Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/142/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: S. T., nar. XX. X. XXXX, bytom B., E. č. XXX/XX, proti odporcovi: I. J., nar. X. X. XXXX, bytom K. T., M. C. č. XXXX/ X, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 470,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -53 zo dňa 22. apríla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í v časti výroku čo do lehoty na plnenie tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 470,- eur, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 48,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 470,- eur, s a n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 470,- eur v 50,- eur mesačných splátkach splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 48,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 470,- eur, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ju požiadal o finančnú pomoc 500,- eur, ktoré mu poskytla s tým, že bude splácať dlžobu po 50,- eur mesačne. Okrem toho ešte požičala odporcovi 30,- eur na ruku. Prvostupňový súd konštatoval, že mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej finančnej pôžičky v celkovej výške 530,- eur tak, že 30,- eur dala navrhovateľka odporcovi na ruku a 500,- eur mu poukázala na účet v dňoch 29. 12. a 30. 12. 2009 (výpis z účtu navrhovateľky na č. l. 6 spisu). Prehlásenie bolo podpísané dňa 15. 3. 2010 a odporca sa v ňom zaviazal splácať dlh v splátkach po 50,- eur mesačne, t. j. 10 mesiacov po 50,- eur + 30,- eur dlžoba na ruku. Dňa 14. 5. 2010 odporca navrhovateľke zaplatil na jej účet 50,- eur. Dňa 3. 3. 2011 jej poukázal 5,- eur a dňa 20. 2. 2012 tiež 5,- eur. Spolu jej uhradil sumu 60,- eur. Rozdiel medzi požičanou a vrátenou sumou predstavuje 470,- eur. Výška nezaplatenej pôžičky medzi účastníkmi konania sporná nebola. Spornou bola otázka splatnosti pôžičky. Odporca totiž tvrdil, že sa neskôr s navrhovateľkou ústne dohodol na splácaní pôžičky inak, s ohľadom na jeho finančné problémy. Navrhovateľka toto tvrdenie odporcu

nepotvrdila a odporca dohodu o zmene splatnosti pôžičky ničím nepreukázal. Na základe uvedeného súd vychádzal z písomného prejavu vôle účastníkov konania (prehlásenie na č. l. 3 spisu), z ktorého jednoznačne vyplýva, že pôžička mala byť splatená v 10 splátkach po 50,- eur + 30,- eur na ruku. Z prehlásenia nevyplýva čas splatnosti jednotlivých splátok, ale zo správania odporcu, ktorý navrhovateľke dňa 14. 5. 2010 zaplatil na jej účet 50,- eur možno vyvodiť, že platenie splátok bolo dohodnuté od okamihu podpísania prehlásenia a splatnosť jednotlivých splátok nastala v roku 2010 a 2011. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca uplatnenú pohľadávku v lehote splatnosti navrhovateľke nezaplatil, súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval ust. a .

