ale až po vykonaní hĺbkového šetrenia, kedy bolo jednoznačne preukázané, že túto vodu odoberá, odoberá ju bez vedomia a súhlasu správcu, t.j. ide o čierny odber, pričom tento je realizovaný z fakturačného meradla pre byty. Pre úplnosť uvádzam, že podobne z hlavného fakturačného meradla bytovej časti spoločných rozvodov studenej vody odoberá žalovaný aj studenú vodu pre nebytové priestory lahôdky a mäsiarstvo od dodávateľa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., bez zmluvy so žalobcom, ktorú odmieta uzatvoriť, hoci mu bola niekoľkokrát predložená. Pod hrozbou odpojenia nebytových priestorov od studenej vody, tieto náklady za studenú vodu za nebytové priestory žalovaný aj žalobcovi zaplatil. K vyúčtovaniu teplej vody za 2 nebytové priestory v obytnom dome Pribišova 4 v Bratislave, vo vlastníctve žalovaného, ktorá bola vyfakturovaná až v roku 2014, uvádzam nasledovné: Žalobca (Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) pri vyúčtovaní nákladov za byty v roku 2013 (toto sa v zmysle zákona 182/1993 v pl. znení vykonáva do 31.5. nasledujúceho roka) a menovite položky teplej vody, zistil podstatný rozdiel v
spotrebe teplej vody medzi fakturovanou spotrebou dodávateľom tepla (spol. Bratislavská teplárenská, a.s. so sídlom Bajkalská 21/A, 829 05 Bratislava), ktorá bola fakturovaná v množstve 2.938,4 m3 a spotrebovanou vodou, ktorá bola vyčíslená ako súčet bytových vodomerov a to v rozdiele 2.938,4 - 1.854,79m3. 1.083 m3. Rozdiel 1.083 m3 bol vysoký, pomerový koeficient vyšiel až 1,584 čo bolo neúnosné. /podiel 2.938,4 : 1.854,79 = 1.584/ Toto vyúčtovanie vlastníkom bytov v počte 91, včítane cca 7-mim bytom vo vlastníctve žalovaného bolo posielané a rozdávané v mesiaci máj podľa zákona 182/1993 v pl. znení. Preto zástupcovia spoločenstva už aj predtým, aj následne, začali zisťovať dôvody týchto rozdielov a tiež príčiny, podali reklamáciu na dodávateľa tepla a teplej vody, dali preskúšať meradlo dodávateľovi tepla, rokovali veľakrát s dodávateľom tepla, dali vybúrať a odkryť zakrytie rozvodných rúrok teplej vody, dotazovali sa viackrát a opakovane u žalovaného k ich spotrebe teplej vody. Bolo zistené, že žalovaný pre nebytové priestory, zo spoločných rozvodov teplej vody, kde bola spotreba kumulovaná a meraná meradlom rozvodov bytov obytného domu Pribišova 4 spotrebovávalo teplú vodu za nebytové priestory, bez toho, aby žalovaný žalobcovi za túto vodu zaplatil. Obhliadkou Spoločenstva (žalobcu) a zástupcov dodávateľa teplej vody Bratislavskej teplárenskej a.s. bolo zistené, že v podhľade bola zakrytá rúra teplej vody, ktorá z bytovej časti viedla do 2 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného (Stavebného bytového družstva Bratislava IV.) Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný ako bývalý správca obytného domu Pribišova 4 bytovej časti, aj nebytových priestorov od roku cca 1995-2013, teda skoro 20 rokov, o tomto nepravidelnom odbere teplej vody z bočnej rúry, neprihlásenej u Spoločenstva, vedel a teda sa jednalo o čierny odber. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné konanie. Zaujímavé je a naše tvrdenie to potvrdzuje, že v čase zisťovania únikov teplej vody spoločenstvom, boli v nebytových priestoroch mäsiarstva vo vlastníctve žalovaného, vykonané stavebné úpravy na výrobu teplej vody žalovaným alebo nájomcom žalovaného, tak aby nebolo potrebné už teplú vodu odoberať z rozvodov bytovej časti domu. Následne Spoločenstvo vlastníkov bytov nepovolený prívod teplej vody do nebytových priestorov žalovaného odstavilo. Žalobca vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve zo dňa 26.05.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 18.02.2009, t.j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie. Uvedené peňažné plnenie, t.j. žalovaná suma vo výške 1.239,54 Eur s prísl. nie je vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe Zmluvy o spoločenstve zo dňa 26.05.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 18.02.2009, spravuje žalobca. Nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah, má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný. Žalovaný účelovo inicioval súdne konanie o neplatnosť zmluvy o spoločenstve. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn: 10Cb106/2018 rozhodol po rozsiahlom vykonaní dokazovania tak, že žalobu o neplatnosť zmluvy zamietol. Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o neplatnosť zmluvy podalo SBD BA IV (v konaní o neplatnosť zmluvy na strane žalobcu) odvolanie. Konanie je toho času vedené na KS BA, vo veci nebolo zatiaľ rozhodnuté. Na základe vyššie uvedeného má žalobca (Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) za to, že nie je dôvod v tomto konaní zaoberať sa opätovne otázkou účelovo napadnutej platnosti zmluvy o spoločenstve, ktorú SBD BA IV účelovo napadá po 14 rokov od jej uzavretia a to len z dôvodu, aby sa vyhol plneniu si svojich povinností. Voči žalovanému je vedené na Okresnom súde Bratislava IV veľké množstvo súdnych sporov (viď lustrácia súdnych konaní v rozsahu 15 strán (!), v ktorých žalovaný vystupuje len na strane žalovaného a ktorá je už v spise založená. Žalovaný si dlhodobo neplní svoje povinnosti voči tretím osobám. Do pozornosti súdu si dovolíme dať aj skutočnosť, že žalovaný pred založením Spoločenstva v bytovom dome Pribišova 4 vykonával správu bytového domu Pribišova 4. Nakoľko vlastníci bytov neboli spokojní s kvalitou poskytovaných služieb zo strany žalovaného, rozhodli sa pre založenie spoločenstva. V čase zmeny výkonu správy (z SBD BA IV. na Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4) bol bytový dom Pribišova 4 v situácii, kedy dodávatelia služieb hrozili odpojením od všetkých energií, a to z dôvodu, že pôvodný správca, t.j. žalovaný (SBD BA IV.) neuhrádzal pravidelne záväzky bytového domu. Bytový dom bol dokonca v tom čase viackrát odpojený od dodávok vody a tepla, veci boli dokonca v rozhlase zverejnené. Žalobca má za to, že súd pochybil, keď námietku premlčania vznesenú žalovaným uzavrel, že táto bola vznesená oprávnene. Následne súd posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa ust. § 107 OZ nakoľko mal za to, že žalobca v čase splatnosti predmetnej faktúry (FA č. 03/2014) mal možnosť uplatniť si nárok tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote od vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote plynúcej odo dňa, kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor vlastníkov bytov v bytovom dome Pribišova 4 obohatil. Súd mal za to, že nárok žalobcu bol dňa 01.04.2017 (deň podania žaloby) tak v objektívnej trojročnej lehote, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote premlčaný. Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu domu (§ 101) a jednak osobitné premlčacie doby pre jednotlivé
práva (§ 102 a nasl.) a začiatok plynutia premlčacej doby. Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke 3 rokov. Zákon súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby (dies ad quo). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Za deň rozhodujúci pre začiatok premlčacej doby možno považovať ten, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu bez určenia doby plnenia len za predpokladu, že právo možno objektívne vykonať, t.j. že veriteľ (žalobca) môže zaslať písomnú výzvu dlžníkovi a stanoviť tak splatnosť dlhu. Pokiaľ veriteľovi bránili objektívne okolnosti pri výkone práva, za rozhodujúci deň pre začiatok premlčacej doby tak možno považovať deň, keď tieto okolnosti odpadnú a veriteľ môže svoje právo vykonať. Právo môže byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Pod možnosťou uplatnenia práva sa rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba. Súd sa ďalej nestotožnil s názorom žalobcu, že ak by premlčanie nároku bolo posudzované podľa ust. § 107 OZ, mala by sa uplatniť desaťročná premlčacia doba, nakoľko podľa žalobcu sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že pokiaľ by malo ísť v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie, je nutné toto posudzovať podľa ust. § 107 ods. 2 OZ a nie podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ - citujem: ...“ Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. „... Žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytom dome Pribišova 4, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, túto teplú vodu odobral a to bez vedomia a súhlasu žalobcu (správcu), za tento čierny odber teplej vody nezaplatil.
