Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-176-2011.pdf
PDF · 141.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/176/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: T. N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., W. XXX/XX, proti odporkyni: V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A. M. XX/X, zast. B.. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Falešníka 10 , o vydanie hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
Konanie sčasti o vydanie hnuteľných vecí, a to 2 veľkých skríň, komody, LCD televízora, koženej manželskej postele, koženého a hojdacieho kresla, Dormero matraca, postele s baldachýnom a bielym matracom, komody, 2 ks starožitných zrkadiel, nočnej lampy, šperkovnice, kulmy, fénu, koženej tašky, lustra, záclony, garniže, koberca, stoličky bledej farby, obývacej steny, veže, kávových a čajových súprav, pohárov, gaučovej rohovej sedačky, skleneného konferenčného stolíka, koberca, záclony, garniže a lustra, dreveného a skleneného barového vozíka, 3 umelých stromov, chladničky, televízora, 4 stoličiek, stola, 2 stoličiek, oválneho a bordového koberca, nočného stolíka, porcelánovej obedovej súpravy, čajovej súpravy, rýchlovarnej kanvice, chlebníka, vysávača, komody, nočného stolíka, koberca a umelého stromu, koša na bielizeň, umelého stromu, 1 dvojpaplóna, zastavuje.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 271,52 eur, a to na účet JUDr. Jozefa Jaška, advokáta so sídlom Prievidza, Falešníka 10, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Partizánske dňa 13.6.2011 domáhala vydania predbežného opatrenia, a to vydania celého jej hnuteľného majetku, ktorý jej podľa nej zadržiavala odporkyňa na adrese K. 2/6, O. s odôvodnením, že u odporkyne bývala v podnájme, pričom po skončení nájomného vzťahu jej dňa 3.6.2011 bola vymenená vložka na dverách bytu, kvôli čomu sa do bytu nedostala a v byte jej zostali všetky jej hnuteľné veci.
Navrhovateľku súd uznesením č.k. 3C 71/2011-4 z 22.6.2011 vyzval na doplnenie podaného návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.. Následne bola s navrhovateľkou spísaná dňa 16.8.2011 na Okresnom súde v Partizánskom zápisnica, do ktorej bol s ňou spísaný návrh vo veci samej, v ktorom spresnila, že sa domáha, aby súd uložil odporkyni vydať jej ako navrhovateľke celý jej majetok, nachádzajúci sa v byte v O. pričom uviedla, že návrhom z 11.6.2011 nemienila podať návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uviedla, že s odporkyňou 11.2.2011 uzavrela zmluvu o nájme bytu na ul. K. X/X, O., pričom výška nájomného bola určená na sumu 179,80 eur, odporkyni však mesačne platila sumu 250,-eur. Dňa 18.5.2011 zaplatila odporkyni sumu 320,- eur, čím zaplatila nájom za mesiac jún. Odporkyňa 1.6.2011 prišla ku nej do bytu spolu s jej manželom, začali po nej kričať, že idú vymeniť zámok, že si má vziať nutné veci, a že má z bytu odísť. Preto zavolala policajnú hliadku. Dôvodom ich konania bol jej nesúhlas so zvyšovaním nájmu a skutočnosť, že ich nahlásila na daňový úrad a podala oznámenie na polícii. Polícia im dňa 1.6.2011 nedovolila vymeniť zámok. Ona sa rozhodla, že z bytu odíde, začala sa baliť a odišla k dcére do Hradišťa upozorniť ich, že jej budú musieť pomôcť pri odsťahovaní. Dňa 2.6.2011 teda odišla z bytu a keď sa 3.6.2011 vrátila do bytu, už sa do bytu nemohla dostať, na dverách bytu bol vymenený zámok. Keď bola policajná hliadka za odporkyňou, táto im povedala, že na dverách bytu zámok nie je vymenený. Navrhovateľka do zápisnice uviedla, že sa obáva, aby jej odporkyňa z bytu niečo neodcudzila, preto navrhla, aby súd uložil odporkyni, aby jej vydala z bytu na ulici K. X/X, O. hnuteľné veci, a to veci zo spálne - 2 veľké skrine, komodu, LCD televízor, krémovú koženú manželskú posteľ, kožené kreslo, hojdacie kreslo, dormero matrac, posteľ s baldachýnom s matracom bielej farby, komodu z masívneho dreva, 2 kusy starožitného zrkadla, nočnú lampu, šperkovnicu s dvojitým dnom, v ktorej boli zlaté šperky v hodnote 3700,-eur a suma asi 600, -eur, kulmu, fén a iné drobnosti dennej spotreby, koženú tašku s peniazmi, ktoré si šetrila na rodičovský dom, luster, záclonu, garnižu, koberce, stoličku bledej farby, veci z obývacej izby, a to obývaciu stenu, vežu, kávové a čajové súpravy, poháre, gaučovú rohovú sedačku marhuľovej farby, sklenený konferenčný stolík, koberec, záclonu, garnižu, luster, drevený a sklenený barový vozík, 3 umelé stromy, veci z kuchyne, a to chladničku, televízor, 4 stoličky, stôl, 2 stoličky z balkónu, oválny koberec a bordový koberec, nočný stolík s dokladmi, hrnce, porcelánovú obedovú súpravu, čajovú súpravu, rýchlovarnú kanvicu, chlebník, vysávač, veci z chodby, a to komodu s obuvou, nočný stolík s dokladmi, koberec a umelý strom, veci z kúpeľne, a to kôš na bielizeň, automatickú práčku Zanussi, ďalej umelý strom pred dverami bytu, veci z pivnice vedľa bytu, a to koberec, umelé kvety a vianočný stromček, ďalej pobalené šatstvo, 2 dvojpaplóny, 2 malé paplóny a vankúše. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
Okresný súd Partizánske písomným podaním z 14.11.2011 postúpil predmetnú veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu z dôvodu, že odporkyňa namietala miestnu nepríslušnosť súdu, a to v zmysle § 105 ods. 1 veta druhá O.s.p..
