Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-144-2012.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Z. XX, Q. Z. V., právne zast. JUDr. Petrom Jančim, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., so sídlom Štefánikova 6, Poprad, IČO: 36 506 176, práv. zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, AK so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o zaplatenie 5.974,92 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.974,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
- zo sumy 1.493,73 eur od 21.5.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 1.493,73 eur od 21.6.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 1.493,73 eur od 21.7.2009 do zaplatenia a
- zo sumy 1.493,73 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti svojho rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.768,51 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 358,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.410,51 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobu JUDr. Petra Jančiho, advokáta, AK so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.974,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.493,73 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.493,73 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.493,73 eur od 21.7.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.493,73 eur od 21.8.2009 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe Štatutárnej hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2008 v znení Dodatku č. 1 Štatutárnej hráčskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako hráčom a žalovaným ako klubom bol žalovaný povinný platiť žalobcovi v súlade so zmluvou dohodnutú odmenu vo výške 1.493,73 eur (45.000,- Sk) mesačne, pričom v súlade s bodom 3. článku II. zmluvy splatnosť dohodnutej odmeny bola určená spätne, vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca dohodnutým spôsobom. Napriek vyššie uvedenému žalovaný svoju povinnosť nesplnil a žalobcovi odmenu za mesiace apríl, máj, jún a júl 2009 v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca žalovaného viackrát písomne vyzval na úhradu odmeny, avšak
bezúspešne. Žalobca listom zo dňa 28.7.2009 vypovedal zmluvu. Dlh žalovaného predstavoval ku dňu podania žaloby sumu vo výške 5.974,92 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobca si nárokuje aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Súd vyhovel návrhu žalobcu v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. 9Rob/15/2012-22 zo dňa 27.2.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom dôvodil, že nárok žalobcu nemôže byť uznaný a splnený, nakoľko podľa platnosti predmetnej zmluvy si neplnil svoje povinnosti tak, ako mu vyplývali zo zmluvy, a teda žalobcovi nevzniklo právo na plnenie vo forme odmeny v takom rozsahu, v akom si ho uplatňuje.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného ako aj predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach konaných dňa 12.12.2012 a 16.9.2013 zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe a všetkých skutočnostiach ako aj vyjadreniach uvádzaných v žalobnom návrhu. Mal za to, že je preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platná hráčska zmluva zo dňa 1.5.2008, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému v hráčskej lige, pričom žalobca si v zmysle jednotlivých ustanovení zmluvy plnil svoje povinnosti riadne a včas, na základe čoho vystavoval žalovanému faktúry za mesiace apríl - júl 2009, ktoré žalovaný napriek absencii akéhokoľvek zdôvodnenia žalobcovi nezaplatil. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nikdy nerozporoval vystavenie faktúr a nikdy tieto faktúry nevrátil. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že hráč bol preradený do iného klubu, poukázal právny zástupca žalobcu na článok II. bod 5 zmluvy, v zmysle ktorého hráč môže byť preradený do iného klubu len s jeho súhlasom a musí to byť klub v najvyššej súťaži. Žalobca podľa svojho vyjadrenia nikdy s preradením do iného klubu nesúhlasil, a teda v zmysle zmluvy nedošlo k platnému postúpeniu práv a povinností z tejto zmluvy inému hokejovému klubu, to znamená, že povinnosť platiť odmenu za službu prináležala žalovanému. Podľa tvrdenia žalobcu žalobcovi nevyplývala v zmysle platnej hráčskej zmluvy povinnosť zasielať žalovanému faktúry ako podmienka na uhradenie odmeny, nakoľko v zmysle článku II. bodu 3 zmluvy odmena má byť uhrádzaná vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalobca však tieto faktúry vystavil a riadne zaslal žalovanému a žalovaný ich nikdy nerozporoval a nenamietal tieto skutočnosti ani v odpovediach na výzvy zo strany žalobcu.