Postupujúc podľa povolil odporcovi priznanú sumu plniť v splátkach, nie však v ňom žiadanej výške 10,- eur mesačne, ale 50,- eur mesačne z toho dôvodu, že odporca je zamestnaný a z výplatných pások vyplynulo, že v januári 2013 mal čistú mzdu 519,65 eur, z ktorej mu bola na osobný účet poukázaná suma 271,05 eur, keďže mu boli vykonané zrážky vo výške 200,- eur na exekúciu Ex 1950/2011, dopravu (24,84 eur) a stravné (23,76 eur). Vo februári 2013 mal čistú mzdu 519,65 eur, z ktorej mu bola na osobný účet poukázaná suma 271,05 eur, keďže mu boli vykonané zrážky vo výške 200,- eur na exekúciu Ex 1950/2011, dopravu (24,84 eur) a stravné (23,76 eur). Vo februári 2013 mal čistú mzdu 498,28 eur, z ktorej mu bola na osobný účet poukázaná suma 265,66 eur, keďže mu boli vykonané zrážky vo výške 180,- eur na exekúciu Ex 1950/2011, dopravu (26,22 eur) a stravné (26,40 eur). V marci 2013 mal odporca čistú mzdu 636,41 eur, z ktorej mu bola na osobný účet poukázaná suma 337,81 eur, keďže mu boli vykonané zrážky vo výške 250,- eur na exekúciu Ex 1950/2011, dopravu (24,84 eur) a stravné (23,76 eur). Vychádzajúc z uvedeného odporca mal v priemere na jeden mesiac reálny príjem 291,50 eur. Súd ďalej mal za preukázané, že odporca má viacero záväzkov voči viacerým veriteľom, ktoré spláca v mesačných splátkach (Orange 50,- eur - č. l. 22 spisu, Intrum Justitia 2 x po 30,- eur - č. l. 24, 30 spisu, Kešovka 40,- eur - č. l. 33 spisu). Keďže nebolo preukázané, že by bol vlastníkom hodnotných hnuteľných vecí alebo nehnuteľností, resp. iných majetkových hodnôt, súd dospel k záveru, že nie je v reálnych možnostiach odporcu zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu naraz. Súčasne však nevyhovel žiadosti odporcu o splátky vo výške 10,- eur mesačne, pretože by tak došlo k značnému zásahu do majetkových pomerov navrhovateľky. Navrhovateľka je starobná dôchodkyňa a tak jej jediným príjmom je starobný dôchodok, podľa jej vyjadrenia vo výške 330,- eur, z ktorého platí za byt sumu 220,- eur. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil výšku splátok na sumu 50,- eur mesačne, určil splatnosť splátok a následok v prípade omeškania sa s čo i len jedinou splátkou v podobe práva žiadať zaplatenie celej sumy naraz.

O trovách konania rozhodol v zmysle , keďže navrhovateľke bolo v celom rozsahu vyhovené. Preto jej priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,- eur a náhradu cestovného vo výške 20,- eur, keďže vyhodnotil, že v danom prípade nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by vyžadovali vykonať cestu autom a priznal jej náhradu cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím, pretože mu požičala peniaze naraz a tieto jej mal odporca splácať v splátkach 50,- eur mesačne od 1. januára 2010. Ďalej konštatovala, že už odporcovi neverí a ani nemieni byť voči nemu tolerantná, preto žiada vrátiť peniaze naraz a ihneď. Dôvodila tým, že odporca je veľmi nezodpovedný a spolieha sa len na to, kedy, koho a ako podviesť a okradnúť. Žil veľmi nezodpovedne, okradol aj jej sestru, u ktorej takisto žil. Okrem toho sa správa kruto k jej matke, na ktorú v minulosti kričal, aby mu dala svoj dôchodok. Poukázala tiež na to, že je na dôchodku, ktorý je pre ňu nepostačujúci, pretože žije spolu s vnučkou, o ktorú sa stará od jej narodenia. Taktiež má náklady na lieky v súvislosti so zdravotným stavom. Z uvedeného dôvodu žiada vrátiť peniaze jednorázovo a nezaujíma ju, že odporca spláca nehorázne sumy z iných dôvodov.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, že na súd priniesol všetky podklady, prečo je v takej situácii, v akej sa nachádza. Má toho veľa posplácať, a preto mu boli vymerané splátky po 50,- eur mesačne. V týchto splátkach je ochotný navrhovateľke dlh splácať. Poukázal ešte na pôžičku, ktorú má s priateľkou a skutočnosť, že žije od výplaty do výplaty, keďže bol pripravený o dedičstvo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom podľa napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil.

V súdenej veci bolo odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľke 470,- eur v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Navrhovateľka nenamietala priznaný nárok v konaní pred prvostupňovým súdom, avšak v podanom odvolaní, ako aj v prvostupňovom konaní namietala jednorazové zaplatenie dlžnej sumy.

Podľa druhá veta , súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa alebo určení, že peňažné plnenie sa môže splácať v splátkach, je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov a posúdiť, či určenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, počas ktorej by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy, neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom uvedeným hľadiskám nemožno vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka.