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľka uviedla v podanom návrhu nezmysly, ktoré nemajú opodstatnenie. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka býva v jej byte ako podnájomník, pričom dňa 31.5.2011 jej skončila zmluva o nájme a napriek tomu sa odmieta vysťahovať, z ktorého dôvodu dňa 13.6.2011 podala proti nej žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia. Zástupca odporkyne po vykonanom dokazovaní poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu vecí, ktoré žiada vydať, ani to, že sa nachádzajú v byte vo vlastníctve odporkyne, ani to, že ich vôbec mala v byte vo vlastníctve odporkyne. Poukázal na skutočnosť, že v konaní 4C 94/2011 bolo preukázané, že uvedený byt navrhovateľka obývala neoprávnene po uplynutí doby nájmu, čím odporkyni vznikla škoda, ktorú jej nikto nenahradí. Uviedol, že odporkyňa veci vo vlastníctve navrhovateľky nezadržiava, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustila, preto navrhol podaný návrh zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výške 271,55 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 176/2011, pripojeným spisom 4C 94/2011, výsluchmi svedkov, a to P. W., B. A., M. B. a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o nájme bytu z 11.2.2011 uzavretej medzi odporkyňou ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou odporkyňa dala do nájmu navrhovateľke dvojizbový byt, nachádzajúci sa v O. a k nemu prislúchajúce príslušenstvo, pričom v zmysle článku II bod 2.1 uvedená zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.2.2011 do 31.5.2011. V článku I bod 1.5 sa navrhovateľka ako nájomca zaviazala po skončení nájmu vrátiť predmet nájmu v stave zodpovedajúcom dohodnutému spôsobu užívania s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. V článku III bod 3.1 sa nájomca, t.j. navrhovateľka zaviazala uhrádzať zálohové inkasné platby za vodu, el. energiu, plyn, televíziu a koncesionárske poplatky vo výške 179,80 eur, vždy mesiac vopred. Z príjmových pokladničných dokladov z č.l. 20 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka zaplatila odporkyni nájomné za mesiace február až máj 2011 v sume 250,eur mesačne.
Z pripojeného spisu tun. súdu č.k. 4C 94/2011 mal súd preukázané, že dňa 13.6.2011 bola podaná na tunajší súd zo strany odporkyne voči navrhovateľke žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporkyňa užíva byt na ulici A. K. X/X v O. po skončení nájmu, ktorý bol uzavretý na dobu určitú do 31.5.2011. Keďže predmetný byt odporkyňa užíva od 1.6.2011 bez právneho dôvodu, bezdôvodne sa obohacuje, preto zároveň navrhla, aby bolo uložené navrhovateľke vydať jej bezdôvodné obohatenie za jún 2011 vo výške 179,80 eur s príslušným úrokom z omeškania. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom 4C 94/2011-68 z 20.1.2012 tak, že v tom konaní odporkyni / v tomto konaní navrhovateľke/ uložil povinnosť vypratať byt č. X vo vchode č. X na ulici K. v O., v lehote 15 dní od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia a zároveň konanie sčasti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1258,60 eur s prísl. zastavil. Zároveň v tom konaní odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 359,05 eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.10.2012 a vykonateľnosť v časti o vyprataní bytu 19.10.2012, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 235/2012-97 z 20.9.2012, ktorý prvostupňový rozsudok potvrdil. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že nájom predmetného bytu skončil k 31.5.2011, pričom v konaní nebolo preukázané, že by došlo k predĺženiu nájmu bytu po 1.6.2011. Keďže odporkyňa má stále v byte svoje veci, ktorú skutočnosť potvrdila samotná odporkyňa, potom žaloba navrhovateľky o vypratanie bytu bola dôvodná. V rozsudku sa uvádza, že odporkyni nič nebránilo, vediac, že jej nájom končí vypratať predmet nájmu k jeho zániku a v čase, keď kľúče od bytu mala, keďže sama odporkyňa potvrdila, že noc z 1.6.2011 na 2.6.2011 v byte prespala. Keďže odporkyňa neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, v byte má podľa jej tvrdenia svoje veci, byt doteraz navrhovateľke neodovzdala, súd návrhu o vypratanie bytu vyhovel. Z listinných dôkazov pripojených v tom konaní, a to zo záznamu zo služby OO PZ O. zo dňa 1. 6. 2011 vyplýva, že v čase 10.04 -10.40 hod došlo k výjazdu z podnetu oznamovateľky T. N. W., ktorá uviedla, že ju prišla majiteľka bytu vyhodiť. Majiteľka bytu V. I. im uviedla, že nájom platil do 31.5.2011a boli dohodnutí, že sa z bytu vysťahuje. V ich prítomnosti sa dohodli, že sa W. z bytu odsťahuje do piatku, ktorá s tým súhlasila. Zo záznamu zo služby OO PZ Prievidza zo dňa 3. 6. 2011 vyplýva, že k ďalšiemu výjazdu došlo v čase od 22:00 do 22:30 hod. z podnetu oznamovateľky T. N. W., ktorá uviedla, že sa nemôže dostať do bytu, pretože je vymenená fabka na dverách. V zázname sa uvádza, že oznamovateľka predložila nájomnú zmluvu, ktorej platnosť skončila 31. 5. 2011 a bolo jej vysvetlené ako má ďalej postupovať. Zo strany polície nebolo zistené žiadne protiprávne konanie. Z ďalšieho záznamu OO PZ Prievidza zo dňa 4. 6. 