V ďalšom poukázal právny zástupca žalobcu na odpoveď žalovaného, ktorému žalobca doručil výpoveď zmluvy nazvanú „Neakceptovanie výpovede zo štatutárnej hráčskej zmluvy“, a to najmä s poukazom na poslednú vetu, v ktorej žalovaný uvádza, že žalobca sa k tomuto postúpeniu práv na MHK Ski Park Kežmarok záporne nevyjadril, pričom mal za to, že takto uvedený prejav nemožno pokladať za právne aprobovaný konkludentný prejav. Skutočnosť že sa žalobca k svojmu preradeniu záporne nevyjadril nemožno interpretovať ako udelenie súhlasu tak ako to vyžaduje ust. bodu 5 článku 2 Štatutárnej hráčskej zmluvy ako podmienka platnosti akéhokoľvek preradenia. V ďalšom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že žalovanému bolo po transfere žalobcu do klubu HK Spišská Nová Ves vyplatené ako materskému klubu hráča výchovné vo výške 3.330,- eur s tým, že deň uzatvorenia Zmluvy o transfere je 9.9.2009. Tento dokument podľa žalobcu preukazuje, že v období, za ktoré si uplatňuje svoj nárok bol žalovaný jeho materským klubom, preto nebol ani žiaden dôvod, aby si svoj nárok uplatňoval voči klubu MHK Ski Park Kežmarok, keďže do tohto klubu žalobca nikdy preradený nebol. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dokument preukazujúci existenciu akéhokoľvek postúpenia práv a povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy zo žalovaného na iný subjekt s tým, že žalobca ani nikdy neudelil súhlas na takého preradenie. Rovnako ani v príslušnom Registri Slovenského zväzu ľadového hokeja nikdy nedošlo k zmene registrácie žalobcu. K námietke žalovaného žalobca súdu uviedol, že nikdy nebola dojednaná podmienka vystavenia jednotlivých faktúr, ale naopak v zmysle článku 2 bodu 3 zmluvy splatnosť odmeny bola určená spätne vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Rovnako poukázal na to, že Štatutárna hráčska zmluva v žiadnom svojom dojednaní ani len nepripúšťa možnosť preradenia hráča do hokejového klubu nižšej súťaže, ktorým nesporne MHK Ski Park Kežmarok v minulosti bol a jeho.
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného súd zistil, že na základe rozhodnutia žalovaného bol žalobca preradený do klubu MHK Ski Park Kežmarok, čím podľa žalovaného prešli práva a povinnosti z hráčskej zmluvy na MHK Ski Park Kežmarok. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nezaslal faktúry žalovanému tak ako mu to ukladá zmluva, pretože si bol vedomý toho, že činnosť vykonával v MHK Ski Park Kežmarok a nie u žalobcu.
Z Profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi žalovaným označeným ako klub a žalobcom označeným ako hráč dňa 1.5.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy je záväzok hráča vykonávať v klube na vlastnú zodpovednosť a v mene klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu a záväzok klubu mu za túto činnosť poskytovať v zmysle zmluvy odmenu za dohodnutých podmienok. Zároveň súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.5.2008 do 30.4.2010.
Podľa článku II. bodu 1 hráčskej zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi pri splnení všetkých podmienok tejto zmluvy základnú mesačná odmenu špecifikovanú v dodatku č. 1 s tým, že táto odmena bola splatná podľa bodu 3. tohto článku v dohodnutých splátkach a termínoch, a to spravidla spätne vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.
Podľa článku II. bodu 5 hráčskej zmluvy bol žalovaný oprávnený len so súhlasom hráča - žalobcu postúpiť svoje práva a povinnosti z tejto zmluvy inému hokejovému klubu najvyššej súťaže na dobu určitú alebo neurčitú, najdlhšie však na dobu platnosti tejto zmluvy.
Podľa článku V. bodu 1 hráčskej zmluvy pri podstatnom alebo opakovanom porušení záväzkov tejto zmluvy môže druhý účastník tejto zmluvy zmluvu vypovedať ak druhá strana porušuje svoje povinnosti i po tom, ako bola ich plneniu vyzvaná a na možnosť výpovede upozornená.