18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že na str. 1 vyjadrenia žalobcu je korektne konštatované , že žalobou zo dňa 1. apríla 2017 sa proti žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, čo z časového hľadiska je rozhodné pre úspešnosť nami namietaného premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny (uplatnené spred viac než 6 rokov od podania žaloby) podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ďalšom (zvýraznenom) texte vyjadrenia žalobcu je neobjektívne tvrdené stranou žalobcu, že vraj žalovaný „... teplú vodu odoberal a to bez vedomia a súhlasu žalobcu (správe u), za tento čierny odber teplej vody nezaplatil..? Neobjektívne sú tvrdenia o odbere teplej vody žalovaným, ktorý teplú vodu v bytovom dome na Pribišovej ul. č. 4 v Bratislave (ďalej len „dom“) priamo neodoberal ani neodoberá, jej odbery realizujú nájomcovia nebytových priestorov v dome, odber TÚV je priamo zmluvne riešený žalovaným s dodávateľom TÚV (Bratislavskou teplárenskou, a.s.), žalobca nie správ c a, ale je spoločenstvom vlastníkov 91 bytov v dome správca podľa príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - zák. č. 182/1993 Z.z v platnom znení (ďalej len „ZVB“) Žalovaný v snahe predísť vzniku potreby písomne reagovať zo strany žalobcu na toto podanie, ho spracoval tak aby nebolo potrebné (nevyhnutné) sa k nemu písomne vyjadriť, aj preto sa nezaoberáme popisnou časťou vyjadrenia žalobcu nepotrebnou pre meritóme rozhodnutie vo veci odvolacím súdom. Existuje viacero relatívne autonómnych dôvodov, pre ktoré zjavne nedôvodnú žalobu (§ 138 CSP) mal súd prvej inštancie zamietnúť event. konanie zastaviť pri postupe podľa § 161 CSP pri prihliadaní na splnenie procesných podmienok, tvrdíme že v predmetnej veci nie sú splnené. Žalobca nedisponuje zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov korešpondujúcej donucovacím ustanoveniam ZVB, ním predložená zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov Pribišova 4 zo dňa 26.05.2005 v jej platnom (úplnom) znení je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so ZVB resp. jeho obchádzanie, Zjavné je, že ZS žalovaného ako vlastníka 5 nebytových priestorov v dome nezaväzuje na peňažné plnenie (žalovanú istinu) požadovanú ústavne nekonformným spôsobom od žalovaného. Na strana žalovaného absentuje právny titul podľa § 10 ods. 1 ZVB (v spojení s čl. 13 Ústavy SR) na úhradu žalovanej istiny, opakujeme že ZS k takémuto peňažnému plneniu do FPÚO domu za 5 nebytových priestorov v dome žalovaného nezaväzuje, neukladá mu takúto povinnosť peňažného plnenia. Abstrahujúc od (ne)platnosti ZS, prioritu má prezumpcia jej platnosti avšak ni v takomto prípade nejestvuje tá povinnosť úhrady žalovanej istiny, ktorej sa zjavne nedôvodnou žalobou domáha žalobca ako na to neoprávnená osoba. Už sme o. i. viackrát uviedli fakt, že v žiadnom z doterajších súdnych konaní sporových strán podľa nás nebolo procesné postupované podľa § 161 ods.
1 CSP - súd v nich neposúdil právnu perfektnosť ZS, nami namietanú jej absolútnu neplatnosť ako predbežnú otázku. Snažíme sa procesné anulovať nečinnosť súdu prvej inštancie pri prihliadaní na splnenie procesných podmienok, preukázať fakt že ZS je ako dôkazný prostriedok získaná (vyhotovená) nelegálnym spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP) a nezodpovedá donucovacím ustanoveniam ZVB a OZ.
19. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).
21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.
22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu je odvolací súd toho právneho názoru, že je potrebné odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
23 Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Žalobca mal vedomosť o odbere teplej vody z rozvodov bytového domu Pribišova 4 v Bratislave do nebytových priestorov žalobcu najneskôr koncom roku 2013 a to po tom, ako bola vykonaná obhliadka vedenia rozvodov vody. Uvedené bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie najmä výpoveďou A. H. G. - svedkyne, zo zápisnice o súdnom pojednávaní vo veci sp. zn. 25C/20/2017 zo dňa 27.06.2018, žalobca potvrdil, že o odbere vody z rozvodov bytového domu sa dozvedel až po odkrytí rozvodov ku koncu roka 2013. V nadväznosti na to žalobca aj vystavil žalovanému faktúru č. 03/2014 zo dňa 23.09.2014 splatnú 10.10.2014 vo výške 1239,54,-eur. Pokiaľ by si žalobca uplatnil svoj nárok v čase jej splatnosti na súde, konal by ešte v rámci plynutia premlčacej lehoty, či objektívnej (odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia) ako aj subjektívnej (od kedy sa dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá) v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Ako správne súd prvej inštancie uvádza, pokiaľ si žalobca uplatnil svoju žalobu až žalobou podanou zo dňa 31.03.2017, podaním urobeným v elektronickej podobe bez autorizácie, ktoré následne 10.04.2017 žalobca cestou splnomocneného právneho zástupcu doručil osobne v listinnej podobe súdu prvej inštancie, podal tak žalobu po uplynutí premlčacej lehoty a to objektívnej ako aj subjektívnej. Pokiaľ žalobca mal za to, že sa jednalo o úmyselné obohatenie žalovaného a je teda potrebné aby sa na jeho prípad uplatnila 10 ročná objektívna lehota, zaťažovalo ho v konaní dôkazné bremeno preukázať úmysel žalovaného úmyselne sa na účet žalobcu obohatiť. Toto dôkazné bremeno však žalobca v konaní neuniesol a žiadnym z dôkazov úmyselné konanie žalovaných na obohatení sa na úkor žalobcu tento nepreukázal. Žalovaný úmyselne nekonal, pričom naopak aj poskytol potrebnú súčinnosť, keď oznámil stavy odobranej teplej vody Bratislavskej teplárenskej a.s., ktorá ich následne poskytla žalobcovi, ktorý následne vystavil dňa 23.09.2014 faktúru č. XX/XXXX.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznáva v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).