2011 vyplýva, že prvý výjazd bol o 8.10 hod., kedy OO PZ preverilo oznámenie pani W., ktorá uviedla, že má obavu o svoj majetok, má podozrenie, že jej veci z bytu jej vyhadzujú. V zázname sa uvádza, že hliadka v byte nikoho nezistila, v byte bolo ticho, susedia uviedli, že už pár dní nikoho nevideli, žiadne veci sa vo vchode ani v okolí nenachádzali. V ten istý deň 4.6.2011 bol ďalší výjazd OO PZ v čase od 12:57 do 14:30 hod., v zázname sa konštatuje, že T. N. W. volala, že sa nemôže dostať do bytu, v ktorom je ako nájomníčka a vlastník bytu V. I.. V zázname sa ďalej uvádza, že problém si oznamovateľka bola riešiť s vlastníkom a to tak, že sa cylindrická vložka v dverách odvŕta. Zo záznamu OO PZ z 5. 6. 2011 vyplýva výjazd o 8:20 do 8: 40 hod. kedy oznamovateľka W. uviedla, že si chce vziať z bytu na ulici K. X/X svoje veci, hliadka v zázname konštatovala, že po ich príchode sa na mieste nenachádzala ani oznamovateľka a ani nikto v byte neotváral. Z výsluchu svedka E. I., manžela navrhovateľky v tom konaní, súd zistil, že o uzatvorení predmetnej zmluvy o nájme bytu vie, v danom čase bol manželom navrhovateľky a k jej uzatvoreniu dal ústny súhlas pred jej uzatvorením. Potvrdil výpoveď navrhovateľky, že dňa 1.6. 2011 bol s navrhovateľkou pred predmetným bytom. V byte videl nábytok, koberce, lustre odporkyne. K bytu prišiel z dôvodu, že sa v ten deň mala odporkyňa vysťahovať a on chcel vymeniť zámok. Odporkyňa privolala políciu, za prítomnosti ktorej sa dohodlo, že sa odporkyňa v piatok vysťahuje. Poprel, že by on alebo navrhovateľka vymieňali zámok na byte po 1. 6. 2011. V predmetnom byte bol asi týždeň pred nasťahovaním sa odporkyne. Svedok O. A., poznajúci navrhovateľku v tom konaní ako susedu, bez vzťahu k odporkyni v tom konaní uviedol, že 18. rok býva na ulici K. X/X, ktorý sa nachádza oproti bytu navrhovateľky. Všimol si, že sa odporkyňa / v tomto konaní navrhovateľka/ v minulom roku do bytu navrhovateľky / v tomto konaní odporkyne/ nasťahovala, ale nevie kedy sa tak stalo a čo si do bytu nasťahovala, v predmetnom byte nebol. Svedok nevidel navrhovateľku, jej manžela a ani odporkyňu meniť zámok na predmetnom byte. Od leta 2011 nevidel navrhovateľku a jej manžela chodiť do predmetného bytu, od leta 2011 do bytu nikto nechodí, v byte sa nesvieti a nepočuť stadiaľ zvuky. Na byte videl pootvorené okno a záclonu vonku v jednej miestnosti. Nevie o tom, že by sa odporkyňa / v tomto konaní navrhovateľka/ pokúšala dostať do bytu, a že by jej kľúč nepasoval. Poprel, že by odporkyni povedal, že navrhovateľka vymenila fabku. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu odporkyňa v tom konaní podala odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 4Co 235/2012-97 z 20.9.2012 tak, že prvostupňový rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporkyne vypratať byt a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia KS v Trenčíne vyplýva že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa odporkyňa s navrhovateľkou dohodli na predĺžení nájmu o jeden mesiac, t.j. do 30.6.2011, nájom bytu skončil uplynutím doby 31.5.2011. Uviedol, že odporkyňa v tom konaní nepreukázala, že by navrhovateľka spolu s manželom vnikli do bytu, vymenili zámok na dverách za asistencie polície a poškodzovali jej majetok a veci, ktoré sa v byte nachádzajú. Ani odvolacia námietka odporkyne, že svedok A. potvrdil, že I. 2.6.2011 vnikli spolu s políciou do bytu, podľa názoru odvolacieho súdu nebola opodstatnená. Svedok O. A. bol vypočutý na pojednávaní 20.1.2012, pričom z jeho výpovede vyplýva, že nevidel, že by navrhovateľka s manželom menila zámok na byte, kým tam bývala odporkyňa a nevidel ani odporkyňu, že by sa skúšala dostať do bytu, a že by jej kľúč nepasoval. Poprel, že by pred rokom povedal odporkyni, že navrhovateľka vymenila zámok na byte. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.10.2012.
Navrhovateľka v tomto konaní uviedla, že po tom, čo rozsudkom 4C 94/2011 z 20.1.2012 bolo rozhodnuté, že má vypratať byt, podala proti uvedenému rozsudku odvolanie a niekoľkokrát bola na polícii a stále chcela, aby jej odporkyňa vydala majetok. Odporkyňu nekontaktovala z dôvodu, že jej ubližovali, napádali ju. Uviedla, že po tom, čo rozhodol súd prvého stupňa v konaní 4C 94/2011 dňa 20.1.2012, odporkyňa sa jej na chodbe vyhrážala, aj pred súdom, preto ju neinformovala, že si príde prevziať veci. Poukázala na to, že po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie KS TN v konaní 4C 94/2011, odporkyňa jej nezaslala písomnú výzvu, aby vypratala predmetný byt. Uviedla, že po tom, čo rozhodol prvostupňový súd v tom konaní 20.1.2012, dňa 1.2.2012 ju zrazilo auto bielej farby, pričom vodič motorového vozidla nezastavil, pričom ona utrpela závažné zranenie chrbtice a následky má až dodnes, pričom si myslí, že za týmto incidentom stojí odporkyňa, pretože biele auto ju už viackrát prenasledovalo a odporkyňa sa jej opakovane vyhrážala. Uviedla, že si myslí, že dňa 2.6.2011 odporkyňa vymenila zámok na tomto byte a ona sa už do bytu potom nemohla dostať. K záznamu zo služby hliadkovej polície z 4.6.2011, v ktorom sa udáva, že navrhovateľka volala políciu, že sa nemôže dostať do bytu a problém si nakoniec bola riešiť s vlastníkom bytu, a to tak, že sa cylindrická vložka vo vchodových dverách odvŕta, navrhovateľka uviedla, že ona za odporkyňou nebola ani raz a s nikým sa nedohodla, že sa odvŕta vložka na dverách.