Zároveň z článku VII. bodu 1, 2 súd zistil, že táto zmluva môže skončiť výpoveďou, ktorej platnosť a účinnosť nastane k prvému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhému účastníkovi, pričom musí byť v nej uvedený výpovedný dôvod.
Z Dodatku č. 1 k Štatutárnej hráčskej zmluve zo dňa 1.5.2008 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že od 1.5.2008 do 30.4.2009 patrí žalobcovi základná mesačná odmena vo výške 1.493,73 eur.
Z výziev žalobcu pre žalovaného zo dňa 22.6.2009 a 3.7.2009 súd zistil, že nimi žalobca vyzýval k zaplateniu odmeny za mesiace apríl až máj 2009 s tým, že v prípade ak nebude zaplatená, upozornil žalovaného na možnosť výpovede.
Z výpovede zo Štatutárnej hráčskej zmluvy zo dňa 28.7.2009 súd zistil, že žalobca okrem iného aj z dôvodu nevyplatenia hráčskej odmeny dal žalovanému výpoveď z hráčskej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 1.5.2008.
Z odpovede žalovaného na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 13.7.2009 súd zistil, že podľa žalovaného nevznikol žalobcovi nárok na plnú odmenu v mesiacoch apríl a máj 2009.
Z predložených faktúr súd zistil, že žalobca nimi fakturoval odmenu na základe hráčskej zmluvy žalovanému za mesiace apríl, máj, jún a júl 2009 za každý mesiac vo výške 1.493,70 eur s tým, že dátum splatnosti bol v nich uvedený ako 20. deň príslušného mesiaca, za ktorý boli tieto faktúry vystavené.
Zo Zmluvy o transfere z klubu hokejovej Slovnaft extraligy do klubu Slovnaft extraligy uzatvorenej medzi HK Spišská Nová Ves o. z. označenej ako „nový klub“ a žalovaným označeným ako „materský klub“
súd zistil, že sa ňou tieto zmluvné strany dohodli o transfere žalobcu s platnosťou od 9.9.2009 s tým, že žalovaný mal obdŕžať za tento nelimitovaný transfer od nového klubu sumu 3.330,- eur.
Podľa ustanovenia § 269 ods.2/ Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá atypická profesionálna hráčska zmluva dňa 1.5.2008, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako hráča vykonávať v mene žalovaného ako klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja. Za to žalobcovi prináležala základná odmena a za splnenie určitých podmienok popri tejto odmene aj ďalšie odmeny podľa podmienok obsiahnutých v tejto zmluve.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný ako oprávnený nárok žalobcu na zaplatenie hráčskej odmeny za obdobie mesiacov apríl až júl 2009 vo výške tak ako bola dohodnutá v Dodatku č. 1 Štatutárnej hráčskej zmluvy, t. j. vo výške základnej mesačnej odmeny 1.493,73 eur.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že došlo k postúpeniu práv a povinností z vyššie uvedenej štatutárnej hráčskej zmluvy zo žalovaného na MHK SKI PARK Kežmarok, nakoľko k postúpeniu práv a záväzkov mohlo podľa článku II. bodu 4 zmluvy dôjsť iba na iný klub najvyššej súťaže, pričom bolo nesporné, že počas žalovaného obdobia MHK SKI PARK Kežmarok nehral najvyššiu súťaž ľadového hokeja. Nakoľko ani žalovaný nenamietal, že žalobca počas uvedeného obdobia trénoval riadne si neplnil svoje povinnosti hráča z tejto štatutárnej hráčskej zmluvy, má súd za preukázaný nárok žalobcu na základnú mesačnú odmenu zvýšenú Dodatkom č. 1 na sumu 1.493,73 eur za obdobie mesiacov apríl až júl 2009 v celkovej výške 5.974,92 eur.
