Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/138/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpená spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Z. L. X, v konaní o zaplatenie 68,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -62 zo dňa 13. 2. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 68,62 eur spolu s úrokom 20 % ročne z istiny 68,62 eur od 10. 8. 2011 do zaplatenia, žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. , , , , , , a .

Postupujúc podľa zhora uvedených ustanovení zákona, po vykonaní dôkazov súd ustálil, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril dňa 17. 2. 2006 so žalovaným zmluvu o rastovom osobnom účte. Predmetom konania bol žalovaným neuhradený debetný zostatok na účte, ktorého existenciu vo výške 68,62 eur ku dňu 9. 8. 2011 žalobca tvrdil, ale nepreukázal. Z výpisu obratov z účtu žalovaného je preukázané, že posledný vklad bol urobený v sume 677,- eur dňa 17. 5. 2010, v čase od 18. 5. 2010 do 31. 5. 2010 bola vyčerpaná suma 673,02 eur. Od 31. 5. 2010 do 9. 8. 2011 boli na účet žalobcom pripisované len debetné položky - úroky a poplatky, napr. za balík služieb Výhoda, v celkovej výške 66,55 eur. V doplnení zo dňa 11. 2. 2013 žaloby žalobca tvrdí, že debetný zostatok vznikol od otvorenia účtu do jeho zatvorenia z titulu nepovoleného prečerpania, ale pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal. Žalovaný od 31. 5. 2010 na účet žiadne peniaze nevkladal a ani ich nevyberal. Žalobcom tvrdený debetný zostatok vznikol jeho činnosťou, účtovaním poplatkov, o ktorých netvrdil, kedy, akou formou a v akej konkrétnej výške, za ktoré služby sa ich žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal platiť. Rovnako je v žalovanej istine zahrnutý úrok, o ktorom žalovaný netvrdil, za aké obdobie a z akej istiny je v žalovanej istine zahrnutý. Súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť tvrdenia za žalobcu, lebo by porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Súd nemohol žalobcovi priznať aj uplatnený tzv. sankčný úrok, pretože žalobca netvrdil a nepreukázal, kedy, akou formou, v akej výške sa ho žalovaný zaviazal zaplatiť, za aké obdobie je v žalobe uplatnený.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté súdom podľa a . Žalovaný mal úspech v plnom rozsahu predmetu konania, nepodal návrh na prisúdenie trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. K tvrdeniu odporcu o tom, že dlžnú čiastku neuhradil z dôvodu, že nevedel, že sa dostal do debetu, pretože výpisy mu neboli doručované, uvádza: medzi účastníkmi bolo v súlade s čl. I. „obsah zmluvy“ ZoS dohodnuté, že frekvencia výpisov bude štvrťročná, t. j. že navrhovateľ bude odporcovi zasielať výpisy štvrťročne. Zároveň bolo dohodnuté zasielanie výpisov na adresu trvalého bydliska odporcu prostredníctvom pošty. Ďalej poukazuje na čl. VIII. „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“ B ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých poštou zasiela banka písomnosti na poslednú známu adresu klienta. Ak pošta zásielku nevráti, považuje sa za deň jej doručenia tretí deň po odoslaní na tuzemskú adresu, siedmy deň po odoslaní na adresu v zahraničí. V zmysle uvedených podmienok boli výpisy, ako aj všetky ostatné písomnosti zasielané poštou. Tvrdenie odporcu o tom, že mu výpisy neboli doručované, sa javí ako zavádzajúce. K výroku týkajúceho sa zamietnutia návrhu v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 % ročne, navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pričom poukazuje na čl. I. a čl. III. Všeobecných obchodných podmienok. Je nesporné, že odporcovi boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Tvrdenie odporcu, že nevedel o tom, že nemôže ísť do debetu, sa javí ako zavádzajúce. Prekročením debetu odporca porušil ustanovenia ZoROÚ (bod 1.) a ustanovenia VOP (čl. III., A, bod 34.). Keďže navrhovateľ ZoROÚ v súlade s ustanoveniami VOP vypovedal listom zo dňa 9. 8. 2011, odporca bol jednak oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Podľa čl. III. A bod 23. VOP je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený, obsahuje v časti 5. Depozitné produkty - Ostatné poplatky sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % p. a.. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20 % je oprávnený. Navrhovateľ z uvedeného dôvodu žiada, aby súd zaviazal odporcu uhradil navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 68,62 eur od 10. 8. 2011 do zaplatenia. Navrhovateľ tak žiada, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako sú vyčíslené v návrhu. Pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa ust. v spojení s , , . Navrhuje, aby krajský súd, ako odvolací súd, zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje trovy konania.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. potvrdil v zmysle ust. , ako vecne správny.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a poukazuje na ne.

Základnými povinnosťami účastníka sporového, t. j. kontradiktórneho konania sú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Účastník má povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok a preukázať ich predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Každý účastník nesie dôkazné bremeno za svoje tvrdenia. Túto povinnosť má žalobca aj v prípade nečinnosti odporcu. Je na navrhovateľovi, akým spôsobom si povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú splní. Procesným dôsledkom neunesenia týchto základných povinností účastníka konania je však zamietnutie jeho návrhu pre neunesenie dôkazného bremena.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňuje voči odporcovi debetný zostatok v sume 68,62 eur, ktorý opiera o uzatvorenú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj sankčný úrok vo výške 20 % z debetného zostatku podľa sadzobníka poplatkov.

Žalobca vo svojom odvolaní sa prevažne venuje odôvodňovaniu vzniku práva na sankčný úrok vo výške 20 % ročne. Úrok však predstavuje príslušenstvo pohľadávky, má voči pohľadávke akcesorické postavenie a základom pre priznanie úroku ako príslušenstva pohľadávky je preukázanie platného vzniku pohľadávky ako takej, ktorá v tomto prípade predstavuje debetný zostatok vo výške 68,62 eur.

Žalobca však v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému debetnému zostatku.

Hoci návrh navrhovateľa spĺňa náležitosti v zmysle ust. , skutkové tvrdenia žalobcu sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobcu voči žalovanému.

Žalobca sa v podanom návrhu domáha debetného zostatku vo výške 68,62 eur, hoci z výpisov z účtu žalovaného, ktoré predložil (pričom však skutkové tvrdenie žalobcu nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov), nevyplýva, ako mal tento debetný zostatok vzniknúť a z akých položiek pozostáva. Zrejme touto vedomosťou nedisponuje ani žalobca, keďže ani na výzvu prvostupňovému súdu tieto skutočnosti neozrejmil.

Pokiaľ ide o predložený listinný dôkaz - prehľad pohybu na účte žalovaného, jednotlivé dôvody uvedenia účtovania tej-ktorej položky sú uvedené heslovito, nevyplývajú z nich také skutočnosti, aby súd mohol z nich vyvodzovať vznik nároku navrhovateľa v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, nepreukázal však nárok na zaplatenie sumy 68,62 eur uplatnenej v žalobe. Dôkazné bremeno na existenciu takéhoto dlhu žalovaného voči žalobcovi zaväzovalo nepochybne žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní. Možno však súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.