Odporkyňa v tomto konaní uviedla, že počas konania 4C 94/2011 navrhovateľke výslovne nepovedala, že si môže ísť zobrať veci z predmetného bytu, a to z dôvodu, že si navrhovateľka stále na ňu niečo vymýšľa, že ju zrazila, že sa jej vyhráža, že ju jej manžel chcel dopichať, ktoré tvrdenia nie sú pravdivé a neboli ani preukázané, v súvislosti s tým poukázala na rozhodnutie Obvodného úradu Prievidza pod č. ObÚ PD OVVS 2012/00876-005 z 27.3.2012, v ktorom bolo rozhodnuté, že sa priestupkové konanie začaté voči jej manželovi E. zastavuje, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo preukázané. Uviedla, že vždy, keď ich volala polícia na konfrontáciu v súvislosti s podanými trestnými oznámeniami zo strany navrhovateľky, nebolo možné sa s navrhovateľkou nikdy na ničom dohodnúť, vždy na ňu aj pred políciou vyskakovala, že je vrahyňa, preto všetko nechala na súdy, advokáta a exekútora, pretože dohoda s ňou nie je možná. Uviedla, že za navrhovateľkou bola s manželom dňa 1.6.2011, kedy ju vyzývali na vypratanie bytu, následne už v byte počas konania 4C 94/2011 neboli. Taktiež uviedla, že s manželom nevymenili zámok na uvedenom byte. Uviedla, že 4.6.2011 sa pred políciou vyjadrili, že sa odvŕta zámok na tomto byte, nakoniec to však neurobili, lebo sa báli, že ich navrhovateľka bude znovu ťahať po súdoch. Keby odvŕtali zámok, nemali by komu tieto veci vydať, pretože sa s navrhovateľkou komunikovať nedá. Uviedla, že predmetný byt otvorili a vymenili na ňom zámku až 30.11.2012 po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, zámok na byte na základe ich požiadania odvŕtal sused za asistencie polície, pretože bolo podozrenie, že tam tečie voda, boli tam pootvárané okná a radiátory boli pustené naplno. Podozrenie, že tečie voda sa potvrdilo, pri výmene tohto zámku bol prítomný aj p. A., domovník a pani V. z OSBD. Odporkyňa uviedla, že ona vtedy ani nevstupovala do bytu, všetko natáčala na kameru len z dverí bytu. Po tom, čo sa zavreli okná, zatiahli všetky kohútiky, kľúče od bytu odovzdala polícii, následne boli v byte o tri dni za asistencie polície, lebo sa menili merače na radiátoroch, o čo ich požiadalo OSBD. Polícia trvala na tom, aby si kľúče od bytu nechala ona, a preto od 5.12.2012 má kľúče od bytu ona, s políciou sa však dohodla, že do bytu bez ich prítomnosti vstupovať nebude, kým sa to nevyprace. Uviedla, že keď sa vstupovalo do bytu 30.11.2012, videla od dverí, že sa v byte nachádzal nábytok, zbalené boli asi 4-5 vriec na chodbe, nevedela uviesť, aké ostatné veci sa nachádzali v byte, pretože tam ani nevstúpila. Počas tohto konania uviedla, že je ochotná vydať veci, ktoré sa nachádzajú v byte, navrhovateľka si môže ich prevziať. Uviedla, že tento byt bol prenajatý navrhovateľke ako holobyt, nachádzalo sa tam okrem kuchynskej linky a sporáku, bežné zariadenie kúpelne a WC. Odporkyňa uviedla, že 31.12.2012 doručila súdnemu exekútorovi JUDr. Bujnovi návrh na vykonanie exekúcie o vypratanie predmetného bytu.
Navrhovateľka po vyjadrení odporkyne trvala na svojom tvrdení, že 2.6.2011 keď privolala hliadku polície, do bytu sa už nedostala, lebo bola vymenená FAB na dverách, podľa nej odporkyňa už vtedy bola v byte.
Z úradného záznamu OO PZ Prievidza z 30.11.2012 mal súd preukázané, že dňa 30.11.2012 o 13.50 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia o unikajúcej vode v uzamknutom a dlhodobo neobývanom byte na adrese O., K. X/X. M. bytu V. I. ich požiadala o pomoc pri otváraní bytu z dôvodu, že s bývalou nájomníčkou p. W. má súdny spor ohľadom uvedenej nehnuteľnosti a nemá povolenie vstupovať do uvedeného bytu, taktiež nemá kľúče od bytu. Preto bol následne byt v prítomnosti polície podľa § 29 ods. 1 Zák. 171/1993 Z.z. otvorený, a to za prítomnosti B. A., správcu bytov, suseda T. V., pričom v prítomnosti správcu bytov B. A. bolo zistené, že voda neustále pretekala cez toaletu. Následne prišla do bytu pracovníčka bytového družstva Z. V., ktorá v byte vykonala odpočet vodomerov a meračov tepla. Po vykonaní týchto úkonov bol byt uzamknutý novou zámkovou vložkou, ktorú priniesla I., pričom po uzamknutí odovzdala 3 ks kľúčov hliadke polície.
Odporkyňa následne v priebehu tohto konania uviedla, že je ochotná vydať navrhovateľke všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte, a to v dňoch 2.2 a 3.2.2013 za asistencie polície v prítomnosti dvoch svedkov z jej strany a dvoch svedkov zo strany navrhovateľky, s čím navrhovateľka súhlasila. Na uvedenom sa dohodli 21.1.2013 na pojednávaní v predmetnej veci.