Súd môže určiť povinnosť platiť mesačné splátky v splátkach len vtedy, ak existujú také skutkové okolnosti, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú. Pri určení časti výroku rozhodnutia súdu o plnení v splátkach musí byť toto podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali, že takéto rozhodnutie je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, k priznanému nároku, k pomerom všetkých účastníkov konania a že je vhodné určiť na plnenie lehotu v splátkach.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď stanovil plnenie istiny v splátkach po 50,- eur mesačne, keď prihliadol predovšetkým k dlhom odporcu a čiastočne zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je starobná dôchodkyňa. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na povolenie splátok odporcovi, keďže navrhovateľka je starobná dôchodkyňa a jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 330,- eur, z ktorého platí za byt 220,- eur. Okrem toho na strane navrhovateľky súd zohľadnil, že má zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom. Povolenie splátok odporcovi by podľa názoru súdu predstavovalo neúmerne zvýhodnenie odporcu ako dlžníka na úkor navrhovateľky ako veriteľky s prihliadnutím k tomu, že pôžička mala byť zaplatená ešte v roku 2010. Okrem toho treba konštatovať na strane odporcu, že tento je zamestnaný s reálnym príjmom po vykonaní exekučných zrážok vo výške 291,50 eur a žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá má taktiež povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s vedením spoločnej domácnosti. Na strane odporcu možno konštatovať, že voči tomuto sú vedené viaceré exekučné konania, kde výška exekučných zrážok predstavuje sumu od 200,- do 250,- eur mesačne, avšak túto situáciu si zapríčinil odporca vlastným zavinením.

Rozsudok okresného súdu bol odvolaním navrhovateľky napadnutý len v časti výroku čo do lehoty na plnenie, preto sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotklo výroku prvostupňového súdu, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 470,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Vzhľadom na výsledok konania, kedy bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené, vzniklo jej právo na náhradu trov konania tak pred prvostupňovým súdom, ako aj v rámci odvolacieho konania, a to v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy prvostupňového konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 28,- eur, ktorú náhradu priznal súd v plnej výške. Okrem toho navrhovateľka požadovala náhradu cestovného vo výške 30,- eur za to, že ju na pojednávanie doviezol autom jej príbuzný. Náhradu cestovného súd navrhovateľke priznal vo výške 20,-

eur, keď postupoval podľa ust. 73 ods. 2 vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. Podľa uvedeného ustanovenia osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa . Podľa citovanej vyhlášky ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. V danom prípade súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by vyžadovali vykonať cestu autom (zdravotné dôvody na strane navrhovateľky, nemožnosť cestovného spojenia, resp. existencia cestovného spojenia s množstvom prestupov a podobne) a priznal jej tak náhradu cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. Podľa internetovej stránky www.jizdnirady.idnes.cz existuje doobedňajšie cestovné spojenie z miesta bydliska navrhovateľky (B.) do sídla súdu s jedným prestupom v Žiline a cestovné za takúto cestu predstavuje 9,20 eur. Takisto existuje poobedňajšie cestovné spojenie zo sídla súdu do miesta bydliska navrhovateľky s dvoma prestupmi v Ružomberku a Prievidzi. V prípade tohto spojenia internetová stránka údaj o výške cestovného neposkytuje, avšak keďže počet prestupov je vyšší, nepochybne je vyššia i suma cestovného, ktorú súd podľa svojej úvahy ustálil na 10,80 eur a navrhovateľke priznal cestovné vo výške spolu 20,- eur. Celková výška priznaných trov konania tak predstavuje 48,- eur (28 + 20), ktoré je odporca navrhovateľke povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenil aj lehotu na zaplatenie náhrady trov konania z dôvodov, pre ktoré nepovolil plniť istinu v mesačných splátkach. V rámci odvolacieho konania si navrhovateľka náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, hoci bola v konaní úspešnou a náhrada trov odvolacieho konania by jej prináležala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.