Žalovaný, aj keď ho zaťažovalo dôkazné bremeno, nijako súdu nepreukázal, že došlo k postúpeniu práv zo Štatutárnej hráčskej zmluvy na HK MHK Ski Park Kežmarok a skutočnosť, že žalobca sa k tomuto postúpeniu nijako nevyjadril, nemôže znamenať zhojenie takéhoto postúpenia práv, keď postúpiť práva na hráča bolo možné len s jeho súhlasom a len inému klubu najvyššej hokejovej súťaže, pričom ani jedna z týchto dvoch obligatórne zmluvne dohodnutých podmienok dodržaná nebolo. Naopak zo žalobcom predloženej Zmluvy o transfere vyplýva, že materským klubom žalobcu bol žalovaný, ktorý je v tejto zmluve aj tak označený a ktorý za tento transfer obdŕžal aj tzv. „výchovné“ vo výške 3.330,- eur. V prípade, ak by skutočne došlo k postúpeniu týchto práv na žalobcu žalovaným, musel by byť tento transfer zaregistrovaný v príslušnom registri Slovenského zväzu ľadového hokeja, kde takáto skutočnosť v konaní nijako preukázaná nebola.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, kedy výška úrokovej
sadzby podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade teda výška úroku predstavuje 9 % p.a. z dlžnej sumy. Žalovaný sa do omeškania s úhradou jednotlivých mesačných odmien žalobcu dostal podľa článku II, bodu 3. zmluvy 21-tym dňom nasledujúceho mesiaca nakoľko jej splatnosť nastala vždy do 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca.
O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobca bol v konaní plne úspešný, preto je žalovaný povinný nahradiť jeho trovy.
Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote troch pracovných dní, e-mailovým podaním opatreným zaručeným elektronickým podpisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.9.2013, v ktorom si uplatnil trovy konania v celkovej výške 1.768,51 eur pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu vo výške 1.205,10 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 45,23 eur, náhrady za stratu času vo výške 102,88 eur, cestovného vo výške 57,30 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 358,- eur.
Súd pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.“).
Odmena právneho zástupcu žalobcu za všetky úkony právnej služby bola vyčíslená v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z., súd priznal podľa ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky u všetkých požadovaných úkonov právnej služby, a to prevzatie, príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.2.2010, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 2.6.2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 26.9.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 16.9.2013 Za každý tento úkon prináleží právnemu zástupcovi tarifná odmena vo výške 200,85 eur. K tomu si právny zástupca žalobcu uplatnil 20 % DPH vo výške 200,85 eur, teda odmena právneho zástupcu žalobcu vrátane DPH predstavuje sumu vo výške 1.205,10 eur. Správne je zároveň vyčíslenie náhrady hotových výdavkov právneho zástupcu žalovanej podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to 1 x režijný paušál za rok 2010 á 7,21 eur, 1x režijný paušál za rok 2011 á 7,41 eur, 2 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 a 1 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur. Náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 37,69 eur, k čomu prináleží 20 % DPH vo výške 7,54 eur, teda spolu predstavuje náhrada hotových výdavkov vrátane DPH sumu 45,23 eur.
V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času v r. 2012 cesta Liptovský Mikuláš - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za štyri polhodiny v sume 12,71 eur za jednu polhodinu a náhrady za stratu času v r. 2013 cesta Liptovský Mikuláš - Poprad a späť za štyri polhodiny v sume 13,01 eur za jednu polhodinu.
Cestovné za cestu trasa Liptovský Mikuláš - Poprad a späť na pojednávanie konané dňa 12.12.2012 spolu 100 km (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) osobným motorovým vozidlom Š. H., EČV: E. XXX B. pri priemernej spotrebe 6,9 l/100 km, plus amortizácia 0,183 eur/km. Priemerná cena benzínu v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie v roku 2012 bola vo výške 1,48 eur/liter a v roku 2013 vo výške 1,52 eur/liter. Úhrnom celková náhrada cestovného a amortizácie motorového vozidla predstavuje sumu 28,51 eur za rok 2012 a sumu 28,79 eur za rok 2013.
Spolu trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny advokáta žalobcu, jeho hotových výdavkov a cestovného spolu vo výške 1.410,51 eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 358,- eur.
Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.768,51 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.