V písomnom podaní doručenom súdu 5.2.2013 navrhovateľka oznámila, že po tom, čo si bola v dňoch 2.2.2013 a 3.2.2013 prevziať veci z bytu odporkyne, zistila, že jej chýbali šperky v hodnote 3700,- eur, pas, peniaze v hotovosti vo výške 11.600,-eur, kabáty v hodnote 1600,- eur, kožuchy v hodnote 25.000,- eur, oblečenie, obutie, hrncová súprava, práčka Zanussi v hodnote 550,-eur, koberce v hodnote 250,-eur, vianočný stromček v hodnote 150,-eur, kvety umelé a paplóny. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2013 navrhovateľka upresnila, že žiada, aby jej odporkyňa vydala šperky zo zlata spolu v hodnote 3700,-eur, a to prstene, retiazky, náramky, náušnice a retiazky na nohy, ktoré boli uložené v spálni na komode v kufríkoch. Uviedla, že tieto šperky boli veľmi pekné, masívne, bližšie ich nevedela špecifikovať. Ďalej žiadala od odporkyne vydať peniaze v hotovosti v sume 11.600,-eur, ktoré boli v kabelke v komode v spálni, šetrila si ich od roku 2005, ďalších 600,- eur mala v malom kufríku medzi šperkami. Ďalej žiadala vydať kabáty, a to červený kabát v dĺžke po kolená, iné kabáty uviesť nevedela, kožuchy 2 kusy zo zajaca a líšky, jednalo sa o kožuchy po kolená, ktoré kúpila pred 10 rokmi, práčku Zanussi, veľký perzský koberec v hodnote 250,-eru, ktorý mala zrolovaný vonku pred dverami bytu, vianočný stromček čierno- strieborný, umelé kvety, hrncovú súpravu, šaty krajkové biele, riflový kabátik modrej farby, čižmy čierne vysoké nad kolená, čižmy kotníkové čierne, veľa lodičiek, paplóny, a to jeden dvojpoplón, 2 menšie paplóny na jednoposteľ a 4 vankúše, umelé blond vlasy v dĺžke 70 cm, pas, rôzne doklady a albumy s fotkami detí i nej. Zároveň uviedla, že na vydaní ostatných vecí, ktoré žiadala vydať v návrhu spísanom do zápisnice súdu z 16.8.2011, netrvá. Na ústnom pojednávaní konanom 4.7.2013 súd zmenu návrhu v zmysle vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní 23.5.2013 v celom rozsahu pripustil.
Odporkyňa ďalej v konaní uviedla, že ostatné veci z bytu odporkyne jej presťahoval p. P. W., ktorého si našla cez internet, ktorý tieto veci odviezol k nemu. Uviedla, že dňa 2.2.2013, keď bola v uvedenom byte veci si pozrela len zbežne a zistila, čo jej chýba. Podľa nej nič nebolo na svojom mieste. Tvrdila, že odporkyňa mala kľúče od 2.6.2011, pretože s týmito kľúčmi otvárala aj keď prišli a hrabala sa v jej majetku. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporkyňa 2.2.2013 otvorila v prítomnosti domovníka, chodila s ňou po byte, urážala ju, nadávala jej, preto bola ona nútená volať hliadku polície. Odporkyňa k tomu uviedla, že 2.2.2013 prišla o 10.00 hodine, byt otvorila, ale ona do bytu nevstupovala. Do bytu išla navrhovateľka s policajtmi, kde si pozrela svoje veci, ona jej v tom nebránila. Na druhý deň v nedeľu prišla navrhovateľka aj so sťahovacím autom, ona do bytu opätovne nevstupovala, trvala na tom, že hliadku polície dňa 2.2.2013 volala ona, t.j. odporkyňa a nie navrhovateľka. Navrhovateľka s tým nesúhlasila, trvala na tom, že 2.2.2013 volala hliadku polície ona.
Z oznámenia OO PZ Prievidza z 17.6.2013 súd zistil, že v obidvoch prípadoch počas víkendu 2.2.2013 a 3.2.2013 volala na linku 158 pani V. I., teda odporkyňa, ktorá uviedla, že má strach z T. W., ktorá sa mala v uvedený víkend vysťahovať z jej bytu, o čom doložili úradné záznamy z 2.2.2013 a 3.2.2013. Z úradného záznamu z 2.2.2013 súd zistil, že hliadku polície 2.2.2013 o 10.00 hod. volala majiteľka bytu V. keď prišli k bytu, zistili, že sa tam nachádza taktiež T. N. W., ktorá sa mala začať 2.2. sťahovať, trvala na tom, že chce vojsť do bytu a skontrolovať si svoj majetok, pričom nemala zabezpečený žiadny odvoz vecí a tiež žiadnych ľudí, ktorí by jej so sťahovaním pomohli. T. W. sa dohodla s majiteľkou bytu, že 3.2.2013 o 10.00 hodine si začne z bytu svoje veci sťahovať, ďalej je poznamenané, že na mieste nedochádzalo k žiadnemu fyzickému napádaniu zo strany p. W. ani k inému protiprávnemu konaniu. Zo záznamu zo služby z 3.2.2013 súd zistil, že v čase od 9.45 do 11.00 hod. oznamovateľka V. I. chcela prítomnosť polície pri vysťahovaní bytu T. W., ktorá bola agresívna, nechcela byt opustiť.
Z výsluchu svedka P. súd zistil, že menovaný vykonával odvoz vecí navrhovateľky z bytu odporkyne dňa 3.2.2013. Uviedol, že v uvedený deň prišiel na žiadosť navrhovateľky, ktorá ho požiadala, aby jej previezol veci z bytu odporkyne do Čiech do nejakého mesta za Prahou. Svedok uviedol, že keď tam prišli, žiadne veci neboli vo vreciach, počas sťahovania navrhovateľka bola kúpiť vrecia, do ktorých to potom balili. Uviedol, že odporkyňa bola len pred bytom, celé sťahovanie trvalo 5 hodín, pretože všetky veci balili. Odporkyňa najprv stála pred bytom, potom aj odišla. Každé dve hodiny sa prišla pozrieť, či to už dokončili. Uviedol, že od navrhovateľky sa dozvedel, že jej vykradli zlato, pričom tiež tvrdila, že v šuplíku mala nejakú hotovosť, neuviedla výšku tejto sumy. Uviedol, že s navrhovateľkou si dohodli odplatu vo výške približne 500,-eur za odvoz vecí do Českej republiky. Zrazu však neboli k dispozícii ľudia, ktorí ju mali baliť, mali to robiť jej syn a dcéra, pričom navrhovateľka mu povedala, že syn jej nedvíha telefón. Následne zatelefonoval synovi navrhovateľky, od ktorého sa dozvedel, že s navrhovateľkou nekomunikujú niekoľko rokov, že robí celej rodine len hanbu, a že sa od všetkého, čo sa týka jej osoby dištancujú. Preto následne svedok navrhol navrhovateľke, že jej veci pobalia a odvezú, s tým, že cena bude potom vyššia, s čím navrhovateľka súhlasila. Svedok ďalej uviedol, že príslušníci polície odišli v priebehu vypratávania vecí navrhovateľky asi v polovici, až po vyprataní bytu odporkyňa išla do bytu i s pánom domovníkom skontrolovať, či nie je niečo poškodené, a to i v prítomnosti navrhovateľky. Všetky veci aj nábytok odporkyne boli naložené v jeho aute P. M., pričom s navrhovateľkou sa vtedy dohodli, že všetky tieto veci odvezú o dva dni do ČR, 100 km za Prahu. Uisťovala ho, že v utorok pôjde vybrať peniaze do banky a hneď pôjdu s autom do ČR. V utorok mu tvrdila, že má nejaký problém v banke, že musí počkať do štvrtka, vo štvrtok mu tvrdila, že má problémy s chrbticou, že mu v sobotu zavolá. Dňa 6.2.2013 mu navrhovateľka zaslala SMS a začala meniť adresu, kde veci pôjdu. Tvrdila, že veci pôjdu do Bánoviec. Následne navrhovateľka neustále menila adresy, kde majú byť veci vyložené. Dňa 9.2.2013 jej poslal SMS, kedy ju upozornil, že v sobotu má poslednú možnosť vyplatiť mu sumu 512,-eur plus DPH, a to za sťahovacie služby a blokovanie auta, inak bude musieť auto vyložiť. Navrhovateľka termín odvozu a miesto vyloženia vecí stále posúvala a menila, preto svedok nakoniec jej veci vyložil z jeho motorového vozidla niekedy okolo dňa 13.2.2013 do jeho garáže, kde sú všetky tieto veci až doposiaľ. Následne zistil, že navrhovateľka je chronický sťažovateľ a všetci chcú dať od nej ruky preč. I na policajtov, ktorých keď prizvala k nejakým udalostiam, podávala trestné oznámenia, uviedol, že on jej veci nezadržuje a tieto jej vydá napriek tomu, že mu ona dlhuje peniaze. Toto uviedol i na polícii, lebo navrhovateľka podala na neho oznámenie, že jej neprávom zadržuje majetok. Uviedol, že navrhovateľka mu dodnes neuviedla adresu, kde by jej tieto veci mal zaviesť. Uviedol, že podľa neho je navrhovateľka chorá žena, v tej súvislosti poukázal na SMS správy od nej, v ktorých mu vulgárne nadávala. Uviedol, že keď balili veci do vriec vo februári 2013, v predmetnom byte sa nenachádzalo nič cenné, a to žiadne peniaze, zlato, kožuchy, práčka. Podľa neho veci, ktoré sa u neho nachádzajú teraz v garáži, majú hodnotu 800 až 1000,- eur. Svedok uviedol, že za sťahovanie mu navrhovateľka žiadne peniaze nedala, len ona sama si nahovára, že mu dala 350,-eur, čo nie je pravda.
Z výsluchu svedka Jána Sýkoru, ktorý vykonáva prácu domovníka v bytovom dome, kde sa nachádza byt odporkyne, súd zistil, že odporkyňu pozná od októbra 2011, kedy ho odporkyňa informovala v súvislosti s tým, že ju požiadal o možnosť urobiť odpočty v byte, že sa nemôže dostať do predmetného bytu, lebo nájomníčka si vymenila FAB na byte. Svedok uviedol, že podľa neho do predmetného bytu nikto nechodil, nevidel, že by tam chodila navrhovateľka alebo odporkyňa, hoci z ulice videl, že sú na byte pootvárané okná. Svedok potvrdil, že predmetný byt bol otvorený 30.11.2012 v prítomnosti polície, pričom dňa 30.11.2012 odporkyňa nevstúpila do bytu. Uviedol, že vtedy videl, že po chodbách a v izbách bytu boli pobalené veci v igelitových vreciach, nikde nevidel, že by bol v byte neporiadok alebo niečo poprehadzované, bolo to jednoducho zbalené. Svedok uviedol, že do bytu odporkyňa nechodila ani po tom, čo jej boli odovzdané kľúče od polície od predmetného bytu. Svedok potvrdil, že bol i pri sťahovaní vecí navrhovateľky z bytu odporkyne v dňoch 2.2. a 3.2.2013. Uviedol, že 2.2.2013 vstúpila do bytu len navrhovateľka s policajtkou, on i odporkyňa čakali na chodbe. Uviedol, že navrhovateľka chodila po byte aj s policajtkou, začala rozprávať, čo jej všetko chýba, tam kde dovidel, nevidel, že by si navrhovateľka pozerala veci vo vreciach. Trvalo to asi pol hodinu, kedy si pozerala veci v byte. Dňa 3.2.2013 prišla navrhovateľka i s autom, odporkyňa zavolala hliadku polície, byt sa otvoril a vypratal. Do bytu vstúpila len navrhovateľka a sťahováci, on a odporkyňa do bytu nevstupovali, až kým sa navrhovateľka nevysťahovala. Až keď bol byt prázdny, išli do bytu s odporkyňou i s navrhovateľkou. Svedok uviedol, že nepočul, že by 2.2.2013 a 3.2.2013 odporkyňa nadávala navrhovateľke, ani navrhovateľka odporkyni. Svedok potvrdil, že domovníkom uvedeného bytového domu je od 1.10.2011 a v nasledujúcom období nikoho nevidel , že by v predmetnom byte býval alebo, že by tam vstupoval. Svedok v súvislosti s vecami, ktoré sa podľa navrhovateľky mali nachádzať v uzamknutej špajzi vedľa bytu, kde mala údajne koberec, stromček, umelé kvety, ozdoby a rôzne veci, svedok uviedol, že pokiaľ to mala zamknuté, tak to bolo zamknuté, čo bolo na schodišti na odpočívadle, to vyhodil on. Bol tam napríklad starý vysušený kvet, nejaká igelitka, vyhodil to, pretože to odporovalo bezpečnostným predpisom. Uviedol, že on žiadny koberec nevidel ani nevyhodil. Svedok potvrdil, že odporkyňa nebránila navrhovateľke, aby si v kľude pozrela svoje veci, poskytla jej dosť času na prezretie vecí. Svedok uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky o tom, že by ju odporkyňa urážala a špinavo jej nadávala. Uviedol, že vyjadrovanie bolo na slušnej úrovni.
Z výsluchu svedkyne Márie Jamriškovej, bývalej kolegyne a kamarátky navrhovateľky súd zistil, že v roku 2011 sa s navrhovateľkou stretávala len príležitostne, nikdy u nej nebola doma v jej byte, a to ani v byte v ktorom bývala od februára do mája 2011. Potvrdila, že sa s ňou stretla niekedy v júni 2011 podvečer, vtedy mala oblečené len letné šaty. Navrhovateľka jej povedala, že bola vykradnutá a nemá možnosť sa dostať do bytu, že jej polícia zapečatila byt a nemôže sa doň dostať. Tvrdila, že bývala v byte, kde bola v podnájme a majitelia bytu ju okradli. Akým spôsobom to sa nevyjadrila. Vtedy navrhovateľku odviedla k synovi, ktorý býval na Zapotôčkach. V nasledujúcom období navrhovateľka išla bývať na slobodáreň. Svedkyňa potvrdila, že keď sa stretla v roku 2011 s navrhovateľkou, vždy bola elegantne, krásne oblečená, nevedela sa však vyjadriť, či mala nejaké kožuchy. Uviedla, že vždy mala na sebe nejaký šperk, bolo to vždy decentné, druh šperku uviesť nevedela. Uviedla, že navrhovateľka si od nej požičala peniaze až po tom, ako mala úraz v roku 2012 a aj tesne pred úrazom. Vtedy bola bez peňazí, nemal sa kto o ňu postarať. Suma, ktorú jej požičala vrátane jedla bola približne 100,- eur. Uviedla, že v nasledujúcom období sa s navrhovateľkou nepohodli, navrhovateľka jej poslala SMS, ktorá ju ranila, vyčítala jej veci, za ktoré ona nemohla. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť, či mala navrhovateľka našetrenú vyššiu finančnú hotovosť, potvrdila, že v období predtým, jej dosť finančne pomáhal brat, a že jej poslal aj vyššiu sumu peňazí, ale na vkladnú knižku v Tatra banke a.s., na tú jej poslal peniaze. Potom, čo sa navrhovateľka nemohla dostať do bytu, kde bývala do mája 2011, jej povedala, že mala v tom byte značnú sumu peňazí, aj dosť zlata, predtým jej nikdy nehovorila o tom, že má doma nejaké peniaze alebo zlato, bavili sa len o bežných veciach. Na otázku navrhovateľky voči svedkyni, či odporkyňa pred svedkyňou navrhovateľke nadávala, a to pred pojednávacou miestnosťou v konaní 4C 94/2011, svedkyňa uviedla, že odporkyňa navrhovateľke nenadávala, pýtala sa jej, že kedy si príde zobrať veci. Navrhovateľka s uvedeným vyjadrením svedkyne nesúhlasila, tvrdila, že svedkyni nadával aj pán A. k čomu svedkyňa uviedla, že tieto tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Navrhovateľka napriek tomu zotrvávala na tom, že ju odporkyňa slovne napádala, svedkyňa k tomu uviedla, že nevidela nič také, že by ju odporkyňa napádala, pýtala sa len kedy si príde zobrať veci. V súvislosti s úrazom, ktorý sa stal navrhovateľke, svedkyňa uviedla, že začiatkom roka 2012 jej navrhovateľka vtedy povedala, že k tejto nehode došlo tak, že po ceste išlo nejaké biele auto, ona sa ponáhľala cez prechod, potom sa jej šmyklo a ona spadla na chodníku, udrela si chrbticu. Tvrdila jej vtedy , že utekala cez prechod, aby ju nezrazilo to auto, a že potom takto spadla, auto však do nej nenarazilo. Navrhovateľka s uvedeným vyjadrením svedkyne nesúhlasila, uviedla, že jej hneď vtedy povedala, že to auto do nej narazilo a ušlo a potom ona ležala na prechode strašne dlho, nie na chodníku. Svedkyňa ďalej uviedla, že na navrhovateľke si nikdy nevšimla, že by mala na sebe veľa zlata alebo šperkov, vždy mala šperky zladené k oblečeniu.
Z návrhu na vykonanie exekúcie z 14.12.2012 mal súd preukázané, že odporkyňa ako oprávnená podala voči navrhovateľke ako povinnej súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi, návrh na vykonanie exekúcie o vypratanie bytu na základe rozsudku 4C 94/2011, uvedený návrh bol doručený exekútorovi 31.12.2012.
Z rozhodnutia Obvodného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy z 27.3.2012 mal súd preukázané, že pod číslom OBÚ PD OVVS-2012 00876-005 bolo cit. rozhodnutím konanie, vo veci obvineného E. I., podľa § 76 ods. 1 písm. c Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d cit. zákona tým, že dňa 10.6.2011 telefonoval Irene Eme Granecovej, pričom sa jej vulgárne vyjadroval a povedal, čo si dovolila udávať ho, že ju za to rozpára, teda mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Z prehlásenia spoločnosti Valentino s.r.o. so sídlom v Bojniciach z 4.10.2011, mal súd preukázané, že uvedená spoločnosť prehlásila, že navrhovateľka kupovala v ich zlatníctve v Bojniciach šperky zo žltého kovu AU 585/1000. Počas 15 rokov to boli šperky vyššej váhy a hodnoty, ich cenu si nepamätajú, jednalo sa vždy o šperky mohutnejšieho charakteru a tým aj vyššej ceny. Z prehlásenia Ametyst Klenoty - Orient Bartušová Libuša, Bojnice z 4.10.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľka kupovala v minulých rokoch v ich zlatníctve nejaké šperky zo žltého kovu AU 585/000, ich cenu ani počet si nepamätajú. Prehlásenie bolo vydané na vlastnú žiadosť navrhovateľky. Z prehlásenia zlatníctva Opál O. so sídlom v Prievidzi z 4.10.2011 mal súd preukázané, že v uvedenom prehlásení sa udáva, že navrhovateľka si kupovala v ich zlatníctve Opál, M. 1, O. šperky zo žltého kovu Au 585/000. Počas 15 rokov to boli šperky vyššej váhy a hodnoty, ich cenu si bližšie nepamätajú, jednalo sa vždy o šperky mohutnejšieho charakteru a tým aj vyššej ceny. Prehlásenie bolo vydané na vlastnú žiadosť navrhovateľky.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka počas konania vzala podaný návrh sčasti, a to o vydanie vecí uvedených vo výroku tohto rozhodnutia späť, súd konanie v tejto časti, podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Rozhodujúc o návrhu navrhovateľky o vydanie hnuteľných vecí, ktoré špecifikovala na pojednávaní dňa 23.5.20132, po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky o vydanie hnuteľných vecí bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že Občiansky zákonník poskytuje vlastníkovi ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, v ktorom prípade sa mu umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k veciam, ktoré vlastník žiada vydať a preukázanie, že sa uvedené veci neoprávnene nachádzajú vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka.
V predmetnej veci podľa názoru súdu navrhovateľka neudržala v tomto konaní dôkazné bremeno ohľadom existencie vecí, ktoré žiadala od odporkyne vydať a taktiež neudržala dôkazné bremeno v tom smere, že tieto veci sa nachádzajú vo faktickej moci odporkyne. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporkyňa sa po skončení nájomného vzťahu k 31.5.2011 po tom, čo z predmetného byt odišla, sa do predmetného bytu dňa 3.6.2011 nemohla dostať. Z výsledkov vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by sa do predmetného bytu, kde sa nachádzali jej veci, sa nemohla dostať v dôsledku konania odporkyne. Navrhovateľka síce v konaní tvrdila, že do bytu sa nemohla dostať v dôsledku toho, že odporkyňa vymenila zámok na dverách uvedeného bytu, toto však v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Podľa názoru súdu sa mohlo stať, že navrhovateľka sa do bytu nemohla dostať i z dôvodu inej okolnosti, kedy mohlo napríklad dôjsť k poškodeniu zámku na dverách bytu, kde sa nachádzali jej veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v období od 3.6.2011 až do 30.11.2012 do predmetného bytu nikto nevstupoval, čo je zrejmé i z tej skutočnosti, že keď bol predmetný byt otvorený za prítomnosti polície a v prítomnosti nestranných osôb, okná na byte boli pootvárané, v byte dlhšiu dobu pretekala voda. V nasledujúcom období odporkyňa síce disponovala s kľúčmi od predmetného bytu, v konaní však nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by bez prítomnosti tretích osôb okrem vyššie uvedených prípadov vstupovala do bytu, a že by odnášala veci vo vlastníctve navrhovateľky z predmetného bytu. V tomto smere teda navrhovateľka podľa názoru súdu neudržala dôkazné bremeno o tom, že by veci, ktorých vydania sa od odporkyne domáhala, boli v dispozícii odporkyne. Po tom, čo sa v priebehu predmetného súdneho konania účastníčky tohto konania dohodli na vyprataní bytu a prevzatí vecí navrhovateľkou, navrhovateľka tvrdila, že jej chýbali veci, ktoré špecifikovala na pojednávaní dňa 23.5.2013. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že navrhovateľka v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázala existenciu týchto vecí a ani skutočnosť, že by sa tieto veci nachádzali u odporkyne. Po zhodnotení vyššie uvedených svedeckých výpovedí, a to najmä svedka P. a B. A., ako i svedka O. A. v konaní 4C 94/2011, dospel súd k záveru, že navrhovateľka vo svojej výpovedi uvádzala nepravdivé tvrdenia ohľadom okolností v súvislosti so vstupovaním do bytu, s vypratávaním vecí z predmetného bytu, v dôsledku čoho sa výpoveď navrhovateľky ohľadom existencie vecí a toho, že sa nachádzali v byte odporkyne, súdu javí ako nevieryhodná. V tej súvislosti súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní vyšli ako nepravdivé i jej tvrdenia o tom, že v dňoch 2.2. a 3.2.2013 odporkyňa vstupovala do bytu, že ju slovne napádala. Taktiež svedkyňa B. poprela vyjadrenia navrhovateľky o tom, že by sa navrhovateľka v minulosti pred ňou vyjadrila, že ju pri úraze začiatkom roka 2012 zrazilo biele motorové vozidlo, a tiež poprela vyjadrenia navrhovateľky o tom, že sa jej odporkyňa vyhrážala pred pojednávacou miestnosťou v konaní 4C 94/2011. Taktiež sa ukázalo ako nepravdivé i vyjadrenie navrhovateľky o tom, že dňa 2.2.2013 ona privolala hliadku polície, zo správy od polície z 17.6.2013 jednoznačne vyplýva, že v obidvoch dňoch počas víkendu 2.2. a 3.2.2013 zavolala hliadku polície odporkyňa. Čo sa týka návrhu navrhovateľky o vydanie bližšie nešpecifikovaných zlatých šperkov od odporkyne, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že i keď navrhovateľka doložila v konaní potvrdenia o tom, že v minulosti kupovala väčšie množstvo zlatých šperkov vo vyššie uvedených zlatníctvach, táto skutočnosť vak nepotvrdzuje tú skutočnosť, že tieto veci sa nachádzali v byte u odporkyne a že zostali v dispozícii odporkyne. Taktiež podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľka mohla disponovať a mať našetrené u seba v domácnosti vyššie finančné hotovosti, ktorých vydania sa domáhala od odporkyne. Preto súd s poukazom na všetko uvedené návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j. odporkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej služby á 60,07 eur / za prevzatie veci a 3 x účasť na pojednávaniach/ plus 4 x režijný paušál á 7,81 eur, čo predstavuje trovy konania v celkovej výške 271,52 eur, ktoré trovy je povinná nahradiť odporkyni navrhovateľka, keďže bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, a to v lehote dvoch mesiacov s prihliadnutím na celkovú výšku trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).